Nárok na dovolenku zo zákona na Slovensku

Dovolenka predstavuje základné právo zamestnanca, ktoré mu umožňuje odpočinok a regeneráciu po vykonanej práci. Toto právo je zakotvené v článku 36 Ústavy Slovenskej republiky a podrobnejšie upravené v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Zákonník práce garantuje každému zamestnancovi minimálnu výmeru dovolenky a zároveň definuje podmienky, za ktorých zamestnancovi vzniká nárok na dovolenku, ako aj pravidlá jej čerpania.

Právo na odpočinok a zotavenie

Dovolenka je subjektívne právo zamestnanca, ktoré mu umožňuje voľne disponovať vymedzeným časom bez straty mzdy. Počas dovolenky má zamestnanec nárok na náhradu mzdy vo výške jeho priemerného zárobku, ako to upravuje § 116 ods. 1 Zákonníka práce. Účelom dovolenky je psychická a fyzická regenerácia pracovných síl zamestnanca.

Minimálna výmera dovolenky

Zákonník práce stanovuje iba minimálnu výmeru dovolenky, čo znamená, že zamestnávateľ môže svojim zamestnancom poskytnúť aj dlhšiu dovolenku. Základná výmera dovolenky je upravená v § 103 Zákonníka práce a predstavuje minimálne 4 týždne, bez ohľadu na dĺžku trvania pracovného pomeru alebo vek zamestnanca. Pre zamestnanca, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši 33 rokov, alebo pre zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je výmera dovolenky 5 týždňov, ako uvádza § 103 ods. 2 Zákonníka práce. Ak sa zamestnanec začne alebo prestane trvale starať o dieťa v priebehu roka, zvýšenie dovolenky nad rámec základnej výmery mu bude patriť v pomernom rozsahu, ktorý sa určí ako podiel počtu dní trvalej starostlivosti o dieťa a počtu dní kalendárneho roka.

Podmienky vzniku nároku na dovolenku

Nárok na dovolenku za kalendárny rok má zamestnanec, ktorý počas nepretržitého pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, v zmysle § 101 Zákonníka práce. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Ak pracovný pomer zamestnanca trvá kratšie ako rok, ale dlhšie ako 60 dní, vypočíta sa mu pomerná časť dovolenky. Pomerná časť dovolenky sa počíta aj v prípade, že zamestnanec mení počas roka zamestnanie.

Výpočet dovolenky

Ak má zamestnanec pravidelný 5-denný pracovný režim a nárok na dovolenku v dĺžke 4 týždňov, prislúcha mu 20 dní dovolenky na rok (4 týždne x 5 pracovných dní v každom týždni). Zamestnancom s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom na jednotlivé týždne alebo obdobie celého roka patrí toľko pracovných dní dovolenky, koľko na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere, ako uvádza § 104 Zákonníka práce. To znamená, že týždeň dovolenky zamestnanca bude predstavovať počet pracovných dní zamestnanca v celoročnom priemere. Ak zamestnanec odpracoval v roku 182 nerovnomerne rozvrhnutých zmien, výpočet priemerného počtu dní odpracovaných za jeden týždeň by vyzeral takto: 182 : 52 = 3,5 pracovného dňa za týždeň. Následne by sa počet dní dovolenky vypočítal ako súčin priemerného počtu dní na týždeň a počtu dní základnej výmery dovolenky.

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

Dovolenka v skúšobnej dobe

Pri nástupe do nového zamestnania zákonník práce umožňuje vybrať časť dovolenky už počas skúšobnej doby. Ak zamestnanec nastúpi do práce v priebehu roka, nárok na dovolenku sa mu pomerovo znižuje podľa toho, v akom mesiaci nastupuje a koľko dní do konca roka odpracuje.

Dodatková dovolenka

Okrem základnej výmery dovolenky za kalendárny rok je zamestnávateľ povinný poskytnúť pri určitých prácach aj dodatkovú dovolenku, a to v dĺžke jedného týždňa. Má na ňu nárok zamestnanec, ktorý pracuje počas celého kalendárneho roka pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, a zamestnanec, ktorý vykonáva zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé práce (napríklad trvale pracuje v zariadeniach, kde sa ošetrujú chorí s nákazlivou formou tuberkulózy). Nárok na dodatkovú dovolenku má aj zamestnanec, ktorý pracuje len časť kalendárneho roka. Za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku nie je možné poskytnúť náhradu mzdy.

