Nárok zamestnanca na prekážky v práci podľa slovenského Zákonníka práce

Počas trvania pracovného pomeru sa vyskytujú situácie, kedy zamestnanec nemôže vykonávať prácu tak, ako bolo dohodnuté v pracovnej zmluve. Tieto situácie sa nazývajú prekážky v práci a môžu nastať na strane zamestnanca alebo zamestnávateľa. Zákonník práce upravuje tieto situácie a stanovuje práva a povinnosti oboch strán.

Prekážky v práci: Dočasné neplnenie povinností

Prekážky v práci znamenajú dočasné neplnenie povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru zo strany zamestnanca alebo zamestnávateľa odo dňa jeho vzniku. Keďže ide o dočasné neplnenie, nemá to za následok skončenie pracovného pomeru.

Prekážky v práci na strane zamestnávateľa

Povinnosťou zamestnávateľa je prideľovať zamestnancovi prácu v zmysle uzatvorenej pracovnej zmluvy. Ak zamestnávateľ nemôže túto povinnosť plniť z objektívnych dôvodov, ide o prekážky v práci na strane zamestnávateľa.

Prestoj a vážne prevádzkové dôvody

V praxi je dôležité rozlišovať medzi vážnymi prevádzkovými dôvodmi a prestojom. Prestoj nastáva, keď zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami. Ak zamestnanec nebol po dohode so zamestnávateľom preradený na inú prácu, má nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Vážne prevádzkové dôvody sú príčiny, ktorých vznik a čas trvania možno reálne predpokladať. Ak zamestnávateľ vymedzí tieto dôvody v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou, najmenej 60 % jeho priemerného zárobku. Túto dohodu nemôže zamestnávateľ nahradiť svojím jednostranným rozhodnutím. Použitie tohto ustanovenia Zákonníka práce neprichádza do úvahy, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov. Zákonník práce zakotvuje, že dohodu zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa a ani individuálnou dohodou zamestnávateľa so zamestnancom.

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

Nepriaznivé poveternostné vplyvy

Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Ide o minimálnu výšku náhrady mzdy, ktorá je upravená v Zákonníku práce.

Iné prekážky na strane zamestnávateľa

Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu v dôsledku iných prekážok na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené vyššie, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Môže ísť napríklad o plánované opravy dielní alebo úpravu pracovného prostredia.

Zatvorenie prevádzky na základe rozhodnutia orgánu

Ak zamestnávateľ musí zatvoriť prevádzku na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, môže zamestnancovi vyplácať náhradu mzdy v sume najmenej 80% priemerného zárobku. Náhrada mzdy u zamestnanca však nesmie byť nižšia ako minimálna mzda.

Možnosti zamestnávateľa pri prekážkach v práci na jeho strane

Ak zamestnávateľ nemôže zamestnancom prideľovať prácu a nechce ich prepustiť, má niekoľko možností:

• Dohoda so zástupcami zamestnancov: Zamestnávateľ môže so zástupcami zamestnancov dohodnúť vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré nemôže zamestnancovi prideľovať prácu. V takom prípade patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou, najmenej 60 % jeho priemerného zárobku.
• Konto pracovného času: V podnikoch, kde pôsobia odbory, môžu byť ďalšie dohody, ako riešiť uvedenú situáciu, napríklad aplikácia konta pracovného času.
• Nariadenie čerpania dovolenky: Zamestnávateľ môže po čase nariadiť čerpanie dovolenky, avšak podmienky určenia čerpania dovolenky upravuje § 111 Zákonníka práce. Zamestnávateľ určuje čerpanie dovolenky po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka.
• Dočasné pridelenie k inému zamestnávateľovi: Ak sú u zamestnávateľa objektívne prevádzkové dôvody, ktoré mu znemožňujú prideľovať prácu, môže zamestnanca dočasne prideliť k inému zamestnávateľovi.

Prekážky v práci na strane zamestnanca

Podľa Zákonníka práce možno rozlišovať tieto druhy prekážok v práci na strane zamestnanca:

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a roky poistenia

• prekážky z dôvodu všeobecného záujmu,
• prekážky z dôvodu plnenia brannej povinnosti a z dôvodu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl,
• prekážky z dôvodu zvyšovania kvalifikácie,
• dôležité osobné prekážky v práci.

Dôležité osobné prekážky v práci

Do tejto kategórie patria predovšetkým udalosti osobného charakteru, ktoré sa vyskytnú u každého zamestnanca. Konkrétne sem Zákonník práce zaraďuje viaceré osobné prekážky, ktoré možno rozdeliť do týchto skupín:

• Dôležité osobné prekážky v práci, pri ktorých je zamestnanec hmotne zabezpečený z prostriedkov nemocenského poistenia.
• Dôležité osobné prekážky v práci, pri ktorých je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy (platené voľno).
• Dôležité osobné prekážky v práci, pri ktorých zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy (neplatené voľno).

Dôležité osobné prekážky v práci, pri ktorých je zamestnanec hmotne zabezpečený z prostriedkov nemocenského poistenia

Medzi ne patrí najmä dočasná práceneschopnosť pre chorobu alebo úraz, materská alebo rodičovská dovolenka, karanténa, ošetrovanie chorého člena rodiny (OČR), starostlivosť o dieťa mladšie ako 10 rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v škole. V takýchto prípadoch zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy, ale poskytuje sa mu peňažná dávka z prostriedkov nemocenského poistenia, tzn., že zamestnanec je hmotne zabezpečený príslušnou dávkou (napr. počas práceneschopnosti má nemocenskú dávku, počas materskej dovolenky má materskú dávku).

