
Mzdový list je kľúčový dokument v pracovnoprávnom vzťahu, ktorý slúži ako podklad pre výpočet a výplatu mzdy zamestnanca. Okrem svojej primárnej funkcie má význam aj pre účely dôchodkového zabezpečenia a nároku na starobný dôchodok. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na mzdový list a jeho vzťah k starobnému dôchodku, pričom zohľadňuje platnú legislatívu a praktické aspekty.
Výplatná listina plní úlohu dokladu o vyúčtovaní mzdy. V zmysle § 130 ods. 5 Zákonníka práce je zamestnávateľ pri vyúčtovaní mzdy povinný vydať zamestnancom doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konta pracovného času, o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce. Doklad vydá v písomnej forme alebo ak sa so zamestnancom dohodne, v elektronickej forme. Náležitosti výplatných listín v zákone stanovené nie sú. V praxi obsahujú rovnaké údaje ako mzdové listy. Vyhotovujú sa za mesačné obdobie pre každého zamestnanca a zároveň ako súhrnná výplatná listina za mesačné obdobie v súhrne za všetkých zamestnancov a v rámci ročnej uzávierky ako súhrnná výplatná listina za príslušný kalendárny rok v súhrne za všetkých zamestnancov. Súhrnná výplatná listina každého zamestnanca osobitne predstavuje v podstate mzdový list, tzv.
Mzdový list obsahuje širokú škálu informácií, ktoré sú dôležité pre zamestnanca aj zamestnávateľa. Medzi základné údaje patria:
V mzdovom liste sa uvádza úhrn vyplatených zdaniteľných miezd za každý kalendárny mesiac a nie úhrn zúčtovaných zdaniteľných miezd, t. j. zúčtovaný, ale nevyplatený príjem v stanovenom výplatnom termíne sa v mzdovom liste v príslušnom mesiaci neuvádza. Do úhrnu vyplatených zdaniteľných miezd za príslušný kalendárny mesiac sa zahrnujú len príjmy vyplatené do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca a do úhrnu vyplatených zdaniteľných miezd za zdaňovacie obdobie sa zahrnujú len príjmy vyplatené zamestnancom do 31. 1. nasledujúceho roka. § 4 ods. 3 zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého príjmy zo závislej činnosti plynúce najdlhšie do 31.
Zamestnávateľ je povinný viesť mzdové listy pre každú fyzickú osobu, ktorej poskytuje príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov, t. j. pre zamestnancov v pracovnom pomere, pre osoby vykonávajúce práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, osoby vykonávajúce závislú prácu na základe iných zmlúv, iné osoby, ktorým poskytuje zdaniteľný príjem, napr. bývalým zamestnancom príjem zo sociálneho fondu. Zamestnávateľ musí zabezpečiť, aby sa v rámci spracovania miezd po mesačnej uzávierke zo zúčtovaných miezd do mzdových listov zaúčtovali len údaje súvisiace s vyplateným príjmom v súlade s § 39 ods. Zamestnávateľ je povinný viesť mzdové listy pre každú fyzickú osobu, ktorej poskytuje príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov, t. j. pre zamestnancov v pracovnom pomere, pre osoby vykonávajúce práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, osoby vykonávajúce závislú prácu na základe iných zmlúv, iné osoby, ktorým poskytuje zdaniteľný príjem, napr. bývalým zamestnancom príjem zo sociálneho fondu.
