Notárska Zápisnica na Vysporiadanie Dedičstva: Vzor a Dôležité Informácie

Dedičské konanie je proces, ktorý nasleduje po úmrtí osoby a jeho cieľom je rozhodnúť o tom, ako sa naloží s jej majetkom. Jedným zo spôsobov, ako poručiteľ môže ovplyvniť toto konanie a zabezpečiť, aby jeho majetok bol rozdelený podľa jeho vôle, je spísanie závetu. Závet, ľudovo nazývaný aj testament alebo posledná vôľa, umožňuje závetcovi rozhodnúť, kto bude vlastniť a užívať jeho majetok po jeho smrti.

Čo je to závet?

Závet je jednostranný právny úkon, ktorým sa fyzická osoba (poručiteľ) svojou poslednou vôľou rozhodla učiniť poriadok o svojom majetku pre prípad smrti. Závetom poručiteľ, predpísanou formou, nakladá so svojim majetkom, resp.

Kto môže spísať závet?

Závet môže napísať každá fyzická osoba, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony. Povinnosťou je dovŕšenie pätnásteho roku života. Maloleté osoby, ktoré dovŕšili 15 rokov veku môžu spísať závet iba vo forme notárskej zápisnice. Osoby mladšie ako 15 rokov nemôžu spísať závet, zákon im to neumožňuje. Nemajú na jeho spísanie spôsobilosť. Takisto nie je možné, aby závet spísala osoba, ktorá je úplne pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo osoba konajúca v duševnej poruche. Pri obmedzenej spôsobilosti na právne úkony, ktorá je obmedzená rozhodnutím súdu, môže dôjsť k napísaniu závetu takouto osobou iba v tom prípade, ak nebola spôsobilosť na tento úkon súdom výslovne vylúčená alebo ak nemožno z rozhodnutia súdu (obsahu výroku) vyvodiť záver o nemožnosti resp. neschopnosti spísania závetu.

Formy závetu

Závetca (ten, kto spisuje závet) si môže zriadiť závet sám. Je potrebné vedieť, že svedkami pri spisovaní závetu nemôžu byť osoby nespôsobilé na právne úkony, osoby nevidomé, nepočujúce, nemé, tie ktoré neovládajú jazyk, v ktorom závetca závet ako prejav vôle robí a tie, ktoré majú podľa závetu dediť. Závet môže byť napísaný závetcom v obyčajnej písanej forme alebo u notára vo forme notárskej zápisnice.

Existujú tri základné formy závetu:

Prečítajte si tiež: Zmluva o úvere a notárska zápisnica

1. Holografný závet: Musí byť napísaný a podpísaný poručiteľom vlastnou rukou.
2. Alografný závet: Poručiteľ ho nenapíše vlastnou rukou, ale napríklad ho nadiktuje alebo napíše niekto iný. V takom prípade ho musí vlastnoručne podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne vyhlásiť, že ide o jeho poslednú vôľu.
3. Závet vo forme notárskej zápisnice: Ide o najbezpečnejší spôsob vyslovenia poslednej vôle. V druhom prípade notár závetcovi pripraví závet vo forme notárskej zápisnice, ktorá kopíruje priania závetcu. Zároveň bude určite spĺňať všetky zákonom stanovené náležitosti. Takýto závet následne notár uloží do notárskeho centrálneho registra závetov a listín, aby sa nestratil.

Náležitosti závetu

Zákon ustanovuje pre spísanie závetu prísne formálne požiadavky (náležitosti), ktorých nesplnenie je sankcionované neplatnosťou závetu. Závet musí byť vždy vyhotovený písomne. V závete sa musí uviesť deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný. Ak závet neobsahuje presný dátum podpísania, je neplatný.

Obsah závetu

Závetca môže zanechať univerzálny závet teda závet na celý svoj majetok (nehnuteľnosti, hnuteľné veci, práva, iné majetkové hodnoty) alebo môže odkázať respektíve rozdeliť svoj konkrétny majetok medzi rôzne osoby (dedičov). Z každého závetu však musí byť jasné, či závetca odkázal celý majetok a ide teda o univerzálny závet alebo chcel rozdeliť konkrétny majetok medzi konkrétnych dedičov. Okrem uvedenia majetku, musí závetca uviesť v texte závetu dediča respektíve dedičov, ktorým odkazuje celý majetok alebo konkrétny majetok. Závetca nesmie v závete podmieňovať nadobudnutie majetku dedičmi nejakými podmienkami alebo výhradami. V prípade, ak závet nespĺňa zákonom požadované náležitosti, je neplatný.

Neopomenuteľní dedičia

Poručiteľ má pri spísaní závetu zásadnú voľnosť, disponuje testamentárnou slobodou. Túto voľnosť, či slobodu však zákon v určitom zmysle obmedzuje a to v prospech tzv. neopomenuteľných dedičov. Neopomenuteľnými dedičmi sú potomkovia poručiteľa. Jedná sa najmä o ochranu maloletých potomkov, ktorým sa musí zo zákona dostať po smrti poručiteľa aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona. Plnoletým potomkom sa musí zo zákona dostať aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich zákonného dedičského podielu. Nie je tomu tak, ak poručiteľ neopomenuteľných dedičov vydedil. Vydediť potomkov môže poručiteľ iba zo zákonne ustanovených dôvodov, ktoré sú uvedené v § 469a OZ. Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.

Uloženie závetu

Závet je možné uložiť doma u závetcu, u príbuzného, blízkej osoby, priateľa a podobne. Avšak závetca musí rátať s tým, že takýto závet sa nemusí po jeho smrti nájsť, nemusí byť predložený v dedičskom konaní, môže byť poprípade zničený a podobne. Aj preto je dobré, aby takýto originál závetu závetca uložil u notára do notárskej úschovy. Takýto závet notár zoberie nielen do notárskej úschovy a zaregistruje ho do notárskeho centrálneho registra závetov a listín. Následne aj iný notár ako súdny komisár prejednávajúci dedičstvo po závetcovi ako poručiteľovi takýto závet určite nájde.

