Práceneschopnosť a mzdové účtovníctvo: Komplexný prehľad

Práceneschopnosť (PN) je situácia, s ktorou sa stretáva každý zamestnávateľ a zamestnanec. Správne účtovanie a spracovanie miezd počas PN je kľúčové pre dodržiavanie legislatívy a zabezpečenie spokojnosti zamestnancov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku práceneschopnosti z hľadiska mzdového účtovníctva, od výpočtu náhrady príjmu a nemocenských dávok až po povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej a zdravotnej poisťovni.

Práceneschopnosť (PN)

Práceneschopnosť, skrátene PN, je oficiálny dokument, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré vystavuje lekár ako potvrdenie, že je zamestnanec chorý a nemôže pracovať.

Legislatíva upravujúca PN

Problematiku PN upravujú viaceré zákony:

  • Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca v znení neskorších predpisov.
  • Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
  • Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
  • Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov.
  • Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
  • Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Nárok na náhradu príjmu a nemocenské

Zamestnanec má počas PN, za predpokladu splnenia určitých podmienok, nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa, resp. na nemocenskú dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou. Tieto dávky sú vnímané ako náhrada za stratu zárobku pri PN.

Kto platí počas PN?

  • 1. až 10. deň PN: Náhradu príjmu vypláca zamestnávateľ.
  • Od 11. dňa PN: Nemocenské vypláca Sociálna poisťovňa.

Výška náhrady príjmu počas PN

Náhrada príjmu počas dočasnej PN sa v roku 2024poberá nasledovne:

Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru

  • 1. - 3. deň (vrátane): 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
  • 4. - 10. deň: 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).

Kolektívnou zmluvou je možné dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu aj vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % DVZ, napr. zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť, že svojim zamestnancom bude vyplácať 70 % náhrady príjmu už od prvého dňa trvania PN.

Na náhradu príjmu nemá zamestnanec nárok, ak si PN privodil úmyselne, napr. požitím alkoholu.

Výška nemocenskej dávky počas PN

Sociálna poisťovňa vypláca zamestnancovi nemocenské vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ), a to od 11. dňa trvania PN.

Ochranná lehota

Ak zamestnancovi plynie ochranná lehota, napr. ukončí pracovný pomer 2.2.2024, v období 7 dní, t.j. od 3.2.2024 do 9.2.2024, PN mu vyplatí Sociálna poisťovňa nemocenské. V prípade vypláca v rovnakej výške ako náhrada príjmu, t. j. v roku 2024 55% DVZ.

Výpočet náhrady príjmu a nemocenského

Základom pre výpočet náhrady príjmu a nemocenského je denný vymeriavací základ (DVZ).

Prečítajte si tiež: Psychiatrická PN: Trvanie a podrobnosti

Denný vymeriavací základ (DVZ)

Pre účely určenia výšky náhrady príjmu, resp. nemocenského, je potrebné identifikovať rozhodujúce obdobie. Rozhodujúce obdobie je obdobie najmenej od 1.1. kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN (t. j. predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN, napr. ak zamestnanec bol PN od 2.3.2025, rozhodujúcim obdobím pre určenie DVZ bude obdobie od 2.2.2025 do 1.3.2025. Ak zamestnanec nebol nemocensky poistený počas celého rozhodujúceho obdobia, do úvahy sa berie obdobie nemocenského poistenia (t. j. obdobie od vzniku nemocenského poistenia (t. j.do dňa, v ktorom vznikla dočasná PN.

DVZ sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov dosiahnutých zamestnancom v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní tohto obdobia.

Maximálny denný vymeriavací základ

Zákon určuje maximálny DVZ pre výpočet náhrady príjmu. Maximálny DVZ pre rok 2024 je 85,7425 EUR. Maximálny mesačný vymeriavací základ je 1 304 €.

Príklad výpočtu

Pani Zuzana je zamestnaná v spoločnosti ABC s.r.o. od 1.1.2019. Podľa pracovnej zmluvy je jej hrubá mzda vo výške 1 500 €. V období od 1.2.2024 až 27.2.2024 bola uznaná svojím lekárom za dočasne PN, z dôvodu choroby. Aký bude jej príjem počas PN a kedy jej bude vyplatená PN od Sociálnej poisťovne?

