
Abstrakt: Každé dieťa si zaslúži vyrastať v rodinnom prostredí, či už biologickom alebo náhradnom. Tento článok sa zameriava na pestúnsku starostlivosť, jednu z foriem náhradnej rodinnej starostlivosti na Slovensku. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na podmienky, proces a aspekty pestúnskej starostlivosti, ako aj porovnať ju s osvojením.
Kľúčové slová: Dieťa, Rodina, Pestúnska starostlivosť, Osvojenie, Vekový rozdiel, ÚPSVR, Náhradná rodinná starostlivosť.
Spoločenské zmeny, ekonomické faktory a zmeny v životnom štýle ovplyvňujú aj rodinné plánovanie a rodičovstvo. Mnohí mladí ľudia odkladajú manželstvo a rodičovstvo na neskorší vek, čo môže viesť k problémom s reprodukciou. V dôsledku toho sa zvyšuje počet párov a jednotlivcov, ktorí sa rozhodujú pre náhradnú rodinnú starostlivosť (NRS), ako je pestúnska starostlivosť a osvojenie. Každé dieťa by malo vyrastať v rodine, a ak to nie je možné v biologickej, tak aspoň v náhradnej.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR), ktorý sa nachádza v každom krajskom meste Slovenskej republiky, vedie zoznam žiadateľov o pestúnsku starostlivosť alebo osvojenie, ako aj zoznam detí, ktoré vyrastajú v detských domovoch a boli zaradené do zoznamu detí, ktorým treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť formou pestúnskej starostlivosti alebo osvojenia.
Náhradná starostlivosť je zastrešujúci termín pre rôzne spôsoby, akými sa štát a spoločnosť starajú o deti, ktoré nemôžu byť vychovávané svojimi biologickými rodičmi. Medzi hlavné formy patria:
Prečítajte si tiež: Pestúnska Starostlivosť: Ako na to?
Pestúnska starostlivosť je upravená Zákonom o rodine a Zákonom o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Do pestúnskej starostlivosti môže byť zverené len maloleté dieťa, ak je to v jeho najlepšom záujme a ak nie je možné zabezpečiť mu riadnu výchovu inou, vhodnejšou a trvalou formou. Pestún sa stará o zverené dieťa tak ako rodič, ale len po dobu, kým dieťa nedosiahne dospelosť. Má osobné predpoklady, najmä morálne a zdravotné, na zabezpečenie riadnej výchovy dieťaťa. Spôsobom svojho života a života svojej rodiny zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať na prospech dieťaťa a absolvuje prípravu rodičov na osvojenie.
Pestúnom sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Súd v rozhodnutí vymedzí rozsah práv a povinností pestúna k maloletému dieťaťu. Maloleté dieťa, ktoré je v ústavnej starostlivosti, môže byť pred rozhodnutím súdu o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti dočasne zverené do starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom. Maloleté dieťa, nad ktorým nie je nariadená ústavná starostlivosť, môže byť takto zverené do starostlivosti budúcich pestúnov iba so súhlasom rodičov.
Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. V prípade podstatných záležitostí (napr. plánovaný operačný zákrok) žiadajú súhlas zákonného zástupcu dieťaťa (biologický rodič, prípadne iná osoba, pokiaľ boli jeho práva zrušené alebo obmedzené), prípadne rozhodnutie za nich vydáva súd. Pestúni teda nie sú zákonnými zástupcami zvereného dieťaťa ako je to napr. pri adopcii.
Počas pestúnskej starostlivosti sa počíta so stykom s pôvodnými rodičmi, pokiaľ je to v prospech dieťaťa. Pokiaľ sa pestúni a biologickí rodičia nevedia dohodnúť, môže byť ich kontakt upravený rozhodnutím súdu.
Prečítajte si tiež: Podmienky Pestúnskej Starostlivosti
Pestúnska starostlivosť zaniká:
Treba dodať, že pestúnska starostlivosť sa síce z právneho hľadiska končí 18. rokom dieťaťa, ale ľudsky, psychicky a sociálne vytvorené vzťahy zvyčajne trvajú naďalej. Väčšina detí zostáva v pestúnskych rodinách aj po dovŕšení plnoletosti. Počíta s tým aj zákon, ktorý priznáva nárok na príspevok dieťaťu až do 25.
Pestún má nárok na finančné príspevky, ktoré sú stanovené zákonom a majú mu pomôcť zabezpečiť pre dieťa základné potreby. Príspevky sú určené na zabezpečenie výživy a ostatných potrieb dieťaťa.
Výška opakovaného príspevku je naviazaná na životné minimum. Od júla 2025 sa zvyšuje životné minimum pre nezaopatrené dieťa na 129,74 eura mesačne. Základný príspevok pre jedno zverené maloleté dieťa dosiahne 252,99 eura mesačne (1,95-násobok životného minima). Príspevok je odstupňovaný podľa počtu súrodencov zverených do starostlivosti jednej osoby.
Od júla 2025 sa na Slovensku zvyšujú finančné príspevky pre náhradných rodičov v dôsledku zvýšenia životného minima. Ide o reakciu na každoročné prepočty životného minima, ktoré sa odvíjajú od vývoja inflácie.
Prečítajte si tiež: Pestúnska starostlivosť na Slovensku
Žiadosť o príspevok sa podáva na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Úrady nevydávajú písomné rozhodnutie o priznaní príspevku, ale v prípade pochybností môžu pozastaviť výplatu a preveriť situáciu. Výplata príspevku prebieha mesačne pozadu, pričom nárok sa zachováva aj v prípade, že bol splnený len počas časti kalendárneho mesiaca.
