
Hmotná núdza je stav, kedy príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Ak sa jednotlivec alebo rodina nachádza v takejto situácii na Slovensku, existujú mechanizmy pomoci, ktoré upravuje zákon. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na pomoc v hmotnej núdzi na Slovensku, vrátane dávok, príspevkov a podmienok nároku.
Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, osobitného príspevku a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon definuje hmotnú núdzu, stanovuje podmienky nároku na pomoc a upravuje výšku a spôsob poskytovania dávok a príspevkov.
Za jednotlivca v hmotnej núdzi sa považuje plnoletá fyzická osoba, ktorej príjem nedosahuje sumu životného minima a ktorá si nevie alebo nemôže zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov. Pri posudzovaní hmotnej núdze sa započítavajú príjmy všetkých členov domácnosti.
Príjem na účely zákona o pomoci v hmotnej núdzi je definovaný ako príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme. Zákon presne stanovuje, ktoré príjmy sa na účely zákona nepovažujú za príjem.
Štát poskytuje pomoc v hmotnej núdzi vo viacerých formách:
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje v peňažnej forme, vecnej alebo kombinovanej forme, osobitný príspevok sa poskytuje v peňažnej forme. Poskytujú sa v hotovosti na adresu na území Slovenskej republiky alebo poukázaním na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na území Slovenskej republiky.
Dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Výška dávky v hmotnej núdzi je odstupňovaná podľa počtu členov domácnosti, od 64,70 € mesačne, ak ide o jednotlivca, po 226,90 € mesačne, ak ide o dvojicu s viac ako štyrmi deťmi.
Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou. Napríklad, ak sa osoba osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby, ktorej stupeň odkázanosti podľa zákona č. 376/2024 Z. z. Ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli 3 mesiace, počas ktorých nepriaznivý zdravotný stav trval.
Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Aktivačný príspevok sa od 01.09.2025 poskytuje na 3 úrovniach, pričom výška poskytnutého príspevku je odstupňovaná podľa miery aktivácie občana v hmotnej núdzi.
Príspevok na bývanie sa poskytuje na úhradu nákladov na bývanie v byte alebo dome, ktorého vlastníkom alebo nájomcom je niektorý z členov domácnosti, ale aj na úhradu nákladov na bývanie v niektorom zo zariadení sociálnych služieb a nákladov na bývanie v byte alebo dome, v ktorom člen domácnosti býva na základe práva doživotného užívania. Výška príspevku na bývanie je 55,80 € mesačne, ak ide o domácnosť s jedným členom domácnosti a 89,20 € mesačne, ak ide o domácnosť s viacerými členmi, alebo ak ide o nájom bytu viacerými nájomcami.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Príspevok na nezaopatrené dieťa je určený na podporu výchovy, vzdelávania a všestranného rozvoja dieťaťa v domácnosti, ktoré riadne plní povinnú školskú dochádzku.
Osobitný príspevok je určený pre osoby, ktoré nastúpili do zamestnania po tom, ako boli poberateľmi pomoci v hmotnej núdzi.
Jednorazovú dávku poskytuje obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi. Dávku možno priznať do výšky preukázaných skutočných výdavkov, najviac do výšky 630,60 € (trojnásobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu). Ak sa poskytne opakovane, tak súčet súm poskytnutých v priebehu jedného roka nesmie presiahnuť túto hranicu.
Člen domácnosti, ktorý nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, je povinný na výzvu úradu vyplniť dotazník „Údaje o osobe v hmotnej núdzi pre účely sprostredkovania zamestnania“. Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti aj v prípade opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku. Počas zníženia dávky z uvedených dôvodov člen domácnosti sa nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne.
Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 86,50 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, ktorý nedodržal liečebný režim, a to v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa zistilo nedodržanie liečebného režimu. Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 86,50 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, za ktorého nebola splnená povinnosť doručiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti člena domácnosti do troch pracovných dní odo dňa začatia alebo skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti; to neplatí, ak tomuto členovi domácnosti nepatrí ochranný príspevok z dôvodu nesplnenia tejto povinnosti.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti
Životné minimum je zákonom stanovená hranica príjmu, pod ktorú sa nesmie dostať fyzická osoba, aby neupadla do tzv. hmotnej núdze. Jeho účelom je garantovať, že človek má zabezpečené aspoň úplné minimum - najzákladnejšie podmienky na dôstojný život. Je dôležité nezamieňať si ho s minimálnou mzdou, ktorá je najnižšou povolenou odmenou za prácu.