Prečítajte si tiež: Dôchodok na Slovensku
Zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru so zamestnancami je povinný po dobu 10 rokov, počas ktorej existuje v zmysle § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení právo Sociálnej poisťovne predpísať poistné, uchovávať evidenciu, ktorú viedol o zamestnancoch v zmysle § 232 ods. Pri uchovávaní evidencie je zamestnávateľ povinný postupovať v zmysle zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 628/2002 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach. Súčasťou registratúr je aj personálna a mzdová agenda. Personálnu agendu predstavuje osobný spis zamestnanca, ktorý obsahuje najmä pracovnú zmluvu, osobný dotazník, doklady a potvrdenia, ktoré vyžaduje zamestnávateľ, a ostatné doklady týkajúce sa vzniku, priebehu a skončenia pracovnoprávneho vzťahu. Osobné spisy je potrebné uchovávať aj po skončení pracovnoprávneho vzťahu. Mzdovú agendu tvoria písomnosti dokladujúce evidenciu, výpočet, zdaňovanie miezd a realizáciu zákonných a ostatných zrážok zo mzdy. kópie evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia do 31. 12. 2003 a kópie evidenčných listov dôchodkového poistenia od 1. 1. ročné zúčtovanie zdravotného poistenia pre jednotlivé zdravotné poisťovne, ktoré vykonával zamestnávateľ do 31. 12. prehľady o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti za kalendárny štvrťrok (do 31. 12. 2011) alebo za kalendárny mesiac (od 1. 1. rôzne kópie potvrdení o hrubej, resp. čistej mzde, o súhrnných údajoch uvedených v mzdovom liste, dokladov o ročnom zúčtovaní a vysporiadaní nedoplatku, resp. ostatné podklady ku mzdám, ktoré sú potrebné pre výpočet miezd, napr. Všetky tieto doklady majú charakter účtovných dokladov, preto sa na ne vzťahujú ustanovenia § 35 a § 36 o uchovávaní a ochrane účtovnej dokumentácie podľa zákona o účtovníctve, t. pred skončením podnikateľskej činnosti zabezpečiť uchovanie tejto dokumentácie. Z hľadiska dokladovania identifikačných údajov zamestnanca, výpočtu a zdaňovania mzdy a pre účely dôchodkového zabezpečenia je najdôležitejší ročný mzdový list. Zákon o účtovníctve, na ktorý sa v § 39 ods. 8 zákon o dani z príjmov týkajúci sa uchovávania povinne vedených dokladov pre daňové účely odvoláva, ani iné predpisy nestanovujú povinnú dobu úschovy mzdových listov, je potrebné určiť ju v registratúrnom pláne.
Mzdový list zohráva dôležitú úlohu pri výpočte starobného dôchodku. Sociálna poisťovňa na základe údajov uvedených v mzdovom liste určuje vymeriavací základ zamestnanca, ktorý je jedným z kľúčových faktorov ovplyvňujúcich výšku dôchodku.
Povinnosť viesť a predkladať evidenčné listy je uložená všetkým zamestnávateľom. Evidenčné listy je potrebné vyhotovovať pre všetkých zamestnancov s právom na pravidelný aj nepravidelný príjem - poistencov, za ktorých sa počas trvania pracovnoprávneho vzťahu platilo poistné na dôchodkové poistenie, aj za poberateľov dôchodkov a od 1. 1. 2013 aj dohodárov (z dohôd, z ktorých sa platilo poistné na dôchodkové poistenie). Je vhodné, aby zamestnávateľ pri vedení, vyplňovaní a predkladaní evidenčných listov postupoval v súlade s metodickým usmernením pre zamestnávateľov a návodom na vyplnenie jednotlivých rubrík evidenčného listu vydaných Sociálnou poisťovňou. V praxi dochádza k situáciám, že predloženie evidenčného listu do 3 dní nie je možné z dôvodu, že zamestnávateľ v stanovenom termíne nemá k dispozícii údaje pre spracovanie mzdy za predchádzajúce mesačné obdobie. Sociálna poisťovňa akceptuje predloženie evidenčného listu ihneď po mzdovom vyúčtovaní. menný zoznam zamestnancov s uvedením ich rodných čísel a obdobia od vzniku pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu do jeho skončenia, t. j. obdobie dôchodkového poistenia, t. j. obdobie účasti na povinnom dôchodkovom poistení, uvedením: znaku poistenia: A - zamestnanec, MD - materská dovolenka, RD - rodičovská dovolenka (do 30. 6. 2005), VS - vojenská služba (do 31. 12. 2005), CS - civilná služba (do 31. 12. vymeriavací základ, t. j. vymeriavací základ počas vylúčených dôb (nevyplňuje sa u zamestnancov narodených po 31. 12. 1984), t. j. počet kalendárnych dní vylúčených dôb (nevyplňuje sa u zamestnancov narodených po 31. 12. 1984), t. j. ošetrovania člena rodiny od 11. Peňažné údaje za obdobie do 31. 12. 2008 sa v evidenčnom liste dôchodkového poistenia uvádzajú v slovenských korunách a za obdobie od 1. 1. V zmysle § 231 ods. 1 písm. l) zákona o sociálnom poistení je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi na jeho žiadosť potvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia. Takým je po skončení pracovného pomeru a v súlade s § 75 ods. 2 písm. d) Zákonníka práce Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti. Potvrdenie vystavuje zamestnávateľ zamestnancovi, ktorý si uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti a na ktorého sa počas trvania pracovného pomeru, dohody o pracovnej činnosti s účinnosťou od 1. 1. 2013 alebo dohody o vykonaní práce s účinnosťou od 1. 1. Aj napriek tomu, že zamestnávateľ je povinný Evidenčný list dôchodkového poistenia predložiť Sociálnej poisťovni pri uplatnení nároku na dôchodkovú dávku a pri skončení pracovnoprávneho vzťahu, je vhodné údaje za príslušný kalendárny rok do evidenčného listu zapisovať po odsúhlasení a uzatvorení mzdových listov.
