
Svadba je pre mnohé páry významným životným krokom, ktorý prináša nielen emocionálne, ale aj právne zmeny. Manželstvo so sebou nesie množstvo práv a povinností, ktoré môžu mať zásadný vplyv na finančnú situáciu rodiny, najmä v prípade úmrtia jedného z partnerov. Tento článok sa zameriava na mzdové nároky zamestnanca v kontexte dedičského konania a na to, ako manželstvo ovplyvňuje tieto nároky.
Uzatvorením manželstva vznikajú medzi partnermi vzájomné práva a povinnosti, ktoré sa týkajú nielen osobného života, ale aj majetkových záležitostí. Na rozdiel od spolužitia druha a družky, manželstvo poskytuje rozsiahlejšiu právnu ochranu a istotu.
Po úmrtí manžela/manželky má pozostalý partner nárok na vdovský/vdovecký dôchodok. Táto dávka je určená na zabezpečenie pozostalého manžela a poskytuje sa, ak zosnulý manžel/manželka:
Dôchodok sa vypláca minimálne 2 roky po smrti manžela/manželky a v základe sa hradí 60 % sumy, ktorú by ako dôchodok mohol/mohla poberať zosnulý/zosnulá.
Ak manželský partner zomrie kvôli pracovnému úrazu alebo chorobe z povolania, má pozostalý manžel/manželka nárok na jednorazové odškodnenie, a to v sume 730-násobku denného vymeriavacieho základu (od 1. 1. 2025 maximálne 77 195,70 eur).
Prečítajte si tiež: Dedičstvo a nevyplatená mzda
Vďaka uzatvoreniu manželstva môže pozostalý partner v prípade potreby osobného a celodenného ošetrovania chorého manželského partnera získať nárok na ošetrovné. Uplatniť si ho môže aj vtedy, ak sa potrebuje starať o chorého svokra/svokru alebo manželovo dieťa.
Ak manželia žijú v spoločnej domácnosti a jeden z nich zomrie, pozostalý manžel/manželka nemusí čakať na dlžnú výplatu od zamestnávateľa zosnulého/zosnulej až do konca dedičského konania. Mzdové nároky z pracovného pomeru na neho/ňu totiž automaticky prechádzajú až do výšky štvornásobku priemerného mesačného zárobku. Druh/družka uvedené zvýhodnenie nemajú a musia teda vydržať na vyporiadanie uvedených nárokov v rámci dedičstva.
Podľa § 35 ods. 1 Zákonníka práce: "Ak osobitný predpis neustanovuje inak, peňažné nároky zamestnanca jeho smrťou nezanikajú. Do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku prechádzajú mzdové nároky z pracovného pomeru postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti."
Zákonník práce v zásade nediskriminuje partnerský vzťah oproti manželskému. V zmysle § 13 ods. V zmysle § 40 ods. 5 Zákonníka práce je rodinným príslušníkom na účely Zákonníka práce aj osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti.
Ak zamestnancovi zomrie manžel/manželka, má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na 2 dni a k tomu ešte 1 ďalší deň na účasť na jeho pohrebe. Pri úmrtí druha, s ktorým ste spoločne bývali, sa poskytuje voľno s náhradou mzdy najviac na 1 deň; 1 ďalší deň môžete získať, ak obstarávate pohreb.
Prečítajte si tiež: Nárok na mzdu po smrti zamestnanca
Manželia sa môžu v bežných veciach vzájomne zastupovať aj bez ďalších formalít. Ohľadom záležitostí, ktoré nepredstavujú presuny majetkových hodnôt nad rámec obvyklosti (napr. vybavovanie obvyklých vecí týkajúcich sa spoločnej domácnosti a pod.), sa manželia môžu vzájomne zastúpiť aj bez toho, aby na to potrebovali osobitné plnomocenstvo. Druh/družka túto výhodu nemajú.
Manželia majú možnosť zníženia základu dane z príjmov o nezdaniteľnú časť základu dane na manžela/manželku. Pre uvedené zníženie základu dane je potrebné splnenie viacerých podmienok a záleží aj od výšky príjmov. Do úvahy prichádza, ak:
Manželia si môžu optimalizovať svoje daňové povinnosti aj prostredníctvom rozdelenia spoločných príjmov z BSM (typicky príjmov z nájmu spoločnej nehnuteľnosti) v takom pomere, ktorý je pre nich daňovo výhodný.
