Úmrtie Zamestnanca: Ako Postupovať Pri Vysporiadaní Príjmov a Nárokov

Smrť zamestnanca predstavuje náročnú situáciu pre pozostalých aj pre zamestnávateľa. Okrem emocionálnej stránky je potrebné riešiť aj právne a administratívne záležitosti týkajúce sa pracovnoprávneho vzťahu, majetkových nárokov a daňových povinností. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o postupoch a povinnostiach, ktoré vznikajú v súvislosti s úmrtím zamestnanca, s cieľom uľahčiť orientáciu v tejto zložitej situácii.

Zánik Pracovnoprávneho Vzťahu a Povinnosti Zamestnávateľa

Smrťou zamestnanca pracovnoprávny vzťah zaniká. Pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zaniká smrťou zamestnanca podľa § 59 ods. 4 Zákonníka práce. Zákonník práce však neustanovuje zánik pracovnoprávneho vzťahu založeného dohodou o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Povinnosti zamestnávateľa po úmrtí zamestnanca:

• Zúčtovanie mzdy a náhrady za dovolenku: Zamestnávateľ je povinný zúčtovať mzdu zosnulého zamestnanca a náhradu za nevyčerpanú dovolenku za obdobie do dňa smrti.
• Evidencia na účely sociálneho poistenia: Zamestnávateľ je povinný predložiť evidenciu na účely sociálneho poistenia, a to do troch dní od zániku pracovného pomeru podaním Evidenčného listu dôchodkového poistenia. Tento list je potrebné vyhotoviť a predložiť Sociálnej poisťovni za zosnulého zamestnanca - poistenca, za ktorého sa poistné na dôchodkové poistenie platilo, aj za poberateľa dôchodku. Evidenčný list dôchodkového poistenia pre zamestnanca na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, za ktorého sa poistné na dôchodkové poistenie neplatilo, sa nevyhotovuje. Zamestnávateľ je povinný predložiť evidenčný list príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, v pôsobnosti ktorej sa nachádza útvar zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd, do troch dní od zániku pracovnoprávneho vzťahu. V praxi dochádza k situáciám, že nie je možné v stanovenej lehote evidenčný list predložiť, pretože zamestnávateľ ešte nemá k dispozícii potrebné údaje. Preto je možné evidenčný list predložiť bezprostredne po mzdovom vyúčtovaní. Do vymeriavacieho základu sa započítava aj vymeriavací základ stanovený z poslednej vyúčtovanej mzdy zosnulého zamestnanca, aj keď mzda bola súčasťou peňažného nároku, ktorý bol v zmysle § 35 ods.
• Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia: V súvislosti s ročným zúčtovaním zdravotného poistenia zamestnávateľ nemá žiadne povinnosti, lebo v zmysle § 19 ods. 8 zákona č. 580/2004 Z. z. sa ročné zúčtovanie nekoná, ak poistencovi zanikol verejný zdravotný poistenec z dôvodu úmrtia.
• Doklad o príjmoch: Zamestnávateľ je povinný za obdobie, za ktoré zosnulému zamestnancovi vyplácal zdaniteľnú mzdu, vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených v mzdovom liste, ktoré sú rozhodujúce pre výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov na daň, dane a na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie. Do príjmu zosnulého zamestnanca sa nezapočítavajú peňažné nároky, ktoré po úmrtí zamestnanca vo výške štvornásobku jeho priemerného zárobku prechádzajú postupne na jeho manžela/-ku, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti (§ 35 ods. 1 Zákonníka práce). V zákone nie je ustanovená lehota na vystavenie potvrdenia po úmrtí zamestnanca. Ak dôjde k úmrtiu zamestnanca a vzor potvrdenia pre daný rok nebude ustanovený a uverejnený vo Finančnom spravodajcovi, zamestnávateľ použije tlačivo potvrdenia platného pre predchádzajúci rok.

Smrť Následkom Pracovného Úrazu

V prípade, že smrť zamestnanca bola spôsobená pracovným úrazom, zamestnávateľ má ďalšie povinnosti. Pracovný úraz je definovaný ako poškodenie zdravia alebo smrť spôsobená zamestnancovi nezávisle od vlastnej vôle krátkodobým, náhlym, násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi v súvislosti s pracovným úrazom, zodpovedá zamestnávateľ.

Povinnosti zamestnávateľa v prípade pracovného úrazu:

• Úrazové poistenie: Zamestnávateľ je povinne úrazovo poistený a nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia má jeho zamestnanec a v prípade smrti zamestnanca jeho manžel/-ka, nezaopatrené deti a osoby, voči ktorým mal zamestnanec v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť. Povinnosti súvisiace s nárokmi zamestnancov alebo pozostalých na úrazové dávky z titulu pracovného úrazu je voči Sociálnej poisťovni povinný plniť vždy zamestnávateľ.
• Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci: Povinnosti zamestnávateľa súvisiace so vznikom pracovného úrazu pre účely bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ustanovuje zákon č. 124/2006 Z. z.

