Nadobudnutie Majetku v Obchodnej Spoločnosti: Podmienky a Aspekty

Tento článok sa zaoberá problematikou nadobúdania majetku v obchodnej spoločnosti, so zameraním na podmienky a právne aspekty, ktoré s tým súvisia. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad pre rôzne cieľové skupiny, od študentov po profesionálov, a to s využitím legislatívy Slovenskej republiky.

Úvod do Nadobúdania Majetku v Obchodnej Spoločnosti

Nadobúdanie majetku v obchodnej spoločnosti je komplexný proces, ktorý sa riadi Obchodným zákonníkom a ďalšími právnymi predpismi. Tento proces zahŕňa rôzne formy nadobúdania, ako sú vklady spoločníkov, prevody obchodných podielov a iné transakcie.

Právny Rámec Nadobúdania Majetku

Všeobecným právnym predpisom, ktorý upravuje nadobudnutie účasti spoločníka v spoločnosti a jej právne dôsledky, je zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. Tento zákon definuje obchodný podiel a upravuje práva a povinnosti spoločníkov.

Obchodný Podiel a Jeho Charakteristika

Obchodný podiel je definovaný v § 114 Obchodného zákonníka a predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Obchodný zákonník teda obchodný podiel definuje ako súhrn práv a povinností a im zodpovedajúcu účasť spoločníka na spoločnosti. Ako súhrn práv a povinností je obchodný podiel spôsobilý byť samostatným predmetom právnych vzťahov. Predmetom právnych vzťahov však môžu byť aj jednotlivé majetkové práva, ktoré tvoria súčasť obchodného podielu, a to za predpokladu, že sú samostatne prevoditeľné (napr. právo na podiel na zisku).

Z ustanovení § 118 až § 121 Občianskeho zákonníka vyplýva, že obchodný podiel nie je vecou, ale inou majetkovou hodnotou. Právna teória pri obchodnom podiele rozlišuje jeho kvalitatívnu stránku a kvantitatívnu stránku. Obsahom kvalitatívnej stránky sú práva a povinnosti spoločníka vyjadrujúce jeho právne postavenie vo vnútri spoločnosti. Kvalitatívna stránka teda predstavuje súbor práv a povinností, ktoré plynú z účasti spoločníka na spoločnosti. Napr. spoločník má právo na podiel na zisku, právo na vyrovnávací podiel, na likvidačnom zostatku, právo účasti na riadení spoločnosti, právo na informácie vrátane práva nahliadať do účtovných kníh a pod. Na druhej strane spoločník má aj povinnosti, napr. voči spoločnosti splatiť vklad.

Prečítajte si tiež: NSN Pozemky: Ako ich Získať?

Pod kvantitatívnou stránkou treba rozumieť výšku obchodného podielu a s tým súvisiaci rozsah účasti spoločníka na majetku spoločnosti. Jej prostredníctvom sa zisťuje miera schopnosti spoločníka ovplyvniť chod spoločnosti a jeho právne postavenie voči ostatným spoločníkom. Výška obchodného podielu je upravená v § 114 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to tak, že obchodný podiel spoločníka sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Výška obchodného podielu sa teda určuje pomerom vkladu spoločníka na základnom imaní. To je však iba dispozitívne pravidlo. Spoločenská zmluva môže napríklad určiť, že podiely sú rovnaké, aj keď vklady sú rôzne, alebo môže určiť akékoľvek iné pravidlo. Vyplýva to zo značne vysokého stupňa zmluvnej voľnosti pri zakladaní spoločnosti. Aj preto treba rozlišovať vklad a obchodný podiel spoločníka. Vklad je vyjadrený stálou menovitou hodnotou. Od výšky obchodného podielu (vyjadreného percentom alebo zlomkom) je potrebné odlišovať hodnotu podielu, ktorá je v ustanovení § 61 ods. 1 Obchodného zákonníka výslovne vyjadrená ako miera účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti. Počas trvania spoločnosti spoločník nie je oprávnený disponovať svojím vkladom, pretože vklad sa stáva majetkom spoločnosti. Spoločník je však pri dodržaní podmienok určených v spoločenskej zmluve oprávnený disponovať svojím obchodným podielom.