V zmysle § 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov povinný za obdobie, za ktoré zamestnancovi vyplácal zdaniteľnú mzdu, vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených v mzdovom liste, ktoré sú rozhodujúce pre výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov na daň, dane a na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie vrátane údajov na mzdovom liste o výnimkách z platenia poistného a príspevkov zamestnávateľa. Za zdaňovacie obdobie roku 2013 Ministerstvo financií SR odporučilo oznámením číslo MF/023096/2012-72 o uverejnení vzorov odporúčaných tlačív v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. Potvrdenie o zamestnaní (zápočtový list) uvedené v prílohe č. 1.
Doklady preukazujúce dobu zamestnania a výšku hrubých zárobkov, ktoré nie sú uvedené v Informácii o stave individuálneho účtu poistenca za obdobie do 31. bol evidovaný v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie pred 1. poberal podporu v nezamestnanosti v čase od 1. januára 2001 do 31. potvrdenie zamestnávateľa o dobe zamestnania pred 1.
Prečítajte si tiež: Podmienky určenia osobného mzdového bodu
O zmenu spôsobu poukazovania dôchodku z hotovosti na účet v banke si musí poberateľ požiadať písomne. Na tento účel slúži
a) skoršie dovŕšenie dôchodkového veku môžu získať ženy podľa počtu vychovaných detí - v závislosti od počtu vychovaných detí môže ísť o ženy narodené až do 31. b) tí, ktorí pracovali v tzv. zvýhodnenej pracovnej kategórii - zachováva sa nárok na znížený dôchodkový vek z dôvodu odpracovania stanoveného počtu rokov v I. pracovnej kategórii, resp. I./II.
číslach Sociálna poisťovňa - Kontakty - Informačno-poradenské centrum (socpoist.sk), alebo osobne na pobočke SP alebo najjednoduchším spôsobom cez Rezervačný systém Sociálnej poisťovňe (socpoist.sk) kde si môžete vybrať z ponúknutých pracovísk podľa miesta trvalého pobytu, presný deň a čas spísania žiadosti o dôchodok, ktorý vám vyhovuje. Následne vám príde informácia: potvrdenie termínu, doklady potrebné k spísaniu žiadosti, kontaktné údaje na zamestnanca pobočky, ktorý bude s vami žiadosť spisovať. Na tomto odkaze si môžete vypočítat svoju informatívnu výšku dôchodku.
Pri skončení pracovného pomeru má zamestnávateľ voči zamestnancovi niekoľko povinností, ktoré súvisia s výplatou mzdy a vydaním potrebných dokladov.
V zmysle § 129 ods. 3 je zamestnávateľ povinný vyplatiť zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia zamestnania, ak sa nedohodli inak. Zamestnávateľ je povinný vyplatiť náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v prípade, ak zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi odstupné v súlade s § 76 Zákonníka práce. S účinnosťou od 1. 1. pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa: z dôvodov: uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) ZP, t. j. uvedených v § 63 ods. 1 písm. b) ZP, t. j. Takto stanovené odstupné je najnižšie možné, zamestnávateľ môže v internom predpise, pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve určiť aj vyššie odstupné. Zamestnanec bol v pracovnom pomere od 1. 2. 2008 s týždenným pracovným časom 40 hodín. Pracovný pomer skončil dohodou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dňa 31. 3. 2013 a vznikol mu nárok na odstupné vo výške troch priemerných mesačných zárobkov. Jeho priemerný hodinový zárobok k 1. 1. 2013 je 4,1025 €. Ku dňu skončenia pracovného pomeru mu ostali 2 dni nevyčerpanej dovolenky z roku 2012 a 5 dní alikvotnej časti dovolenky z roku 2013 a zamestnávateľ mu poskytne za 7 dní nevyčerpanej dovolenky náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. priemerný mesačný zárobok podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce vypočítaný ako súčin priemerného hodinového zárobku a priemerného počtu pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca, zaokrúhlený na najbližší eurocent nahor, t.