Vysporiadanie Peňažných Nárokov Zamestnanca

Peňažné nároky zamestnanca nezanikajú smrťou. Peňažnými nárokmi sú mzdové nároky, t. j. mzda poskytovaná ako peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy za vykonanú prácu, plnenie poskytované za prácu pri príležitosti pracovného alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Mzdovým nárokom je aj nárok na náhradu mzdy za dovolenku, ktorá nemohla byť vyčerpaná z dôvodu smrti zamestnanca. Do peňažných nárokov nepatria peňažné nároky zosnulého zamestnanca, ktoré nemajú povahu mzdových nárokov voči zamestnávateľovi, ako napr. nárok na cestovné náhrady, nárok na náhradu škody a pod.

Mzdové nároky zamestnanca z pracovného pomeru vo výške štvornásobku jeho priemerného zárobku prechádzajú postupne na jeho manžela/-ku, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Ak zamestnanec nemal manžela/-ku, mzdové nároky sa stávajú nárokom jeho detí, ak nemal ani deti, mzdové nároky získavajú jeho rodičia. Podmienkou prechodu týchto nárokov na uvedené osoby je skutočnosť, aby uvedené osoby žili v čase smrti zamestnanca v spoločnej domácnosti. Ak je takýchto osôb viac, postupnosť pri vyplácaní peňažných nárokov ustanovuje Zákonník práce. Na prvom mieste je manžel/-ka. Rozsah peňažných nárokov, ktoré prechádzajú na manžela/-ku, deti a rodičov, je limitovaný štvornásobkom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca.

Prečítajte si tiež: Lekárske nálezy a ich vplyv na dôchodok

Pokiaľ nie je manžel/-ka, deti ani rodičia zosnulého zamestnanca, ktorí so zamestnancom v čase jeho smrti žili v spoločnej domácnosti, jeho mzdové nároky sa stávajú predmetom dedičstva. Do peňažných nárokov zamestnanca nepatria odmeny za výkon práce na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov. Tieto peňažné nároky majú charakter odmeny za vykonávanú prácu a nie charakter mzdy, preto ich nemožno zahrnúť do mzdových nárokov a zamestnávateľ ich pozostalým vyplatiť nemôže.

Vysporiadanie Peňažných Nárokov Zamestnávateľa

Ak mal zamestnávateľ voči zamestnancovi peňažné nároky, tieto sa uplatňujú v dedičskom konaní. Ak zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu, o zodpovednosti zamestnanca a povinnosti nahradiť zamestnávateľovi škodu rozhodol súd a rozsudok nadobudol právoplatnosť, zamestnávateľ si môže tento nárok uplatniť v dedičskom konaní. Ak zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu, ktorú písomne uznal čo do výšky i dôvodu škody a zaviazal sa škodu splatiť, ale do svojej smrti splatil len časť škody, zamestnávateľ si môže nárok na zvyšnú časť škody uplatniť v dedičskom konaní.

Ak zamestnávateľ zveril zamestnancovi na písomné potvrdenie predmety alebo pracovné prostriedky nevyhnutné na výkon práce, zamestnanec za ne zodpovedá a na požiadanie zamestnávateľa je povinný ich vrátiť. Zamestnávateľ môže vrátenie zverených predmetov uplatniť voči oprávnenému dedičovi, hlavne ak sa uvedené predmety nachádzajú v jeho domácnosti. Všetky tieto nároky si zamestnávateľ musí uplatniť ako pohľadávku v dedičskom konaní.

Príspevok Zamestnávateľa na Pohreb

Zamestnávateľ môže z prostriedkov sociálneho fondu poskytnúť príspevok na pohreb zosnulého zamestnanca v peňažnej i nepeňažnej forme. Takto poskytnutý príspevok je zdaniteľným príjmom a zamestnávateľ ho môže zdaniť spolu s vyúčtovaním poslednej mzdy zosnulého zamestnanca. Poskytnutý príspevok sa nezahrnie do hrubého mesačného príjmu zamestnanca, ale pripočíta sa k čiastkovému základu dane. Príspevok zo sociálneho fondu sa nezahŕňa do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie ani do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie.