Prevod Obchodného Podielu

Prevod obchodného podielu je upravený v § 115 Obchodného zákonníka a môže sa uskutočniť:

• na iného spoločníka (§ 115 ods. 1 Obchodného zákonníka). Na tento prevod nie je potrebné, aby ho výslovne pripúšťala aj spoločenská zmluva. Zákon však tento prevod viaže na súhlas valného zhromaždenia, pretože sa menia pomery medzi spoločníkmi (čo môže mať význam z hľadiska hlasovania, teda ovplyvňovania prijatia základných rozhodnutí spoločnosti). Ustanovenie zákona má však dispozitívnu povahu, preto spoločenská zmluva môže určiť, že na takýto prevod sa nevyžaduje súhlas žiadneho orgánu spoločnosti, prípadne spoločenská zmluva môže určiť, že prevod je možný iba s predchádzajúcim súhlasom dozornej rady, ale takisto možnosť prevodu obchodného podielu môže aj úplne vylúčiť.
• na tretiu osobu stojacu mimo spoločnosti (§ 115 ods. 2 Obchodného zákonníka) - „Spoločník môže previesť svoj obchodný podiel na inú osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Tento prevod je možný iba vtedy, keď ho spoločenská zmluva pripúšťa. Spoločenská zmluva môže tiež určiť, že na prevod sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia. V prípade, že spoločenská zmluva prevod obchodného podielu na tretiu osobu nepripúšťa, takýto prevod nie je možný ani vtedy, keď by s ním súhlasilo valné zhromaždenie.

Zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu a pravosť podpisov zmluvných strán musí byť osvedčená. Prevod obchodného podielu sa môže uskutočniť odplatne alebo bezodplatne. Cena za obchodný podiel môže byť určená nezávisle od výšky vkladu. Ak sa má prevod obchodného podielu uskutočniť bezodplatne, táto skutočnosť by mala byť výslovne uvedená v zmluve. Náležitosti zmluvy o prevode obchodného podielu vymedzuje § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorý sa vzťahuje tak na prípady, keď sa obchodný podiel prevádza na iného spoločníka, ako aj na prípady, keď sa prevod uskutočňuje na tretiu osobu stojacu mimo spoločnosti. Okrem osobitných náležitostí, ktoré upravuje Obchodný zákonník, zmluva o prevode obchodného podielu ako právny úkon musí spĺňať aj všeobecné náležitosti vyžadované pre platnosť každého právneho úkonu, upravené v § 37 Občianskeho zákonníka.

Prevod Obchodného Podielu Medzi Manželmi

Môže sa napríklad stať, že manžel - ak je spoločníkom - už ďalej nebude chcieť byť spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným (napr. z dôvodu choroby, dlhodobého pobytu v zahraničí a pod.), avšak nebude sa chcieť svojho obchodného podielu vzdať, lebo mu v dôsledku vlastníctva obchodného podielu plynú príjmy do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Hlavná zmena, ktorá nastane prevodom obchodného podielu medzi manželmi, bude spočívať v prechode oprávnenia na výkon práv a povinností vyplývajúcich z účasti na spoločnosti na druhého manžela (v danom prípade manželku), ktorá sa tak stane „manželkou - spoločníčkou“. Dôjde teda k zmene z hľadiska spoločnosti.