Dôležité osobné prekážky v práci, pri ktorých je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy (platené voľno)

• Vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení: Zamestnancovi za týmto účelom patrí pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, za podmienky, že vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Osobitne sa posudzujú tehotné zamestnankyne, ktoré majú nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na preventívne lekárske prehliadky spojené s tehotenstvom (bez obmedzenia počtu dní).
• Sprevádzanie rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie do zdravotníckeho zariadenia: Vtedy musí zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi (len jednému z rodinných príslušníkov) pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a nebolo možné ho vykonať mimo pracovného času. Pri sprevádzaní zdravotne postihnutého dieťaťa sa poskytuje zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy najviac 10 dní v kalendárnom roku.
• Narodenie dieťaťa: Pri tejto príležitosti zamestnávateľ poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky do zdravotníckeho zariadenia a späť.
• Úmrtie rodinného príslušníka:
  • pri úmrtí manžela alebo dieťaťa sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni a na ďalší deň na účasť na pohrebe,
  • pri úmrtí rodiča alebo súrodenca sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe a ďalší deň, ak zamestnanec zariaďuje pohreb,
  • pri úmrtí prarodiča alebo vnuka alebo prarodiča jeho manžela sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb.
• Svadba: Pri vlastnej svadbe sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň (ak je svadba v deň, kedy má zamestnanec pracovať).
• Znemožnení cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov: Pri znemožnení cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov dopravným prostriedkom, ktoré používa zamestnanec so zdravotným postihnutím poskytne zamestnávateľ tomuto zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 1 deň.
• Hľadanie práce pred skončením pracovného pomeru: Pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodu, že zamestnávateľ sa zrušuje, premiestňuje alebo ak sa zamestnanec stane nadbytočný, patrí zamestnancovi náhrada mzdy najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby.

Dôležité osobné prekážky v práci, pri ktorých zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy (neplatené voľno)

• Vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení: Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy pri vyšetrení alebo ošetrení v zdravotníckom zariadení na nevyhnutne potrebný čas, a to po vyčerpaní zákonom určeného rozsahu siedmich kalendárnych dní v roku.
• Svadba dieťaťa alebo rodiča: Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi neplatené voľno na svadbu jeho dieťaťa alebo rodiča.
• Nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy: Zamestnávateľ poskytne pracovné voľno bez náhrady mzdy na nevyhnutne potrebný čas aj pri nepredvídanom (neočakávanom) prerušení premávky alebo meškaní pravidelnej verejnej dopravy, ak nemohol zamestnanec dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom.
• Presťahovanie zamestnanca: Pri presťahovaní zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie v rámci tej istej obce poskytne zamestnávateľ pracovné voľno najviac jeden deň, pri sťahovaní do inej obce najviac dva dni, ale vždy bez náhrady mzdy. Iba ak je presťahovanie zamestnanca v záujme zamestnávateľa, má zamestnanec nárok na náhradu mzdy.
• Dobrovoľnícka činnosť: Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi na základe jeho žiadosti pracovné voľno na výkon činnosti vykonávanej na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti podľa osobitného predpisu v pracovnom čase; za čas pracovného voľna mzda ani náhrada mzdy zamestnancovi nepatrí.

Niektoré špecifické situácie

Práca z domu

Novela Zákonníka práce ustanovuje možnosť zamestnávateľa prikázať prácu z domu (domácnosti) zamestnanca, ak ide o činnosť, u ktorej je to možné a ak práca na pracovisku nie je možná, nevyhnutná, prípadne je riziková z dôvodu prevencie šírenia prenosnej choroby a zamestnanec takýto výkon práce z domácnosti prípadne bezdôvodne odmieta. Zamestnávateľ by mal vychádzať z rizík, ktoré sú spojené s výkonom práce kolektívu na pracovisku, resp. s prítomnosťou niektorých zamestnancov na pracovisku. Dôležité je, aby zamestnanec mal technické vybavenie pre prácu z domu. Za technické vybavenie na výkon práce zodpovedá zamestnávateľ, resp. že náklady práce nemožno prenášať na zamestnanca. Zároveň sa ustanovuje právo zamestnanca na výkon práce z domácnosti, a to za podmienky, že to povaha práce umožňuje a že tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.

Stravovanie zamestnancov pri práci z domu

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancom stravovanie a prispievať na neho podľa § 152 Zákonníka práce. § 152 ods. 6 Zákonníka práce ustanovuje, v ktorých prípadoch môže zamestnávateľ namiesto zabezpečenia stravovania poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok. Poskytnutie finančného príspevku na stravovanie je teda možné len z vyššie uvedených dôvodov a predstavuje výnimočnú formu kompenzácie za neposkytnutie stravy. Finančný príspevok poskytnutý z iného dôvodu, ako sú zdravotné dôvody zamestnanca, podlieha u zamestnanca dani z príjmov (súčasne je finančný príspevok vymeriavacím základom pre sociálne poistenie a zdravotné poistenie).

Pružný pracovný čas

Ak Zákonník práce pri prekážke v práci na strane zamestnanca okrem pracovného voľna priznáva zamestnancovi aj náhradu mzdy, v prípade zamestnanca s pružným časom prislúcha náhrada mzdy len vtedy, ak takáto prekážka zasiahla do základného pracovného času. Ak Zákonník práce alebo kolektívna zmluva pri prekážkach v práci na strane zamestnanca ustanoví presnú dĺžku nevyhnutne potrebného času, za ktorý zamestnancovi patrí pracovné voľno.

Prečítajte si tiež: Psychiatrická PN: Trvanie a podrobnosti

Povinnosti zamestnanca

Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu. Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať.

tags: #nárok #zamestnanca #na #prekážky #v #práci