
Daň z pridanej hodnoty (DPH) a spotrebné dane sú dôležitou súčasťou daňového systému Európskej únie a Slovenskej republiky. Tento článok sa zameriava na nadobudnutie tovaru z EÚ, spotrebnú daň a s tým súvisiace pravidlá, povinnosti a postupy.
Daň z pridanej hodnoty (DPH) je všeobecná spotrebná daň, ktorá sa uplatňuje v každom štádiu dodávateľského reťazca pri dodaní tovarov a služieb. Na rozdiel od daní z príjmov, DPH v konečnom dôsledku znáša konečný spotrebiteľ, zatiaľ čo podniky sú povinné ju vyberať a odvádzať štátu. Podnik sa stáva platiteľom DPH po splnení zákonných podmienok, ako je napríklad prekročenie obratu, špecifické typy transakcií alebo dobrovoľná registrácia. Vznik daňovej povinnosti nastáva spravidla pri dodaní tovaru alebo služby, respektíve pri prijatí platby, ak to stanovuje osobitný režim.
Základná sadzba dane sa uplatňuje na väčšinu tovarov a služieb, ale existujú aj znížené sadzby na vybrané komodity a oslobodenia s nárokom alebo bez nároku na odpočet.
Faktúra musí obsahovať identifikáciu dodávateľa a odberateľa, dátum dodania, opis plnenia, základ dane, sadzbu a výšku DPH, prípadne odkaz na osobitný režim, ako je napríklad prenesenie daňovej povinnosti. Pri elektronickej fakturácii je potrebné zabezpečiť integritu a autentickosť pôvodu.
Platiteľ má nárok odpočítať si DPH z tovarov a služieb použitých na zdaniteľné plnenia. Ak podnik vykonáva aj činnosti oslobodené bez nároku na odpočet, uplatňuje sa krátenie odpočtu (koeficient). Pri investičnom majetku platí úprava odpočítanej dane počas korekčného obdobia, ak sa zmení účel použitia.
Prečítajte si tiež: NSN Pozemky: Ako ich Získať?
Pri dodaní tovaru do iného členského štátu zdaniteľnej osobe sa uplatňuje režim oslobodenia v štáte odoslania a samozdanenie v štáte nadobudnutia. Predaj tovaru na diaľku konečným spotrebiteľom v EÚ možno zjednodušiť cez One Stop Shop (OSS) - predajca priznáva DPH jednotlivých krajín v jednej registrácii. Reverse charge presúva povinnosť priznať DPH z dodávateľa na odberateľa (samozdanenie) a bežne sa uplatňuje pri cezhraničných B2B službách a pri vybraných domácich dodaniach.
DPH sa spravidla vymeriava pri colnom konaní podľa colnej hodnoty vrátane cla a vedľajších nákladov. DPH skupina umožňuje viacerým úzko prepojeným osobám registrovať sa ako jediný platiteľ a vnútro skupinové plnenia môžu byť mimo DPH podľa národných pravidiel. Dodacie podmienky ovplyvňujú okamih prevodu práva nakladať s tovarom a tým aj miesto a okamih zdanenia.
Správca dane preveruje súlad s pravidlami, formálne náležitosti faktúr, reálnosť plnení, prepojenia. Sankcie môžu zahŕňať pokuty, úroky z omeškania či odmietnutie odpočtu pri zásadných nedostatkoch. DPH nie je len administratívna povinnosť - ovplyvňuje cenotvorbu, kontrakty, dodacie toky, lokalizáciu skladov a obchodný model.
DPH je robustný a zároveň komplexný systém, ktorý vyžaduje presnú fakturáciu, správne určenie miesta plnenia, disciplinovanú evidenciu a znalosti osobitných režimov. Správne nastavené procesy minimalizujú riziká, zlepšujú cash-flow a umožňujú podnikom škálovať cezhraničné aktivity bez nadmernej administratívnej záťaže.
Pri obchodných transakciách medzi podnikateľmi registrovanými pre daň z pridanej hodnoty v rôznych členských štátoch sa uplatňuje princíp určenia. Predaj tovaru podnikateľom registrovaným pre daň do iného členského štátu podnikateľovi registrovanému pre daň sa nazýva intrakomunitárne dodanie tovaru. Kúpa tovaru podnikateľom registrovaným pre daň z iného členského štátu od podnikateľa registrovaného pre daň sa nazýva nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo intrakomunitárne nadobudnutie tovaru. Pri tomto intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru uplatní daň, to znamená sám si vypočíta daň na výstupe z nadobudnutia tovaru podľa sadzby dane platnej pre tento tovar v tuzemsku.
Prečítajte si tiež: Ako nadobudnúť vlastníctvo vydržaním?