Súhlas Správcu Dane

Z ustanovenia § 115 ods. 5 Obchodného zákonníka vyplýva, že spoločnosť je povinná predložiť správcovi dane súhlas s prevodom obchodného podielu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), konkrétne ustanovenie § 54. Uvedenú povinnosť má spoločnosť len vtedy, ak ide o prevod väčšinového obchodného podielu. Ak spoločnosť nemá podľa Obchodného zákonníka povinnosť doložiť návrh na zápis zmeny v osobe spoločníka do obchodného registra súhlasom správcu dane podľa § 54 daňového poriadku, doloží návrh na zápis písomným vyhlásením spoločníka a nadobúdateľa o tom, že takúto povinnosť nemá. Podľa § 54 ods. 1 daňového poriadku správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, na žiadosť daňového subjektu vydá do piatich pracovných dní od podania žiadosti písomný súhlas so zápisom v obchodnom registri, ak daňový subjekt nemá daňový nedoplatok alebo nedoplatok na cle.

Prečítajte si tiež: Ako nadobudnúť vlastníctvo vydržaním?

Dane a Príjmy z Prevodov

Príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným sú u fyzických osôb príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Pre úplnosť je potrebné upozorniť na ustanovenie § 52 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z., podľa ktorého na zdanenie príjmu z prevodu členských práv družstva alebo z prevodu účasti na obchodných spoločnostiach, ak nejde o predaj cenných papierov obstaraných pred účinnosťou tohto zákona, ak doba medzi nadobudnutím a prevodom presahuje päť rokov, sa použijú ustanovenia § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 366/1999 Z. z. Podľa § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 366/1999 Z. z. (toto ustanovenie sa vzťahuje na fyzické osoby) od dane je oslobodený príjem z prevodu účasti na obchodných spoločnostiach, ak nejde o predaj cenných papierov, ak doba medzi nadobudnutím a prevodom presahuje päť rokov.

Na účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov prevod obchodného podielu je oslobodený od dane, a to podľa ustanovenia § 39 ods. 1 písm. i) zákona o DPH.

Účtovanie Prevodov

Spoločnosť s ručením obmedzeným prijaté vklady spoločníkov do základného imania eviduje na účte 411 - Základné imanie, a to podľa jednotlivých spoločníkov. Finančné vysporiadanie prevodu obchodného podielu neuskutočňuje spoločnosť, ale spoločníci medzi sebou navzájom. Spoločník, ak je účtovnou jednotkou (napr. s. r. o.), tržbu z predaja (prevodu) obchodného podielu účtuje v prospech účtu 661 - Tržby z predaja cenných papierov a podielov (311, 315/661).

Akcie a Obchodné Podiely

S účinnosťou od 1. 1. 2018 sa aj do slovenskej daňovej legislatívy zaviedli pre právnické osoby pravidlá pre oslobodenie príjmov z predaja majetkovej účasti v obchodnej spoločnosti vo forme akcií a obchodných podielov. Slovenskí daňoví rezidenti - podnikateľské právnické osoby a zahraničné právnické osoby so stálou prevádzkárňou na Slovensku môžu vzhľadom na prechodné ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, v niektorých prípadoch využiť inštitút oslobodenia príjmov z predaja akcií a obchodných podielov.

Pri predaji akcií alebo obchodného podielu je potrebné rozlišovať, či akcie alebo obchodný podiel predáva fyzická alebo právnická osoba.

Prečítajte si tiež: Právna úprava exemplára a vzoru

Akcie a Ich Prevod

Podľa § 154 ods. patrí akcia do sústavy cenných papierov, ktoré sú definované ako peniazmi oceniteľný zápis v zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa tohto zákona a práva podľa osobitných zákonov, najmä oprávnenie požadovať určité majetkové plnenie alebo vykonávať určité práva voči zákonom určeným osobám [§ 2 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v z. n. p. (ďalej len "zákon o cenných papieroch")].