  • Výpočet DVZ:

    Prečítajte si tiež: Všetko o prepichnutí bubienka

    DVZ = (1 500 * 12 mesiacov) / 365 dní = 18 000 / 365 = 49,3150 €

  • Výpočet náhrady príjmu počas dočasnej PN:

    • 1. deň trvania PN => 1.2. - 3.2.2024 => (25 % zo sumy 49,3150 €) * 3 dni = 36,98625 €
    • 4. deň trvania PN => 4.2. - 10.2.2024 => (55 % zo sumy 49,3150 €) * 7 dní = 190,46375 €

  • Výpočet nemocenského:

    • 11.2. - 27.2.2024 => (55 % zo sumy 49,3150 €) * 17 dní = 461,10 €.

Elektronická PN (ePN)

Od 1. júna 2023 musia všeobecní lekári, lekári zdravotníckych zariadení a gynekológovia vystavovať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti elektronicky, tzv. ePN. (Dovtedy mohli lekári požiadať Sociálnu poisťovňu o povolenie vystavovať potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti aj na papierovom tlačive). Od 1. januára 2024 by mali do systému ePN podľa zákona pribudnúť povinne aj lekári-špecialisti, vrátane lekárov poskytujúcich zubno-lekársku starostlivosť.

Ako funguje ePN?

  1. Lekár vytvára zamestnancovi tzv.ePN priamo v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS).
  2. Zamestnanec už nemusí doručovať zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni žiadne dokumenty.
  3. Sociálna poisťovňa informuje zamestnanca aj zamestnávateľa o tom, že mu bola ePN vystavená.
  4. Zamestnanec je povinný dodržiavať liečebný režim.
  5. Komunikácia so Sociálnou poisťovňou sa realizuje prostredníctvom e-služieb Sociálnej poisťovne.
  6. Zamestnávateľ nahlasuje údaje potrebné pre výplatu dávky prostredníctvom e-služieb Sociálnej poisťovne, v záložke „ePN“.

Zamestnávateľ nahlasuje údaje čo najskôr, ak predpokladá, že dočasná PN zamestnanca bude trvať viac ako 10 dní. Údaje o poslednom dni výkonu práce zamestnanca pred vznikom dočasnej PN, obdobie, za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a či táto náhrada bola alebo nebola vyplatená (oznamuje sa, ak ide o pracovný úraz alebo chorobu z povolania) nahlasuje okamžite, bez ohľadu na dĺžku predpokladaného trvania PN. Zamestnávateľ môže sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.

Mzdové účtovníctvo a PN

Mzdové účtovníctvo zohráva kľúčovú úlohu pri spracovaní PN. Program Mzdy a personalistika dokáže evidovať a sledovať Dochádzku zamestnancov. Celý dochádzkový systém je rozdelený na evidenciu “Denných záznamov” kde môžete hromadne pridávať odpracované dni zamestnanca, jeho čerpanú dovolenku a na “Obdobia neprítomnosti”. Do dochádzky je teda možné zaevidovať okrem odpracovaných dní aj tie dni, ktoré zamestnanec z akýchkoľvek dôvodov neodpracoval. Medzi tzv. vylúčené obdobia patrí napr. nemoc, neplatené voľno, ošetrenia u lekára, absencia, materská dovolenka atď. Evidencia dochádzky má potom vplyv na výpočet mzdy zamestnanca.

Softvér pre mzdy a personalistiku

Aplikácia Mzdy a personalistika podporuje import údajov z dochádzkových systémov SYSTEM-IS AMS, APIS, spol. s r.o., RS ALFA, ARBE, spol. s r.o., TINNOC, WEGA LH spol. Mzdový číselník obsahuje preddefinované položky, ktoré vstupujú do výpočtu mzdy zamestnanca. Mzdový číselník zároveň umožní pridávať a definovať ľubovoľné položky, ktoré následne použijete resp. aplikujete do mzdy zamestnanca. Program na základe vyplnených údajov zamestnancov v Personalistike vypočíta mzdy zamestnancov. Vypočíta poistné, náhrady príjmu za nemoc, za ošetrenia u lekára , neplatené voľno, absenciu…atď. Aktivovaním jednej funkcie program vypočíta všetky poistné naraz.

Exporty a výkazy

Program ponúka množstvo tlačových zostáv a umožňuje exporty výkazov pre Sociálnu a zdravotné poisťovne. Jednoducho vytlačíte príkazy k úhrade a program na základe údajov z generovaných príkazov na úhradu a vypočítaných miezd zamestnancov umožňuje vystaviť Mesačný prehľad o dani a Ročné vyúčtovanie dane z príjmu. Po nadefinovaní vzorových účtov (pre podvojné účtovníctvo) a nadefinovaní kódov (pre jednoduché účtovníctvo) môžete vyexportovať mzdové údaje za zadané výplatné obdobie.