Plán čerpania dovolenky

Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek. Cieľom tohto dokumentu je naplánovať rozloženie dovolenky zamestnancov na celý kalendárny rok. Operatívne je možné ho meniť. Napriek tomu, že dovolenku určuje zamestnávateľ, zamestnanec mu môže navrhnúť dátum, v ktorom by rád čerpal voľno. Pri určovaní dovolenky je však potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca, ktorými môžu byť napr. školské prázdniny, rodinné oslavy. Ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca.

Hromadné čerpanie dovolenky

Zamestnávateľ môže určiť aj hromadné čerpanie dovolenky, často nazývané aj celozávodná dovolenka, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov a to až po dohode so zástupcami zamestnancov. Ak zástupcovia zamestnancov u zamestnávateľa nepôsobia, zamestnávateľ môže konať samostatne. Hromadné čerpanie dovolenky nesmie byť určené na viac ako dva týždne.

Odvolanie z dovolenky

V prípade, že zamestnávateľ odvolal zamestnanca z dovolenky, je povinný zaplatiť zamestnancovi náklady, ktoré mu vznikli bez jeho zavinenia v dôsledku tejto zmeny alebo v dôsledku toho, že využil svoje právo a zamestnanca z dovolenky odvolal. Podmienkou však je, aby mal zamestnanec dovolenku preukázateľne odsúhlasenú zamestnávateľom, k čomu slúžia dovolenkové lístky. Zamestnávateľ je preto povinný napríklad nahradiť storno poplatky za zájazd, ktorý si zamestnanec objednal, výdavky vynaložené na cestovné v súvislosti s predčasným návratom z dovolenky a pod. To znamená, že zamestnanec by si mal zakúpiť dovolenku až po tom, ako mu ju zamestnávateľ schváli (v rámci plánu dovoleniek).

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a roky poistenia

Prekážky v práci a čerpanie dovolenky

Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec. Zamestnanec, ktorý nemôže vyčerpať dovolenku kvôli PN, materskej alebo rodičovskej dovolenke, uvoľneniu na výkon verejnej alebo odborovej funkcie, si dovolenku vyčerpá až po ukončení prekážok v práci z jeho strany. Zamestnávateľ ho k čerpaniu dovolenky počas spomínaných dní nemôže nútiť. Počas ostatných prekážok v práci na strane zamestnanca môže zamestnávateľ určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť.

Krátenie dovolenky

Ak zamestnanec splnil podmienku 60 odpracovaných dní v kalendárnom roku, zamestnávateľ môže krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní, a to o 1/12 a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o 1/12, ak v danom roku nepracoval napríklad z dôvodu PN, čerpania rodičovskej dovolenky alebo výkonu verejnej funkcie. Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť dovolenku o 1 až 2 dni.

Náhrady mzdy za vyčerpanú dovolenku

Počas dovolenky patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku za predchádzajúci kvartál. V prípade, že v ňom reálny zárobok nedosiahol, zamestnávateľ musí vychádzať z tzv. pravdepodobného zárobku.

Práva a povinnosti zamestnanca

Zamestnanec má právo na dovolenku za kalendárny rok alebo za odpracované dni. Ak zamestnanec neodpracuje u toho istého zamestnávateľa viac ako 60 dní, má nárok iba na dovolenku za odpracované dni, čo predstavuje jednu dvanástinu za každých odpracovaných 21 dní. Zamestnancom, ktorý sa trvale stará o neplnoleté dieťa, ste aj v prípade, ak ho máte zverené do striedavej alebo náhradnej starostlivosti. Nárok si musíte u zamestnávateľa uplatniť písomne.

Riešenie sporov

V prípade, že zamestnancovi je odopierané právo čerpať dovolenku, t. j. zamestnávateľ porušuje ustanovenia Zákonníka práce, zamestnanec má možnosť podať podnet na zamestnávateľa na príslušnom inšpektoráte práce, ktorý situáciu preverí. V prípade zistení nariadi odstrániť nedostatky.

Prečítajte si tiež: Psychiatrická PN: Trvanie a podrobnosti

Dovolenka a dohody mimo pracovného pomeru

Ak pracujete na niektorú z dohôd mimo pracovného pomeru (o vykonaní práce, brigádnickej práci študentov, pracovnej činnosti), nárok na dovolenku nemáte.

tags: #nárok #na #dovolenku #zo #zákona #Slovensko