Akcia podľa § 155 Obchodného zákonníka predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov akciovej spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou, ktoré sú spojené s akciou ako s cenným papierom, ak zákon neustanovuje inak. Akcia môže byť vydaná v podobe listinného cenného papiera alebo v podobe zaknihovaného cenného papiera, ak zákon neustanovuje inak, a môže znieť na meno alebo doručiteľa. Akcia na doručiteľa môže byť vydaná len ako zaknihovaná. V prípade jednoduchej spoločnosti na akcie (§ 220i Obchodného zákonníka), akcie spoločnosti môžu mať len zaknihovanú podobu a môžu znieť len na meno. Jednoduchá spoločnosť na akcie môže vydávať kmeňové akcie a akcie s osobitnými právami (určujúcimi rozsah nároku na podiel na zisku alebo na likvidačnom zostatku inak ako pomerom menovitej hodnoty akcií k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov, počet hlasov akcionára inak ako pomerom menovitej hodnoty akcií k výške základného imania, rozsah práva na poskytovanie informácií o spoločnosti).

Prevod akcií na meno sa podľa § 156 Obchodného zákonníka uskutočňuje podľa osobitného zákona, ktorým je zákon o cenných papieroch. Prevod akcií na doručiteľa sa uskutočňuje rubopisom a odovzdaním akcií. Rubopis musí mať písomnú formu. Vo vzťahu k spoločnosti je prevod akcií na meno účinný až zápisom nového akcionára do zoznamu akcionárov.

Bezpodielové Spoluvlastníctvo Manželov a Obchodný Podiel

Obchodný podiel nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa stane napr: podiel na zisku, ak zanikne účasť manžela - spoločníka v spoločnosti za trvania manželov, tak je to vyporiadací podiel a pri prevode obchodného podielu je to vyplatená cena obchodného podielu. Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka obchodnej spoločnosti a tieto jeho práva sú obmedzené len zákonom a spoločenskou zmluvou. Všetky práva a povinnosti spoločníka sú upravené Obchodným zákonníkom ako lex speciális.

V súdnom rozhodnutí dospel dovolací súd k záveru, že obchodný podiel nadobudnutý úkonom jedného z manželov za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) a preto sa na jeho prevod nevyžaduje súhlas druhého manžela podľa ustanovenia § 145 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Právny význam tejto otázky spočíva v tom, či ten z manželov, ktorý nebol účastný tohto úkonu môže alebo nemôže namietať tzv. relatívnu neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu.

Na ako prvý zásadný nedostatok komentovaného rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, že dovolací súd (ktorý má dbať na jednotný výklad a používanie zákonov) sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s predchádzajúcou judikatúrou (R 27/2007 - rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.3.2006, sp.zn. 2 Cdo 168/2005; rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2008, sp.zn. 5 Obdo 11/2007 - TU), ktorá k tejto právnej otázke zaujala odlišné stanovisko. V súvislosti s nejednotným prístupom rozhodovacej činnosti súdov možno viac ako pozitívne hodnotiť výslovné zakotvenie princípu predvídateľností rozhodnutí, postup odchýlenia sa od právneho názoru v doterajších rozhodnutiach ako aj rozšírenie náležitostí odôvodnenia súdneho rozhodnutia o poukaz na ustálenú rozhodovaciu prax, príp. dôkladné odôvodnenie odklonu od tejto praxe (čl. 2, § 48 a § 220 ods. 1 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok).

Okrem tohto technického nedostatku možno viesť polemiku aj so samotným právnym názorom, resp. Dovolací súd opiera svoju argumentáciu o skutočnosť, že spoločníkom (a teda aj majiteľom obchodného podielu) je ten z manželov, ktorý uzavrel spoločenskú zmluvu (príp. zakladateľskú listinu alebo zmluvu o prevode obchodného podielu - pozn. autora). Dovolací súd ďalej argumentuje tým, že práva a povinnosti vyplývajúce z obchodného podielu sa spravujú výlučne Obchodným zákonníkom ako lex specialis a spoločenskou zmluvou, preto nikto iný ako spoločník, ani manžel spoločníka nemôže zasahovať do práv spoločníka previesť svoj obchodný podiel na tretiu osobu. S týmto záverom nemožno súhlasiť, pretože Obchodný zákonník nijako nevylučuje obchodný podiel z BSM a teda žiadnym spôsobom nemodifikuje rozsah BSM tak ako je vymedzený v ustanovení § 143 OZ. Obchodný zákonník iba upravuje, kto môže vykonávať práva a povinnosti spoločníka - nevylučuje však, že obchodný podiel ako majetková hodnota patrí do BSM.