Verzie softvéru

Existujú rôzne verzie softvéru pre mzdy a personalistiku, napr.:

  • Základná verzia
  • Multi verzia
  • XXL verzia

Multi a XXL verzie ponúkajú napríklad funkciu prepojenia na ePN Sociálnej poisťovne, ktorá umožňuje priamo z programu importovať pracovné neschopnosti do agendy Obdobia neprítomnosti. Umožňuje prístup viacerých užívateľov sieťovo prepojených počítačov do programu.

Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ má voči Sociálnej a zdravotnej poisťovni niekoľko povinností súvisiacich s PN zamestnanca.

Sociálne poistenie

  • Register zamestnávateľov: § 231 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení.
  • Register poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia: § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Ak mesačný príjem zamestnanca presiahol 66 €, resp. nepresiahol 66 €.
  • Prerušenie poistenia: § 231 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Zamestnávateľ je povinný oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie poistenia zamestnanca do ôsmich dní od vzniku prerušenia. Napr. prerušenie od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení alebo prerušenie od 11. dňa osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení.
  • Oznámenie materskej a rodičovskej dovolenky: § 231 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení.
  • Predloženie výkazu: § 231 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení. Ak zamestnávateľ zistí, že pri výpočte mesačnej mzdy vypočítal a vo výkaze vykázal poistné z nižšieho vymeriavacieho základu, ako mal, je povinný prepočítať mzdu nanovo a podať opravný výkaz.
  • Oznámenie zmeny: § 231 ods. 1 písm. f) a g) zákona o sociálnom poistení.
  • Odvod poistného: § 141 ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Základnou povinnosťou zamestnávateľa je platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie na účet Sociálnej poisťovne za kalendárny mesiac pozadu.

Zdravotné poistenie

  • Oznámenie zmeny platiteľa poistného: § 24 písm. a) zákona o zdravotnom poistení. Zmeny platiteľa poistného z dôvodu, že platiteľom poistného začína, resp. prestáva byť štát (§ 11 ods. 7 zákona o zdravotnom poistení). Zmeny platiteľa poistného z dôvodu, že poistenec v pracovnom pomere sa nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnom poistení a súčasne nie je fyzickou osobou, ktorá poberá náhradu príjmu, nemocenské, ošetrovné, materské, ktorej zanikol nárok na nemocenské a ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť alebo ktorej zanikol nárok na ošetrovné a ktorej trvá potreba ošetrovania alebo starostlivosti [§ 11 ods. 7 písm. m) a písm. n) zákona o zdravotnom poistení].
  • Oznamovacia povinnosť: § 24 písm. b) a § 23 ods. 8 zákona o zdravotnom poistení. Zamestnávateľ je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu svojho názvu, sídla, bydliska, identifikačného čísla, čísla bankového účtu do ôsmich dní odo dňa zmeny.
  • Platenie poistného: § 24 písm. c) zákona o zdravotnom poistení. Pri platbe preddavkov na poistné poštovou poukážkou sa platba označí rovnako ako pri platbe bezhotovostným prevodom z účtu zamestnávateľa.

Chyby v mzdovom účtovníctve a PN

Napriek znalosti predpisov dochádza v praxi k chybám pri spracovaní miezd počas PN. Chyby môžu nastať už pri samotnom výpočte mzdy použitím nesprávnych podkladov (dochádzkový list, úkolový list, dovolenkový lístok, platobný výmer, vyhlásenie, prémiový poriadok a pod.). K častým chybám dochádza tým, že sa v mzdovom liste zamestnanca uvádza úhrn zúčtovaných mesačných miezd a nie úhrn vyplatených zdaniteľných miezd.

Daň z príjmov zo závislej činnosti

Pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti v priebehu roka dochádza k chybám napr. zlým výpočtom mzdy, nesprávnym výpočtom preddavkov na daň, ale aj pri nesprávnom uplatňovaní daňového bonusu. Ak zamestnávateľ zrazil v priebehu roka zamestnancovi zo zdaniteľnej mzdy vyšší preddavok na daň, ako ukladá zákon o dani z príjmov, je povinný vrátiť mu vzniknutý preplatok v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka.

PN a dovolenka

Ak má zamestnanec vystavenú PN, PN ruší dovolenku a ani na žiadosť zamestnanca zamestnanec dovolenku mať nemôže. Pojednáva o tom Zákonník práce § 112 ods. 2. Ak zamestnanec chce dovolenku a nechce PN, nemá si dať vystaviť PN.

tags: #práceneschopnosť #a #mzdové #účtovníctvo

Ďalšie články