Zmena a zrušenie závetu

Keď závetca odkáže svoj majetok závetom, môže so svojím majetkom disponovať až do svojej smrti. Osobe, ktorej ho odkázal, sa stane jeho majiteľom až po jeho smrti. Závetca tak isto môže kedykoľvek do svojej smrti závet zmeniť alebo odvolať. Odvolanie závetu musí zodpovedať tým istým prísnym formálnym náležitostiam, ktoré sa vyžadujú na jeho platnosť. Musí ísť o výslovný prejav vôle poručiteľa.

Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca: Uznanie dlhu notárskou zápisnicou

Dedičské skupiny zo zákona

Ak zomrelý nezanechal závet, dedičstvo sa rozdeľuje podľa zákona, ktorý pozostalých delí na 4 dedičské skupiny.

1. Prvá skupina: Deti a manžel/ka poručiteľa. Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé). Ak niektoré dieťa nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov. Ak zomrelý nebol ženatý/vydatá, majetok si rovným dielom delia deti.
2. Druhá skupina: Manžel/ka poručiteľa, rodičia poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa.
3. Tretia skupina: Súrodenci poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa.
4. Štvrtá skupina: Prarodičia poručiteľa.

Dedičské konanie u notára

Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom. Návrh na začatie dedičského konania nepodáva potenciálny dedič. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd. Začína ho na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Riešením dedičstva poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať, kto konanie povedie.

Priebeh dedičského konania

1. Zistenie majetku a dedičov: Skôr než sa začne majetok deliť, musí notár zistiť, čo patrí do dedičstva a kto má nárok dediť.
2. Prejednanie dedičstva: V prípade, že sa dedičské konanie nezastavilo vo fáze prípravy, pokračuje prejednaním dedičstva.
3. Uznesenie o dedičstve: Na konci konania súd vydá uznesenie o dedičstve, kde je uvedený majetok zosnulého a dohody dedičov. Uznesenie nadobúda právoplatnosť po uplynutí 15-dňovej lehoty, počas ktorej sa môžu dedičia odvolať.

Dodatočné konanie o dedičstve

K dodatočnému konaniu o dedičstve dochádza v prípade, že sa i po vydaní uznesenia o dedičstve objaví ďalší majetok zomrelého. Stať sa to môže aj s odstupom niekoľko desiatok rokov. Dodatočné konanie o dedičstve môže začať na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy. Žiadosť o začatie konania však často podáva dedič.

Práva a povinnosti dedičov

Počas dedičského konania môžu účastníci namietať spôsob, akým sa konanie vedie - napríklad platnosť závetu, určenie dedičov, rozdelenie majetku alebo iné otázky týkajúce sa správnosti a zákonnosti postupu. Po vydaní uznesenia o dedičstve môže odvolanie podať len účastník konania, ak nesúhlasí s rozhodnutím súdu. Lehota na podanie odvolania je spravidla 15 dní od doručenia uznesenia. Ak sa po skončení dedičského konania objaví osoba, ktorá nebola účastníkom konania, ale tvrdí, že je dedičom, nemôže podať odvolanie.

Odmietnutie dedičstva

Dedičstvo môžete aj odmietnuť. Musíte to však stihnúť do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. Dôvody, ktoré vás vedú k odmietnutiu dedičstva, uvádzať nemusíte, nikto ich nebude skúmať. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy. Nemôžete si nechať aktíva a odmietnuť pasíva. S odmietnutím dedičstva sa nespájajú žiadne poplatky. Odmietnutie dedičstva nie je možné, ak ste svojím konaním dali najavo, že dedičstvo odmietnuť nechcete. Odmietnutie dedičstva je záväzné, nemôžete ho odvolať.

Prečítajte si tiež: Dôkazná hodnota notárskej zápisnice

Zodpovednosť za dlhy poručiteľa

Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

Dohoda o vyporiadaní dedičstva

V dedičskom konaní majú dedičia v prvom rade možnosť vyporiadať dedičstvo na základe dohody dedičov. V rámci tejto dohody by ste mohli navrhnúť vyporiadanie dedičských podielov z ceny bytu, ktorá bola stanovená znaleckým posudkom. Ak nedôjde k dohode, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané.

Vzdanie sa dedičstva v prospech iného dediča

Pri dedičskom konaní je možné, aby sa strany dohodli na rozdelení dedičstva. Je možné, aby sa dedič vzdal svojho podielu na dome v prospech iných dedičov za predpokladu, že bude uzavretá dohoda medzi všetkými dedičmi. Tento proces zahŕňa dohodu všetkých zúčastnených strán, aby bola právne účinná. Pokiaľ ide o zriadenie ťarchy dožitia, takáto dohoda môže byť súčasťou dedičského konania pred notárom a môže sa zakotviť vo forme vecného bremena, aby dedič mal právo doživotne bývať v dome.

Zúženie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM)

Ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Občiansky zákonník“) upravuje v ustanovení § 143a možnosti modifikácie bezpodielového spoluvlastníctva, teda dohody, ktorými je možné upraviť rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Forma dohody o zúžení BSM

Dohoda o zúžení BSM musí mať obligatórne formu notárskej zápisnice podľa ustanovenie § 46 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších právnych predpisov. Pri nedodržaní zákonom stanovenej formy by sme museli považovať tento právny úkon za absolútne neplatný v zmysle ustanovenia § 40 ods.

tags: #notarska #zapisnica #na #vysporiadanie #dedicstva #vzor