V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať dve zložky obchodného podielu (i) majetkovú (obchodný podiel ako majetková hodnota) a (ii) nemajetkovú (práva a povinnosti súvisiace s riadením, rozhodovaním a kontrolou obchodnej spoločnosti). Tento záver podporuje aj dikcia ustanovenia § 114 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého obchodný podiel môže patriť aj viacerým osobám, pričom práva z obchodného podielu môže vykonávať len jedna z týchto osôb (spoločný zástupca). Je pritom právne irelevantné, či účastníkom zmluvy, príp. v obchodnom registri sú zapísaní obaja manželia - ako bolo vyššie uvedené rozhodujúcou skutočnosťou je to, či k nadobudnutiu obchodného podielu došlo počas trvania manželstva zo spoločných prostriedkov, t.j. z prostriedkov patriacich do BSM.

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ nemajetkové práva spojené s obchodným podielom môže vykonávať len ten z manželov, ktoré je spoločníkom, príp. spoločným zástupcom, tak obchodný podiel ako majetková hodnota prináleží obom manželom, t.j. patrí do BSM, pretože je spôsobilým samostatným predmetom právnych vzťahov vzhľadom k tomu, že za podmienok uvedených v § 115 a nasl. Obchodného zákonníka, resp. v spoločenskej zmluve, môže spoločník s týmto obchodným podielom nakladať, t. j. previesť ho na tretiu osobu.

Zhrnúť to možno nasledovne: Len manžel - formálny spoločník má práva a povinnosti vyplývajúce pre neho z úpravy postavenia spoločníka obchodnej spoločnosti v Obchodnom zákonníku, či v inom právnom predpise alebo v spoločenskej zmluve (tzv. nemajetkové zložka obchodného podielu). Od tejto zložky je však oddelená majetková zložka obchodného podielu, ktorá je spoločná ako súčasť BSM. Preto je manžel (zapísaný ako spoločník v obchodnom registri) obmedzený v nakladaní s obchodným podielom, pokiaľ nejde o jeho obvyklú správu (§ 145 ods. 1 OZ), lebo rovnakou mierou ako patrí jemu, patrí i druhému manželovi (tzv. nezapísaný spoločník), ktorý sa nestal formálne zapísaným spoločníkom. Pokiaľ teda nejde o obvyklú správu s obchodným podielom, je pri nakladaní s obchodným podielom potrebný súhlas oboch manželov, inak je taký úkon pri nakladaní s obchodným podielom bez súhlasu druhého manžela neplatný, ak sa neplatnosti takého úkonu dovolá ten, kto je takým úkonom dotknutý. Takáto konštrukcia vyplýva aj zo systematického výkladu ustanovení § 61 a § 114 ods. 3 Obchodného zákonníka v spojení s ustanoveniami § 143 a § 145 OZ. Nakoľko obchodnoprávna úprava otázku obchodného podielu a BSM neupravuje, subsidiárne sa aplikujú na tieto vzťahy v súlade s ustanovením § 1 ods. 2 OZ ustanovenia Občianskeho zákonníka o BSM.

