
Sociálny fond je dôležitý nástroj podnikovej sociálnej politiky, ktorý slúži na starostlivosť o zamestnancov v podnikateľských aj nepodnikateľských subjektoch. Jeho tvorba a čerpanie sú upravené zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. Tento článok vám priblíži, na čo sociálny fond slúži, kto ho musí tvoriť a ako sa s ním hospodári.
Podľa zákona o sociálnom fonde je zamestnávateľom každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnoprávnom vzťahu. To znamená, že povinnosť tvoriť sociálny fond sa vzťahuje na široký okruh subjektov, vrátane:
Dôležité je zdôrazniť, že povinnosť tvorby sociálneho fondu sa nevzťahuje na osoby, ktoré nie sú zamestnané v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Ide napríklad o osoby vykonávajúce činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (napr. dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov).
Spôsob tvorby fondu, jeho výšku, okruhy oprávnených príspevkov a spôsob preukazovania nákladov upravuje kolektívna zmluva alebo vnútorný predpis zamestnávateľa. Už vopred by si mal zamestnávateľ stanoviť, čo je možné hradiť, aké sú ročné limity príspevkov na osobu, ako sa žiada a čo treba k žiadosti doložiť. Dôležité je, že príspevky musia byť poskytované v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania.
Výška povinného prídelu do sociálneho fondu závisí od zamerania činnosti zamestnávateľa:
Prečítajte si tiež: Všetko o karte účastníka ÚPSVaR
Zamestnávateľ, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku: Povinná tvorba sociálneho fondu je prídelom vo výške 0,6 % zo základu (súhrnu hrubých miezd zúčtovaných na výplatu), bez ohľadu na to, či zamestnávateľ vykázal zisk alebo stratu z podnikania. Môže však v nasledujúcom roku tvoriť sociálny fond prídelom až 1 % zo základu, ak splní určité podmienky (viď nižšie).
Zamestnávateľ, ktorého predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku: (napr. rozpočtová organizácia) Tvorí sociálny fond v rámci možnosti svojho rozpočtu. Povinný prídel je súčasťou vecných neinvestičných výdavkov mimo položky mzdových prostriedkov. To znamená, že takýto zamestnávateľ tvorí sociálny fond povinne vo výške 0,6 %, prípadne vo výške 1 % zo základu, ak zvýšený prídel do sociálneho fondu umožňuje jeho rozpočet. V zákone uvedená možnosť teda neznamená, že ak zamestnávateľ usúdi, že jeho rozpočet mu neumožňuje tvorbu fondu, nemusí ho tvoriť vôbec.
Základom pre výpočet mesačného prídelu do fondu je tzv. základ na určenie mesačného prídelu do fondu. Ide o súhrn hrubých miezd zúčtovaných na výplatu zamestnancom v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnoprávnom vzťahu (tzv. základ).
Zamestnávatelia majú možnosť tvoriť sociálny fond prídelom vo výške 1 % zo základu za predpokladu splnenia určitých podmienok:
Zamestnávatelia, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku: Môžu tvoriť sociálny fond vo výške 1 % zo základu, ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahli zisk a súčasne splnili všetky svoje odvodové povinnosti voči zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni a daňové povinnosti k štátu, obci a VÚC. Splnenie týchto podmienok sa preveruje najneskôr do 31. marca.
Prečítajte si tiež: Karta ÚPSVaR a rekvalifikácie
Zamestnávatelia, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku: Môžu tvoriť sociálny fond vo výške 1 % zo základu, ak to umožňuje ich rozpočet.
Okrem povinného prídelu môže zamestnávateľ tvoriť aj tzv. ďalší prídel do sociálneho fondu, ktorého maximálna výška je obmedzená podielom 0,5 % základu. Tento prídel sa tvorí dvomi spôsobmi, ktoré sa líšia podľa toho, či zamestnávateľ má dohodnutý ďalší prídel v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, alebo ho nemá dohodnutý. Ak zamestnávateľ v kolektívnej zmluve nedohodol konkrétny „ďalší prídel“, zákon prikazuje z prostriedkov ďalšieho prídelu (v rozsahu, v akom ho zamestnávateľ tvorí) poskytnúť príspevok na dopravu verejnou dopravou zamestnancovi s nízkym príjmom.
V prípade, ak zamestnávateľ tvorí ďalší prídel a nemá dohodnuté iné využitie týchto prostriedkov v kolektívnej zmluve alebo vnútornom predpise, je povinný z tohto prídelu poskytovať príspevok na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, ak zamestnanci dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ich priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond.
Príklad: Priemerná mesačná mzda zamestnanca z roku 2021 bola v sume 1 211 eur - tzn. v roku 2023 nesmie byť vyšší ako 605,50 eur (1 211 eur/2).
Zákon o sociálnom fonde presne definuje účely, na ktoré je možné finančné prostriedky z fondu použiť. Zamestnávateľ nemôže použiť prostriedky sociálneho fondu na akýkoľvek účel. Musí dodržiavať tzv. antidiskriminačný zákon (zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní) a zabezpečiť, aby boli prostriedky fondu využívané v súlade so sociálnou politikou zamestnávateľa.
Prečítajte si tiež: ŤZP so sprievodcom: Čo potrebujete vedieť
Upozornenie: V zmysle § 7 ods. 7 zákona o sociálnom fonde je zakázané poskytovať príspevok zo sociálneho fondu na účely odmeňovania za prácu.
Pri čerpaní sociálneho fondu je potrebné dodržiavať určité obmedzenia. Napríklad, prostriedky fondu nemožno využívať na regeneráciu pracovnej sily - napr. na rekreáciu v sume prevyšujúcej 55 % oprávnených výdavkov. Je dôležité si vopred stanoviť, čo je možné hradiť, aké sú ročné limity príspevkov na osobu, ako sa žiada a čo treba k žiadosti doložiť.
Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi príspevok zo sociálneho fondu, ktorý si za ne môže kúpiť služby (napr. masáže, kultúrne podujatia, športové aktivity) alebo tovar (napr. vitamíny, športové potreby).
Prostriedky sociálneho fondu musia byť vedené oddelene od ostatných finančných prostriedkov zamestnávateľa. Zamestnávateľ je povinný viesť prostriedky sociálneho fondu na osobitnom bankovom účte v Štátnej pokladnici alebo v banke, prípadne ich sledovať na osobitnom analytickom účte. Mesačný prevod na účet fondu sa realizuje najneskôr do konca mesiaca a ročné zúčtovanie do 31. marca. Tvorba do výšky určeného percenta je daňovým nákladom, samotné čerpanie fondu už nie.
Na hospodárení so sociálnym fondom sa môže podieľať aj odborová organizácia, ak u zamestnávateľa pôsobí.
Nie každý benefit zo sociálneho fondu je automaticky oslobodený od dane z príjmov.
Spoločnosť má v januári zúčtované hrubé mzdy 120 000 eur. Povinný prídel 0,6 percenta predstavuje 720 eur; ak interné pravidlá určujú celkový prídel 1 percento, prevedie 1 200 eur.