Ak majú manželia spoločných potomkov, je veľmi pravdepodobné, že jeden z nich musí aspoň sčasti obetovať svoju kariéru v prospech starostlivosti o domácnosť a deti. V prípade uzatvorenia manželstva ale nižší príjem nie je nevýhodou, pretože vďaka bezpodielovému spoluvlastníctvu sú zárobky spoločné. To isté platí aj o veciach nadobudnutých po svadbe (výnimkou sú však napríklad veci získané dedičstvom alebo darom).
Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Každý z nich si ju musí plniť tak, aby bola ich životná úroveň v zásade rovnaká. Ak sa jeden z manželov dostane do situácie, v ktorej stratí schopnosť živiť sa sám (napríklad kvôli ťažkej chorobe alebo úrazu), má nárok na to, aby ho druhý z manželov podporoval, a to aj po rozvode.
Prečítajte si tiež: Mzdové účtovníctvo a PN
Ak zomrie jeden z manželov, ktorí spolu bývajú v prenajatom byte, prechádza nájom bytu automaticky na pozostalého manžela/manželku. Pokiaľ je byt užívaný druhom a družkou a nájomná zmluva je podpísaná len so zosnulým partnerom, prechádza nájom bytu na pozostalého partnera len vtedy, ak so zosnulým žil v spoločnej domácnosti aspoň 3 roky pred smrťou a nemá vlastný byt.
Ak by partner nevyhotovil závet a vy by ste s ním neboli zosobášení, mohli by ste po ňom dediť len vtedy, ak ste s ním aspoň 1 rok pred smrťou žili v spoločnej domácnosti a dedičstvo by zároveň nepripadlo jeho potomkom (vo väčšine prípadov preto, lebo by nijakých nemal). O dedičstvo by ste sa delili s rodičmi partnera. Treba dodať, že závetom možno nevýhodné postavenie druha skorigovať len do určitej miery. Dôvodom je skutočnosť, že potomkovia sú neopomenuteľnými dedičmi - maloletí musia aj napriek závetu dostať celý ich zákonný podiel a plnoletí aspoň jeho polovicu. V prípade, že zomrie váš manžel, v prvom rade automaticky dostanete váš podiel z majetku patriaceho do BSM a nad rámec neho budete po manželovi dediť hneď v 1. dedičskej skupine.
Pri dedičskom konaní sa rieši prechod majetku a záväzkov zomretého na dedičov. Do dedičstva patria hnuteľné i nehnuteľné veci vo vlastníctve poručiteľa (napr. spoluvlastnícky podiel), veci patriace do BSM, pohľadávky poručiteľa, predmety duševného vlastníctva a peňažné nároky zamestnanca. Medzi dedičské pasíva patria primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a dlhy poručiteľa.
V prípadoch, keď prevodca platne uzatvoril scudzovaciu zmluvu s nadobúdateľom, ale zomrel pred dokončením prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je potrebné rozlišovať, či smrť nastala pred podaním návrhu na vklad alebo po ňom.
Ak prevodca zomrel predtým, ako bol podaný návrh na vklad, nehnuteľnosť sa stáva súčasťou dedičstva. Katastrálny úrad preruší konanie a pokračuje v ňom s dedičmi, ktorí budú špecifikovaní v právoplatnom rozhodnutí notára po prejednaní dedičstva.
Ak prevodca zomrel po podaní návrhu na vklad, ale pred rozhodnutím o povolení vkladu, Katastrálny úrad preskúma zmluvu a pri rozhodovaní prihliada aj na skutkové a právne okolnosti. Ak zmluva spĺňa zákonom predpísané náležitosti a sú splnené podmienky na vklad, Katastrálny úrad vklad povolí.
Ak prevodca zomrel po vklade vlastníckeho práva v prospech nadobúdateľa, vlastnícke právo k nehnuteľnostiam bolo prevedené na nadobúdateľa. Katastrálny úrad oznámi dedičom, že vykonal vklad vlastníckeho v prospech nadobúdateľa k predmetným nehnuteľnostiam.
tags: #mzdové #nároky #zamestnanca #závet