V súvislosti s právnou úpravou BSM sa dlhší čas vedie diskusia o rozsahu majetku, ktorý doň patrí. Podľa ustanovenia § 143 OZ „v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva“ - predmetom vlastníctva (a teda aj BSM) môžu byť podľa textácie § 143 OZ v spojení s § 119 a 123 OZ iba veci v právnom slova zmysle, t.j. vlastnícke právo má vecnoprávnu povahu. V porovnaní s Ústavou SR, ktorá upravuje právo vlastniť majetok je vlastnícke právo v Občianskom zákonníku vymedzené v užšom zmysle, t.j. vzťahuje sa na predmety hmotnej povahy. Pri vymedzení rozsahu a obsahu BSM však nemožno vychádzať iba z jazykového výkladu, ale pojem vec je potrebné chápať na účely BSM širšie a to vo význame pojmu majetok, prihliadnuc aj na potreby súčasnej doby, pre ktorú je do istej miery koncepčne takmer nezmenená úprava BSM z roku 1964 nevyhovujúca. Na základe výkladov právnej doktríny možno na účely súkromnoprávnych vzťahov pod pojem majetok zahrnúť hmotné substráty (veci), nehmotné statky (napr. práva duševného vlastníctva), pohľadávky a iné majetkové hodnoty.

Na podporu tvrdenia, že predmet BSM je potrebné vykladať v širšom ponímaní a neobmedzovať iba na veci ako hmotné predmety možno aplikovať aj logický výklad. Ako ďalší prípad možno na ilustráciu uviesť zaknihované cenné papiere, ktoré ako virtuálny zápis v určitej evidencii tiež nie sú vecou v právnom zmysle, pretože im chýba hmotný substrát. Nie je však dôvod vylúčiť z BSM zaknihované cenné papiere, nakoľko z povahy cenného papiera vyplýva, že relevantné sú majetkové práva s ním spojené a nie jeho podoba. Ustanovenie § 143 OZ je potrebné vykladať tiež systematicky v spojení s § 149 ods. 4 in fine OZ, podľa ktorého sa vyporiadavajú aj ostatné majetkové práva. Bolo by nelogické tvrdiť, že obchodný podiel nepatrí do BSM, pričom na druhej strane zákon počíta s jeho vyporiadaním v rámci BSM. Rovnako pojem majetok používa aj ustanovenie § 150 OZ upravujúce pravidlá vyporiadania BSM. Názor, že majetkové práva, resp. iné majetkové hodnoty môžu byť v BSM, resp. že obchodný podiel je majetkovou hodnotou, ktorá môže byť predmetom BSM, potvrdzuje aj ustálená judikatúra.

Pokiaľ ide o prvý predpoklad, je skutočne nesporné, že obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným nie je ani hnuteľnou a ani nehnuteľnou vecou. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. 2Cdo/168/2005 (publikovaný pod č. R 27/2007) však vyjadril a odôvodnil názor, že „obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným je majetkovou hodnotou, ktorá môže byť predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov“.

Spôsoby Nadobudnutia Obchodného Podielu

Obchodný podiel teda možno nadobudnúť buď na základe vkladu do obchodnej spoločnosti, alebo na základe zmluvy o prevode a pod. V zmysle § 59 Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObchZ“) vkladom spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt („nepeňažný vklad“), ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti. Vlastnícke právo ku vkladom alebo ich častiam prechádza na spoločnosť dňom jej vzniku zápisom do obchodného registra. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda spoločnosť až vkladom do katastra nehnuteľností na základe písomného vyhlásenia vkladateľa. Obchodný podiel spoločník nadobúda dňom vzniku spoločnosti zápisom do obchodného registra (resp. dňom prevodu). Momentom vzniku spoločnosti, resp. vkladu do katastra nehnuteľností spoločník teda prestáva byť vlastníkom vloženého majetku (stáva sa ním spoločnosť) a nemôže sa domáhať vrátenia tohto majetku. Súčasne však získava obchodný podiel, s ktorým je oprávnený v rozsahu určenom ObchZ a spoločenskou zmluvou disponovať. So súhlasom valného zhromaždenia môže spoločník previesť zmluvou svoj obchodný podiel na iného spoločníka (tej istej spoločnosti), ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť (hnuteľná alebo nehnuteľná vec, podnik, obchodný podiel a pod.). Splatený musí byť pred zápisom výšky základného imania do obchodného registra. Nepeňažný vklad a jeho hodnota, v akej sa započítava na vklad spoločníka, sa musia uviesť v spoločenskej, resp. zakladateľskej zmluve alebo listine. Hodnota tohto vkladu sa určí znaleckým posudkom, ktorý musí obsahovať o. i. popis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá emisnému kurzu upísaných akcií, ktoré majú byť splatené týmto vkladom, alebo výške vkladu spoločníka.