Poskytnutý príspevok na pohreb sa nezapočítava do peňažných nárokov zamestnanca, ktoré prechádzajú na jeho manžela/-ku, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Príspevok sa poskytuje nad rámec peňažných mzdových nárokov a môže sa vyplatiť spolu s peňažným nárokom. Príspevok je však potrebné zahrnúť do potvrdenia o zdaniteľnej mzde. Zamestnávateľ môže príspevok na pohreb poskytnúť aj priamo rodinnému príslušníkovi. Aj v tomto prípade sa príspevok považuje za príjem zo závislej činnosti, ktorý sa zdaňuje rovnako ako ostatné zložky príjmu zo závislej činnosti preddavkovo alebo zrážkovou daňou. V prípade, že rodinný príslušník, ktorému bol príspevok poskytnutý v nepeňažnej forme, nemá iný zdaniteľný príjem, zamestnávateľ daň nemôže vysporiadať, ale musí postupovať podľa § 35 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov.

Prečítajte si tiež: Nadčasová práca a zamestnanci ZŤP: Podrobný prehľad

Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok na pohreb aj z prevádzkových prostriedkov zamestnávateľa. Takto poskytnutý príspevok však nie je možné zahrnúť do daňových výdavkov zamestnávateľa. Pre zamestnanca alebo rodinného príslušníka, ktorému je príspevok poskytnutý, predstavuje zdaniteľný príjem.

Vysporiadanie Daňovej Povinnosti z Príjmov zo Závislej Činnosti

Daňová povinnosť za zosnulého zamestnanca sa musí vysporiadať podaním daňového priznania. Ak daňovník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič. Ak je dedičov viac, daňové priznanie podáva ten, ktorému to vyplýva z dohody dedičov. Ak sa nedohodnú, určí ho správca dane. Ak je dedičom Slovenská republika, daňové priznanie sa nepodáva.

Dedič je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za príslušnú časť roka v lehote do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia o dedičstve. V súlade s § 32 ods. 1 zákona o dani z príjmov bude dedič alebo zástupca podávať za zomretého daňové priznanie, ak ročné zdaniteľné príjmy do dňa úmrtia daňovníka presiahli 50 % sumy podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, t. j. 50 % z nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka pre príslušné zdaňovacie obdobie.

Dôchodkové Nároky a Dedenie Úspor z II. Piliera

V súvislosti so zabezpečením pozostalých pri úmrtí zamestnanca Zákonník práce poukazuje na riešenie zabezpečenia osobitnými predpismi, ktorými sú predovšetkým zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v zmysle ktorého pozostalým môže vzniknúť z dôchodkového poistenia nárok na vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok, a zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb, v zmysle ktorého osobe, ktorá zabezpečila pohreb, vzniká nárok na príspevok na pohreb ako štátnu sociálnu dávku.

Jedným zo zásadných rozdielov medzi prvým a druhým dôchodkový pilierom na Slovensku je možnosť zanechať niečo aj svojim dedičom. Kým prostriedky z priebežného prvého piliera sú určené len aktuálnym dôchodcovom, v prípade druhého piliera je to už inak. Pri niektorých formách výplaty dôchodku totiž v prípade smrti jeho poberateľa môžu nespotrebovanú časť úspor zdediť pozostalí.

Prečítajte si tiež: Úvaha o školnom na vysokých školách

V zmluve o starobnom dôchodkovom sporení uzatvorenej s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou (DSS) má sporiteľ právo určiť oprávnenú osobu, resp. Sociálna poisťovňa zároveň upozorňuje, že ak si sporiteľ neurčí oprávnenú osobu, nasporená suma bude predmetom dedenia podľa Občianskeho zákonníka. Navyše, ak je oprávnená osoba alebo dedič sporiteľom, môže si dať uvedený majetok na základe žiadosti previesť na svoj osobný dôchodkový účet v DSS.

Vo výplatnej fáze v prípade vyplácania doživotného dôchodku je poskytovaná 7 ročná garancia. To znamená, že ak poberateľ dôchodku zomrie počas prvých 7 rokov, zostatok sumy, ktorá mala byť vyplatená počas týchto 7 rokov, poisťovňa vyplatí oprávnenej osobe, ktorú poberateľ určil v zmluve s poisťovňou. Ak tak poberateľ neurobil alebo takáto osoba zomrela, nevyplatená suma za toto obdobie je predmetom dedenia. Pri programovom výbere je možné dediť nevyplatené prostriedky. Získa ich oprávnená osoba, ktorú si jeho poberateľ určil v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení. Ak tak poberateľ programového výberu neurobil alebo takáto osoba zomrela, je celá nevyčerpaná suma programového výberu predmetom dedenia. Dočasný dôchodok tvorí akúsi alternatívu voči programovému výberu. Môže byť vyplácaný po dobu 5, 7 alebo 10 rokov. Jednou z možností pre sporiteľa v druhom pilieri je aj nechať si vyplácať len výnos z investovania, a to v prípade, ak nechce čerpať svoje dôchodkové úspory prostredníctvom dôchodku.

tags: #mozu #pytat #dochodok #po #umrti #podmienky