Mzdové Nároky Zamestnanca v Dedičskom Konaní: Komplexný Prehľad

Smrť zamestnanca je udalosť, ktorá si vyžaduje citlivý a právne korektný prístup zo strany zamestnávateľa. Okrem emocionálnej stránky je potrebné vysporiadať sa s pracovnoprávnymi a finančnými povinnosťami voči pozostalým. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o mzdových nárokoch zamestnanca v dedičskom konaní, povinnostiach zamestnávateľa a právach pozostalých. Právny stav je platný od 1. januára do 31. decembra.

Zánik Pracovnoprávneho Vzťahu a Povinnosti Zamestnávateľa

Smrť zamestnanca má za následok zánik pracovnoprávneho vzťahu. Pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zaniká smrťou zamestnanca podľa § 59 ods. 4 Zákonníka práce (ZP). Zákonník práce však neustanovuje zánik pracovnoprávneho vzťahu založeného dohodou o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Smrťou osoby, ktorá tieto práce vykonáva, pracovnoprávny vzťah tiež zaniká, nakoľko naďalej by nemohla byť dodržaná podmienka vykonávania prác osobne zamestnancom v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 písm.

Po úmrtí zamestnanca vznikajú zamestnávateľovi viaceré povinnosti, vrátane:

• Zúčtovanie mzdy: Zamestnávateľ je povinný zúčtovať mzdu zosnulého zamestnanca a náhradu za nevyčerpanú dovolenku za obdobie do dňa smrti.
• Evidencia na účely sociálneho poistenia: V zmysle § 231 ods. 1 písm. j) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení je zamestnávateľ povinný predložiť evidenciu na účely sociálneho poistenia, a to do troch dní od zániku pracovného pomeru podaním Evidenčného listu dôchodkového poistenia. Evidenčný list je potrebné vyhotoviť a predložiť Sociálnej poisťovni za zosnulého zamestnanca - poistenca, za ktorého sa poistné na dôchodkové poistenie platilo, aj za poberateľa dôchodku. Do vymeriavacieho základu sa započítava aj vymeriavací základ stanovený z poslednej vyúčtovanej mzdy zosnulého zamestnanca, aj keď mzda bola súčasťou peňažného nároku, ktorý bol v zmysle § 35 ods.
• Odhlásenie zo zdravotnej poisťovne: V súlade s § 24 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení je zamestnávateľ povinný odhlásiť zomrelého zamestnanca v príslušnej zdravotnej poisťovni, a to do ôsmich pracovných dní odo dňa, kedy došlo k úmrtiu.
• Vystavenie potvrdenia o príjmoch: Zamestnávateľ je v zmysle § 39 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov povinný za obdobie, za ktoré zosnulému zamestnancovi vyplácal zdaniteľnú mzdu, vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených v mzdovom liste, ktoré sú rozhodujúce pre výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov na daň, dane a na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie. V zákone nie je ustanovená lehota na vystavenie potvrdenia po úmrtí zamestnanca.

Smrť Zamestnanca Následkom Pracovného Úrazu

V prípade, že smrť zamestnanca nastala následkom pracovného úrazu, zamestnávateľ má ďalšie povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

Podľa § 195 ods. 2 Zákonníka práce pracovným úrazom je poškodenie zdravia alebo smrť spôsobené zamestnancovi nezávisle od vlastnej vôle krátkodobým, náhlym, násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

Prečítajte si tiež: Dedičstvo a nevyplatená mzda

Medzi povinnosti zamestnávateľa patrí:

• Vyšetrenie príčin a okolností vzniku pracovného úrazu.
• Oznámenie pracovného úrazu príslušným orgánom (napr. inšpektorát práce, polícia).
• Poskytnutie úrazových dávok zamestnancovi alebo pozostalým.

Vysporiadanie Peňažných Nárokov Zamestnanca

§ 35 ods. 1 Zákonníka práce upravuje vysporiadanie peňažných nárokov zamestnanca po jeho smrti. Peňažné nároky zamestnanca jeho smrťou nezanikajú.