Osvojenie je trvalé riešenie pre dieťa, ktoré nemôže vyrastať vo svojej biologickej rodine. Na rozdiel od pestúnskej starostlivosti, osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom vzťah, ktorý je právne rovnocenný vzťahu medzi biologickými rodičmi a deťmi. Osvojitelia majú rovnaké práva a povinnosti ako biologickí rodičia.
Podľa Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., sú stanovené podmienky, ktoré musia byť splnené pre osvojenie maloletého dieťaťa:
Proces osvojenia zahŕňa niekoľko krokov:
Spoločenské zmeny prinášajú okrem iného aj zmeny v rodinách, v plánovaní rodiny a rodičovstva. Mladí ľudia uzatvárajú manželstvá v neskoršom veku, je moderné žiť len tak v partnerských vzťahoch, prípadne osamote. Plánovanie rodiny je podmienené ekonomickým zabezpečením, určitými štandardami, primeraným bývaním a zodpovednosťou. S pribúdajúcim vekom prichádzajú aj isté problémy v reprodukčnej oblasti, a tak sa zvyšuje počet manželov, ktorí nemôžu splodiť svoje vlastné dieťa a sú odkázaní na pestúnsku starostlivosť a osvojenie.
Manželia, či jednotlivci, ktorí sa rozhodnú pre niektorú z foriem NRS, sú po absolvovaní potrebných úkonov zapísaní do zoznamu žiadateľov o NRS. Za posledné roky sa výrazne zvyšuje počet žiadateľov o NRS, čo spôsobuje, že sa predlžuje aj čakacia doba na sprostredkovanie NRS medzi dieťaťom a žiadateľom. Dlhé čakanie zvyšuje aj vekový rozdiel medzi dieťaťom a žiadateľom.
Pestúnska starostlivosti nemá v zákone presne vymedzený vekový rozdiel medzi dieťaťom a pestúnom, nakoľko je to vytvorenie náhradného rodinného zázemia pre dieťa, ktoré nemôže byť vychovávané svojimi rodičmi. Pestúnska starostlivosť je považovaná za "prechodnú stanicu", kým si biologickí rodičia neupravia svoje pomery. Z praxe však vyplýva, že návrat dieťaťa do jeho biologickej rodiny je nízky. Deti zverené do pestúnskej starostlivosti ostávajú u pestúnov až do dospelosti, prípadne kým neukončia svoje vzdelanie, resp. až kým sa neosamostatnia.
V pestúnskej starostlivosti sa deti prirodzene adaptujú na pestúnsku rodinu a dlhodobým spolužitím sa časom medzi pestúnmi a deťmi vytvorí citová väzba taká, ako medzi rodičmi a deťmi. V ponímaní zákona však pestúnska starostlivosť má charakter len dočasnej starostlivosti, ktorá nie je trvalým riešením pre dieťa a končí plnoletosťou dieťaťa.
V prípade osvojenia vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia (Zákon č. 36/2005 Z. z.). Osvojenie je považované za trvalé riešenie na celý život, preto aj zákon č. 305/2005 § 99 ods. 1 hovorí: "Medzi osvojencom a osvojiteľom musí byť primeraný vekový rozdiel." Pavelková. B. v komentári v Zákone o rodine uvádza: "Cieľom osvojenia je simulovať čo možno najpresvedčivejší skutočný rodinnoprávny vzťah rodičia - dieťa" (C. H. Beck, 2011, str. 564).
Určený ÚPSVR musí preto pri sprostredkovaní NRS rozhodovať v záujme dieťaťa, pričom sa stretáva s určitými problémami, ktoré s vekovým rozdielom súvisia:
Určený ÚPSVR Bratislava vedie žiadateľov o NRS vo veku od 25 rokov až do 60 rokov, čo predstavuje rozdiel veku takmer 2 generácií, pričom pribúdajú žiadatelia vo veku 40 rokov a viac. Pribúdajú teda žiadatelia, ktorí sa stávajú biologickými rodičmi vo veku, kedy by do ich života mala prichádzať skôr rola starého rodiča, než rodiča, teda vstupujú do "statusu rodiča" vo veku rozdielu jednej generácie. Stať sa biologickým rodičom vo veku "post produkčnom", môže byť náročné a vyžiada si nemalé úsilie zo strany žiadateľov.
Medzi riziká spojené s pestúnskou starostlivosťou patrí:
Napriek uvedeným rizikám je návrat dieťaťa do biologickej rodiny ojedinelý. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ako aj akreditované subjekty, sú nápomocné v zložitých situáciách.
Mnohí pestúni opisujú pestúnsku starostlivosť ako náročnú, ale zároveň naplňujúcu skúsenosť. Svokra jedného z respondentov má v opatere momentálne 6-7 detí. Najskôr sa starala o tri rómske deti, pričom prvé tri roky jej štát platil na ne peniaze a neskôr už len prídavky. Neskôr si vzala ďalšie tri deti, ale tam bol problém s rodičmi, ktorí si ich nakoniec vyžiadali späť. Teraz má plus tri súrodencov, ktorých pravidelne vozieva na vlak k matke. Všetky tieto deti sú z domova, kam ich umiestnili, keď ich odobrali rodičom.
tags: #muž #pestúnska #starostlivosť #podmienky