Prečítajte si tiež: Vplyv pokút na zamestnávateľov
V zmysle § 75 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok do 15 dní od jeho požiadania, nie však skôr ako dva mesiace pred skončením pracovného pomeru. Zákonník práce náležitosti pracovného posudku nestanovuje, mal by obsahovať objektívne hodnotenie činnosti zamestnanca, jeho kvalifikácie, schopností a ďalších činností, ktoré majú vzťah k výkonu práce. doba trvania pracovného pomeru - uvedená dňom začatia a dňom skončenia pracovného pomeru a z nich vyplývajúca doba v rokoch a kalendárnych dňoch trvania pracovného pomeru, t. j. aj vrátane neodpracovaného obdobia, napr. z dôvodu neplateného voľna, práceneschopnosti a pod. Do doby trvania pracovného pomeru sa započítava doba u konkrétneho zamestnávateľa. V prípade, že zamestnanec požiada o započítanie jeho celkovej doby od 18. roku veku, posledný zamestnávateľ tak môže urobiť len po predložení potvrdení dokladujúcich započítavanú dobu trvania predchádzajúcich pracovných pomerov. Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti, ktoré je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi na jeho požiadanie v zmysle § 231 ods. 1 písm. l) zákona o sociálnom poistení. Keďže náležitosti potvrdenia o zamestnaní stanovené Zákonníkom práce nie sú taxatívne, zamestnávateľ v ňom môže uviesť aj ďalšie skutočnosti charakterizujúce priebeh a skončenie pracovného pomeru so zamestnancom. Iné informácie je v zmysle § 75 ods. 4 Zákonníka práce oprávnený uviesť len so súhlasom zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní len pri skončení pracovného pomeru. Táto povinnosť nevzniká pri zániku dohody o vykonaní práce, o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov, okrem vydania potvrdenia o príjmoch zo závislej činnosti a potvrdenia na účely nároku na dávku v nezamestnanosti. Potvrdenie o zamestnaní je základným dokladom zamestnanca o tom, akú dobu u zamestnávateľa pracoval a aké nároky mu z pracovného pomeru vznikli. V praxi zamestnávateľ vystavuje potvrdenie alebo tzv.
V zmysle § 24 písm. c) zákona o zdravotnom poistení je zamestnávateľ pri skončení pracovnoprávneho vzťahu povinný písomne alebo elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného, a to najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa, kedy došlo k zmene platiteľa poistného, t. j. zamestnanca, ktorý bol do príslušnej zdravotnej poisťovne prihlásený, je pri skončení pracovného pomeru alebo skončení prác na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru povinný odhlásiť. Odhlásenie vykoná na tlačive Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie, ktoré sú zamestnávatelia povinní používať pri oznamovaní začiatku, konca a opravy platnosti kategórie poistenca (pozri kapitolu 3.5 v DÚPP č. zamestnanec túto skutočnosť uvedie vo IV. zamestnávateľ v V.
Na účte 333 - Ostatné záväzky voči zamestnancom sa účtujú ostatné záväzky voči zamestnancom, t. j. tie, ktoré nie sú poskytované v zmysle pracovnoprávnych a mzdových predpisov alebo nie sú súčasťou hrubej mzdy, ale zamestnávateľ ich poskytuje spolu so mzdou, napr. Na účte 335 - Pohľadávky voči zamestnancom sa účtujú pohľadávky zamestnávateľa voči zamestnancom, t. j. zo mzdy zamestnancov platené, resp. zrážané, napr. náhrady za súkromné telefonické hovory, náhrady zosobnených pokút a pod. 521 - Mzdové náklady - účtuje sa tu mzda a náhrady mzdy, t. j. 528 - Ostatné sociálne náklady - účtujú sa tuplnenia nad rámec zákona a mzdových predpisov - náklady, ktoré z pohľadu zákona o dani z príjmov nie sú daňovými výdavkami, t. j. dobrovoľné príspevky zamestnávateľa, napr. Náhrada príjmu pri dočasnej prac. Právnická alebo fyzická osoba, ktorá po skončení pracovnoprávneho vzťahu so zamestnancami už nezamestnáva žiadn…
Mzdový list je komplexný dokument, ktorý je nevyhnutný pre správny výpočet a výplatu mzdy, ako aj pre účely dôchodkového zabezpečenia. Zamestnávatelia by mali dbať na jeho správne vedenie a uchovávanie, aby predišli prípadným problémom a zabezpečili zamestnancom prístup k potrebným informáciám. Rovnako dôležité je, aby zamestnanci rozumeli obsahu mzdového listu a vedeli, ako sa údaje v ňom uvedené premietajú do ich nároku na starobný dôchodok.