Mzdové nároky zamestnanca z pracovného pomeru (mzda, náhrada mzdy za dovolenku) do výšky štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku prechádzajú postupne priamo na jeho manžela/-ku, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Ak zamestnanec nemal manžela/-ku, mzdové nároky sa stávajú nárokom jeho detí, ak nemal ani deti, mzdové nároky získavajú jeho rodičia. Podmienkou prechodu týchto nárokov na uvedené osoby je, aby uvedené osoby žili v čase smrti zamestnanca v spoločnej domácnosti. Čo sa rozumie pod spoločným žitím v domácnosti, upravuje Občiansky zákonník ako trvalé spolužitie fyzických osôb, ktoré spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Základnou charakteristikou je spravidla spoločná adresa trvalého bydliska týchto osôb.

Ostatné peňažné nároky (napr. nárok na cestovné náhrady, náhradu škody) sa stávajú predmetom dedičstva, pokiaľ nie je manžel/-ka, deti ani rodičia zosnulého zamestnanca, ktorí so zamestnancom v čase jeho smrti žili v spoločnej domácnosti.

Dôležité je rozlišovať medzi mzdovými nárokmi a odmenami za výkon práce na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). Tieto peňažné nároky majú charakter odmeny za vykonávanú prácu a nie charakter mzdy, preto ich nemožno zahrnúť do mzdových nárokov a zamestnávateľ ich pozostalým vyplatiť nemôže.

Prečítajte si tiež: Práva zamestnanca v dedičskom konaní

Príklad

Zamestnanec zomrel 29. 10. Mzda za mesiac október zahŕňala aj odmeny za tretí štvrťrok. Zamestnancovi zostala nevyčerpaná dovolenka. Manželka, ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti, požiadala o vyplatenie mzdových nárokov. Ak výška mzdových nárokov presahuje štvornásobok priemernej mesačnej mzdy, zamestnávateľ je oprávnený vyplatiť manželke len mzdové nároky vo výške štvornásobku priemernej mesačnej mzdy.

Daňové aspekty

Pri výplate peňažných nárokov zosnulého zamestnanca jeho pozostalým je daňovníkom dane z príjmov zo závislej činnosti konkrétny pozostalý. Zamestnávateľ ako platiteľ mzdy a dane vyplatí príjem napr. pozostalej manželke, pričom pri výplate, pripísaní alebo poukázaní príjmu k dobru zrazí preddavok na daň. Manželka, ktorá príjem dostala, tento príjem uplatní ako príjem zo závislej činnosti (§ 5 ods.

Vysporiadanie Peňažných Nárokov Zamestnávateľa

§ 35 ods. 2 Zákonníka práce upravuje vysporiadanie peňažných nárokov zamestnávateľa voči zamestnancovi. Zamestnávateľ si môže uplatniť svoje peňažné nároky voči dedičom zamestnanca v dedičskom konaní, ak sa o nich právoplatne rozhodlo, t. j. ktoré zamestnanec pred svojou smrťou písomne uznal čo do dôvodu aj sumy, t. na náhradu škody spôsobenej úmyselne alebo stratou predmetov zverených zamestnancovi na písomné potvrdenie, t.

Príklad

Zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu, ktorú písomne uznal čo do výšky i dôvodu škody a zaviazal sa škodu splatiť. Do svojej smrti splatil len časť škody. Zamestnávateľ si môže nárokovať zvyšnú časť škody v dedičskom konaní.

Ak zamestnávateľ zveril zamestnancovi na písomné potvrdenie predmety alebo pracovné prostriedky nevyhnutné na výkon práce, zamestnanec za ne zodpovedá a na požiadanie zamestnávateľa je povinný ich vrátiť. Zamestnávateľ môže vrátenie zverených predmetov uplatniť voči oprávnenému dedičovi, hlavne ak sa uvedené predmety nachádzajú v jeho domácnosti.

Prečítajte si tiež: Mzdové účtovníctvo a PN

Príspevok Zamestnávateľa na Pohreb Zosnulého Zamestnanca

Zamestnávateľ môže z prostriedkov sociálneho fondu poskytnúť príspevok na pohreb zosnulého zamestnanca v peňažnej i nepeňažnej forme. Takto poskytnutý príspevok je zdaniteľným príjmom a zamestnávateľ ho môže zdaniť spolu s vyúčtovaním poslednej mzdy zosnulého zamestnanca. Poskytnutý príspevok sa nezahrnie do hrubého mesačného príjmu zamestnanca, ale pripočíta sa k čiastkovému základu dane. Príspevok zo sociálneho fondu sa nezahŕňa do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie v zmysle § 138 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ani do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie v zmysle § 13 ods. 4 písm.