Základný princíp výpočtu životného minima spočíva v sčítaní súm pridelených jednotlivým členom domácnosti.
Životné minimum sa každoročne upravuje, aby odrážalo vývoj životných nákladov a inflácie. Úprava životného minima vychádza z ekonomických ukazovateľov za predchádzajúce obdobie. Ak je napríklad rast životných nákladov nižší než rast príjmov, použije sa na výpočet valorizácie práve tento nižší koeficient.
Pre rok 2025 platí nezdaniteľná časť vo výške 273,99 eur × 21 ÷ 12 = 479,48 eur mesačne. Životné minimum platné od 1. júla 2025 (284,13 eur) ovplyvní výšku nezdaniteľnej časti až od 1. januára 2026.
Za životné minimum osoby alebo osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, sa považuje suma:
Jednotlivec je v hmotnej núdzi, ak má mesačný príjem nižší ako 210,20 €, manželia sú v hmotnej núdzi, ak ich spoločný mesačný príjem nedosahuje sumu 356,84 €. V prípade, že majú deti, ich životné minimum sa zvyšuje o 95,96 € mesačne na každé dieťa, t. j. 452,80 € pre manželský pár s jedným dieťaťom, 548,76 € pre manželov s dvoma deťmi atď.
Životné minimum je kľúčové pre posudzovanie nároku na dávky v hmotnej núdzi. Mnoho ďalších sociálnych dávok je priamo alebo nepriamo viazaných na výšku životného minima.
Pri exekúcii má každý nárok na určitú sumu zo mzdy, ktorú mu exekútor nemôže zraziť. Nazýva sa to nepostihnuteľná suma a slúži na zabezpečenie základných životných potrieb dlžníka. Účtovná a poradenská firma Arisan upozorňuje, že nepostihnuteľná suma pri exekúcii závisí od jej typu. Pri neprednostnej exekúcii je suma, ktorá sa nesmie strhnúť zo mzdy, 140 % životného minima na samotného dlžníka. Pri výživnom sa počíta ešte menej - len 60 % životného minima na dlžníka a 25 % zo 60 % na vyživovanú osobu.
Niektoré druhy sociálnych štipendií, ktoré poskytujú vysoké školy alebo štát, sú naviazané na životné minimum. Pri posudzovaní nároku sa zohľadňuje výška príjmov domácnosti v pomere k životnému minimu.
V určitých prípadoch môže zdravotné poistenie za poistenca platiť štát. Pri rozhodovaní sa posudzuje aj výška príjmu v porovnaní so životným minimom.
Pri žiadosti o hypotéku banka vždy posudzuje, či bude žiadateľ schopný úver splácať. A práve tu vstupuje do hry životné minimum. Podľa zákona musí banke vyjsť, že klientovi po splátke zostane aspoň suma na úrovni životného minima. Čím vyššie je životné minimum (napríklad ak sa každoročne zvyšuje kvôli inflácii), tým viac peňazí musí človeku zostať na účte po zaplatení splátky.
Úrady automaticky nezisťujú, či niekto žije pod hranicou životného minima. Žiadosť sa podáva na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska. Žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi sa podáva na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa. Tlačivo žiadosti je dostupné na úrade práce alebo si ho môžete stiahnuť online na stránke. K žiadosti je potrebné priložiť doklady preukazujúce príjem a majetok žiadateľa, ako aj ďalšie doklady podľa požiadaviek úradu práce. Žiadateľ je povinný preukázať pri podaní žiadosti a pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi všetky doklady o príjmových a majetkových pomeroch členov domácnosti. Osoba, ktorá podá žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi (žiadateľ) je zástupcom členov domácnosti a po rozhodnutí úradu je aj príjemcom pomoci. Na základe tejto žiadosti úrad rozhodne o tom, či je žiadateľ v hmotnej núdzi a určí výšku dávky a príspevkov, ktoré mu budú vyplácané. Úrad je povinný o žiadosti rozhodnúť do 30 dní od jej podania, vo veľmi zložitých prípadoch do 60 dní.