
Nájomná zmluva je základný dokument upravujúci vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. Upravuje podmienky užívania nehnuteľnosti a zabezpečuje práva a povinnosti oboch strán. Čo by mala obsahovať dobrá zmluva a aké sú jej základné náležitosti?
Základné náležitosti nájomnej zmluvy upravuje Občiansky zákonník, konkrétne zákon č. 40/1964 Zb. v platnom znení. Medzi základné prvky patrí predmet nájmu (byt alebo nebytový priestor) a nájomné, ktoré predstavuje odplatu za dočasné prenechanie nehnuteľnosti do užívania tretej osobe.
Ešte pred podpisom nájomnej zmluvy je dôležité overiť si určité skutočnosti týkajúce sa nehnuteľnosti a prenajímateľa:
Zákon rozlišuje medzi nájmom bytových a nebytových priestorov:
Odporúčanie: Aj keď zákon nevyžaduje písomnú formu pri nájme bytu, dôrazne sa odporúča uzatvoriť zmluvu písomne. V prípade sporov slúži ako jednoznačný dôkaz o podmienkach nájmu.
Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku
Každá nájomná zmluva musí obsahovať určité základné náležitosti, aby bola platná. Tieto náležitosti sa líšia v závislosti od toho, či ide o nájom bytu alebo nebytového priestoru.
Zmluva o nájme alebo podnájme nebytových priestorov musí obsahovať:
Nájomná zmluva na byt povinne obsahuje:
Predmet nájmu, teda konkrétny byt alebo nebytový priestor, musí byť označený jednoznačne, aby nevznikli pochybnosti o tom, ktorý priestor a v akom rozsahu sa prenajíma. Je potrebné uviesť:
Ideálne je priložiť k zmluve list vlastníctva a graficky vyznačenú plochu prenajímaného priestoru.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre odchod hasiča do dôchodku
Nájomná alebo podnájomná zmluva na nebytový priestor môže byť uzatvorená len na priestor, ktorý je skolaudovaný a na účel, na ktorý je nájomná zmluva uzatváraná. Tento účel musí byť uvedený aj v kolaudačnom rozhodnutí, inak je zmluva neplatná.
Výška nájomného nemôže byť dohodnutá ako nulová, pretože v takom prípade by nešlo o nájomnú zmluvu, ale o zmluvu o bezodplatnom užívaní veci. Na takúto zmluvu by sa nevzťahovali ustanovenia Občianskeho zákonníka o nájme. V zmluve by sa mala samostatne uvádzať výška nájomného a výška platieb spojených s prenájmom. Aj keď splatnosť a spôsob platenia nájomného musí byť povinne uvedená len pri nájme alebo podnájme nebytových priestorov, odporúča sa ich dohodnúť aj pri nájme bytov.
Kvôli predchádzaniu možných sporov je vhodné dohodnúť aj prípady možného zvýšenia (napríklad zvýšenie inflácie, služieb spojených s nájmom) alebo zníženia nájomného (napríklad o koľko percent sa zníži nájomné pri nemožnosti užívania bytu).
Bez ohľadu na to, či sa jedná o nájom bytu alebo nebytového priestoru, platí, že práva a povinnosti oboch strán možno rozšíriť, ale nie je možné ich obmedziť pod zákonom určenú hranicu. Je dôležité dbať na daňové povinnosti, ako napríklad registrácia na DPH pri prenájme nehnuteľnosti.
Ak nie je nájomná zmluva výslovne uzatvorená na určitý čas, má sa za to, že zmluva bola uzatvorená na neurčitý čas. Trvanie zmluvy má vplyv na spôsob zániku nájomnej zmluvy. Napríklad nájom nebytového priestoru dohodnutý na určitý čas je možné vypovedať iba v zákonom uvedených prípadoch.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre nemocenské dávky
Nájom bytu a nebytových priestorov zanikne vždy, ak sa na tom strany dohodnú písomnou dohodou. Nájomnú zmluvu na nebytové priestory uzatvorenú na určitý čas je možné vypovedať len zo zákonom stanovených dôvodov. Pokiaľ je taká zmluva uzatvorená na neurčitý čas, je ju možné vypovedať i bez uvedenia dôvodov v 3-mesačnej výpovednej dobe alebo inej výpovednej dobe výslovne stanovenou v zmluve.
Nájomnú zmluvu na byt je možné vypovedať iba zo zákonných dôvodov. Dojednania strán v zmluve, ktoré upravujú zánik nájmu bytov z iných dôvodov ako sú uvedené v Občianskom zákonníku sú neplatné. Neplatnosť výpovede bytu môže nájomca uplatniť na súde do 3 mesiacov odo dňa doručenia výpovede.
Prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak:
Nájomca môže vypovedať nájomnú zmluvu z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez udania dôvodu, ak je nájom dohodnutý na dobu neurčitú.
Nájomná zmluva musí byť datovaná a podpísaná oboma zmluvnými stranami. Ak je nehnuteľnosť v bezpodielovom vlastníctve manželov, nájomnú zmluvu podpisujú obaja manželia. Pri právnickej osobe podpisuje zmluvu jej štatutárny zástupca, a to spôsobom uvedeným v obchodnom registri, alebo iná osoba oprávnená podpisovať za právnickú osobu.
Krátkodobý nájom bytu je upravený zákonom č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu. Tento typ nájmu má určité odlišnosti od bežného nájmu, najmä v oblasti ochrany nájomcu a dôvodov výpovede.
Krátkodobá nájomná zmluva sa uzatvára na dobu určitú, maximálne na 2 roky. Po uplynutí tejto doby je možné nájom predĺžiť, avšak celková doba nájmu nesmie presiahnuť 6 rokov.
Ak sa strany nedohodnú inak, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý. Ak nájomca pokračuje v užívaní bytu aj po skončení nájmu a prenajímateľ nepodá návrh na vypratanie nehnuteľnosti do 30 dní, nájom sa obnovuje za rovnakých podmienok.
Okrem nájmu nehnuteľností sa v praxi stretávame aj s nájmom hnuteľných vecí, ako sú napríklad výpočtová technika, automobily, stroje a pod. Právna úprava nájmu hnuteľných vecí je obsiahnutá v Občianskom zákonníku (§ 663 a nasl.).
Pri nájme hnuteľných vecí sa nevyžaduje písomná forma zmluvy. Nájomný vzťah vzniká už samotnou dohodou o podstatných náležitostiach nájmu, a to predmete nájmu, dobe nájmu a nájomnom. Avšak, pre právnu istotu a predchádzanie sporom sa odporúča uzatvoriť písomnú nájomnú zmluvu.
Nájomná zmluva na hnuteľné veci musí obsahovať:
Okrem týchto náležitostí je možné do zmluvy zahrnúť aj ďalšie ustanovenia, ako napríklad povinnosti zmluvných strán, zabezpečenie nárokov (zmluvná pokuta) a podmienky skončenia nájmu.