Poskytnutý príspevok na pohreb sa nezapočítava do peňažných nárokov zamestnanca, ktoré v zmysle § 35 ods. 1 Zákonníka práce prechádzajú na jeho manžela/-ku, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Príspevok sa poskytuje nad rámec peňažných mzdových nárokov a môže sa vyplatiť spolu s peňažným nárokom. Príspevok je však potrebné zahrnúť do potvrdenia o zdaniteľnej mzde.

Zamestnávateľ môže príspevok na pohreb poskytnúť aj priamo rodinnému príslušníkovi. Aj v tomto prípade sa príspevok považuje za príjem zo závislej činnosti, ktorý sa zdaňuje rovnako ako ostatné zložky príjmu zo závislej činnosti preddavkovo v zmysle § 35 a § 36 alebo zrážkovou daňou v zmysle § 43 zákona o dani z príjmov.

Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok na pohreb aj z prevádzkových prostriedkov zamestnávateľa. Takto poskytnutý príspevok však nie je možné zahrnúť do daňových výdavkov zamestnávateľa. Pre zamestnanca alebo rodinného príslušníka, ktorému je príspevok poskytnutý, predstavuje zdaniteľný príjem.

Vysporiadanie Daňovej Povinnosti z Príjmov zo Závislej Činnosti

Daňová povinnosť za zosnulého zamestnanca sa musí vysporiadať podaním daňového priznania. Povinnosť podania daňového priznania a lehotu na jeho podanie ustanovuje § 49 ods. 4 a 5 zákona o dani z príjmov. Ak daňovník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič. Ak je dedičov viac, daňové priznanie podáva ten, ktorému to vyplýva z dohody dedičov. Ak sa nedohodnú, určí ho správca dane. Ak je dedičom Slovenská republika, daňové priznanie sa nepodáva.

Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po smrti zamestnanca, pričom správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť. Žiadosť o predĺženie lehoty podá najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania. V rovnakej lehote podáva daňové priznanie aj osoba, na ktorú prešli mzdové nároky zomrelého zamestnanca podľa § 35 ods.

V súlade s § 32 ods. 1 zákona o dani z príjmov bude dedič alebo zástupca podávať za zomrelého daňové priznanie, ak ročné zdaniteľné príjmy do dňa úmrtia daňovníka presiahli 50 % sumy podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, t. j. 50 % z nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka pre príslušné zdaňovacie obdobie.

Príklad

Zamestnanec mal iba príjmy zo závislej činnosti a zomrel v priebehu roka. Dedičom je manželka. Manželka je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za príslušnú časť roka.

Dedenie Majetku a Živnosti

Podľa ustanovení § 460 až § 486 Občianskeho zákonníka dedič dedí majetok poručiteľa, ktorého sa stáva vlastníkom (osobný majetok dediča). V prípade, ak bude tento dedič pokračovať v živnosti po poručiteľovi, môže tento zdedený majetok vložiť do svojho obchodného majetku spôsobom ustanoveným v príslušných ustanoveniach ZDP a zákona o účtovníctve a pokračuje v odpisovaní zo vstupnej ceny u pôvodného vlastníka, t. j. poručiteľa. Dedič ako pokračovateľ v živnosti sa stáva samostatnou účtovnou jednotkou a samostatným daňovníkom a vysporiada si svoju daňovú povinnosť v súlade so zákonom o dani z príjmov vychádzajúc z vedeného účtovníctva.

Podpora pre Pozostalých

Zabezpečenie pozostalých pri úmrtí zamestnanca Zákonník práce neupravuje, v ustanovení § 156 poukazuje na riešenie zabezpečenia upravených osobitnými predpismi, ktorými sú predovšetkým zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p., v zmysle ktorého pozostalým môže vzniknúť z dôchodkového poistenia nárok na vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok a zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb v z. n. p., v zmysle ktorého osobe, ktorá zabezpečila pohreb vzniká nárok na príspevok na pohreb ako štátnu sociálnu dávku.

tags: #mzdové #nároky #zamestnanca #v #dedičskom #konaní