Pri vytváraní základného imania vkladmi spoločníkov dochádza k zmene v osobe vlastníka tohto majetku, vlastnícke právo ku vkladom alebo ich častiam prechádza na spoločnosť. Nejde však o predaj. Spoločníkovi neplynie príjem z predaja tohto majetku. Pri vkladoch do obchodných spoločností teda nemožno použiť ustanovenia zákona o dani z príjmov upravujúce zdaňovanie príjmov z predaja vecí. Pritom ocenenie zapísané do obchodného registra sa nezhoduje s obstarávacou či zostatkovou cenou majetku u „vkladateľa“. Aby nedochádzalo k daňovo nespravodlivému rôznemu posudzovaniu predaja veci na jednej strane (až po uplynutí tzv. časového testu príjem z predaja nepodlieha zdaneniu) a jej vkladu do spoločnosti na strane druhej, už aj v zákone č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov bolo obdobne upravené zdaňovanie rozdielu medzi cenou nepeňažného vkladu a jeho obstarávacou cenou. Pri tomto posudzovaní sa vychádza z tzv. princípu prechodu daňovej povinnosti.

V zmysle § 10 ods. 3 SZDProzdiel medzi vyšším ocenením nepeňažného vkladu reprodukčnou obstarávacou cenou podľa § 29 ods. 1 písm. c) a jeho obstarávacou cenou v zmysle § 29 ods. 1 písm. a)predstavoval (čiastkový) základ dane fyzickej osoby. Analogicky to bolo upravené v prípade podnikajúcich subjektov v § 23 ods. 21 a 22 citovaného zákona. Ak išlo o nepodnikateľa a vklad bol uskutočnený až po uplynutí doby dlhšej ako časové testy určené pre predaj majetku (podľa ktorých by sa na príjem z predaja majetku už vzťahovalo oslobodenie od dane), nepeňažný vklad bol v spoločnosti ocenený reprodukčnou obstarávacou cenou, pričom žiaden rozdiel nebol vyčíslený a spoločníkovi zdanený. Od 1. 1. 2004 postupujeme inak. U vkladateľa sa tieto rozdiely v ocenení v roku poskytnutia vkladu nezdaňujú, ale pri odpisovaní vloženého majetku sa vychádza zo vstupnej ceny definovanej po novom v § 25 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Podľa § 25 ods. 1 písm. a) ZDP sa za vstupnú cenu považuje obstarávacia cena, ak ide o hmotný majetok nadobudnutý kúpou. Ak bola vložená vec zahrnutá u vkladateľa do obchodného majetku, za vstupnú cenu sa považuje zostatková cena [§ 25 ods. 1 písm. f) ZDP], resp. obstarávacia cena, ak ide o majetok vylúčený z odpisovania [§ 25 ods. 1 písm. g) ZDP]. Špecifickým ustanovením týkajúcim sa nepeňažných vkladov je § 17 ods. 19 ZDP. Ak teda fyzická osoba vloží do základného imania spoločnosti ako nepeňažný vklad vec, o ktorej neúčtovala ako o obchodnom majetku (napr. ide o občana, ktorý nikdy individuálne nepodnikal) a príjem z predaja by nebol oslobodený od dane, nemôže sa vklad oceniť v spoločnosti vyššou sumou, ale len obstarávacou cenou (aby sa predišlo obídeniu zdanenia príjmu z predaja vkladom).

tags: #nadobudnutie #majetku #v #obchodnej #spolocnosti #podmienky