Podnikateľ v Nemecku predáva tovar podnikateľovi na Slovensku. Cena tovaru bez dane je 50 000 EUR. Obaja podnikatelia sú registrovaní. Nemecký podnikateľ neuplatní daň z predaja tovaru, pretože ide o export tovaru do tretieho štátu. Nemecký podnikateľ musí mať zaznamenané vo svojich záznamoch identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty pridelené slovenskému podnikateľovi daňovým úradom na Slovensku. Nemecký podnikateľ musí uviesť na faktúre svoje identifikačné číslo pre daň a taktiež identifikačné číslo pre daň slovenského podnikateľa. Slovenský podnikateľ uplatní daň z intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru (nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu) 50 000 EUR x 40 Sk/1 EUR x 19 % (sadzba dane platná v SR) = 380 000 Sk.
Dovozom tovaru podľa ustanovenia § 12 zákona o DPH je vstup tovaru z územia tretích štátov na územie Európskych spoločenstiev. Pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak zákon o dani z pridanej hodnoty neustanovuje inak. Miestom dovozu tovaru je členský štát, v ktorom sa tovar nachádza v čase, keď vstupuje na územie Európskych spoločenstiev (§ 18 ods. Ak má dovážaný tovar pri jeho vstupe na územie Európskych spoločenstiev postavenie dočasne uskladneného tovaru alebo ak je umiestnený do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu alebo ak je prepustený do colného režimu colné uskladňovanie, do colného režimu aktívny zušľachťovací styk, do colného režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla a do colného režimu vonkajší tranzit alebo vpustený do teritoriálnych vôd, miestom dovozu tovaru je členský štát, v ktorom skončia tieto colné opatrenia (§ 18 ods. Správcom dane z pridanej hodnoty pri dovoze tovaru je colný orgán.
Podľa § 48 ods. 3 colný orgán nevymeria daň pri dovoze tovaru z tretieho štátu, ak bezprostredne po prepustení tovaru v tuzemsku do voľného obehu nasleduje intrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského štátu (preprava tovaru skončí v inom členskom štáte ako v tuzemsku), ktoré spĺňa podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 až 4 zákona o DPH.
Sadzby dane v prípade spotrebnej dane z vína sú v súlade s ustanoveniami smernice Rady č. 92/84/EHS o zbližovaní sadzieb spotrebných daní z alkoholu a alkoholických nápojov. Tiché vína sú predmetom dane, ktorý v súlade s čl. 3 smernice Rady č. 92/12/EHS o všeobecnom systéme, držbe preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam z 25. februára 1992 podlieha daňovej harmonizácii a ktorý sa v súlade s ustanovením čl. 5 smernice č. 92/84/EHS zdaňuje nulovou sadzbou dane, aj keď sa to možno zdá absurdné. Nulová sadzba dane podľa smernice je minimálnou sadzbou dane, ktorú využívajú predovšetkým členské štáty vyrábajúce víno vrátane Slovenskej republiky, kým v iných členských štátoch, ktoré nie sú producentmi vína, sa uplatňuje pozitívna sadzba dane.
Pri pohybe tovarov iba medzi jednotlivými členskými štátmi ide vždy o intrakomunitárne dodanie alebo nadobudnutie tovaru, pri ktorom sa uplatnia len daňové predpisy a iba v prípade, ak pôjde o dodanie tovaru z ktoréhokoľvek členského štátu do ktoréhokoľvek tretieho štátu a opačne. Vtedy ide o vývoz alebo dovoz, pri ktorom sa uplatnia colné predpisy spoločenstva a aj daňové predpisy.
Prečítajte si tiež: Právna úprava exemplára a vzoru
Pokiaľ ide o intrakomunitárne pohyby tovarov podliehajúcich spotrebným daniam určených výlučne na súkromné účely, na základe pravidiel vnútorného trhu platí princíp krajiny pôvodu (čl. 8 smernice 92/12/EHS). To znamená, že ak občan nakúpi víno v ktoromkoľvek členskom štáte, v tom členskom štáte, v ktorom má bydlisko a kam víno prepraví, toto víno spotrebnej dani už nepodlieha! Podmienkou však je to, že víno si musí táto osoba dopraviť sama a smie ho používať iba na svoju vlastnú spotrebu. Množstvo vína nadobudnutého v inom členskom štáte, ktoré možno prepraviť na súkromné účely na Slovensko, nie je ničím limitované. To platí aj pre ostatné tovary podliehajúce spotrebným daniam.
Pri nákupe vína, jeho dopravení na daňové územie a následný predaj na daňovom území ide vždy o nadobudnutie vína na podnikateľské účely, pri ktorom platí princíp krajiny určenia. Na základe tohto princípu víno prepravené na Slovensko z iných členských štátov podlieha spotrebnej dani z vína na území SR.
Víno nakupované v iných členských štátoch môže byť v dvoch daňových režimoch, a to buď v pozastavení dane alebo v daňovom voľnom obehu. Víno v pozastavení dane (v daňovom sklade) môže v inom členskom štáte nakúpiť len taká právnická alebo fyzická osoba, ktorá je v Slovenskej republike zaregistrovaná ako prevádzkovateľ daňového skladu alebo ako oprávnený príjemca. Pri nákupe sa vždy musí preukázať registračným číslom pre spotrebnú daň, osvedčenie o registrácii platiteľa DPH nestačí. Takto nakúpené víno (v pozastavení dane) je možné prepravovať len so sprievodným dokumentom.
Ďalšou možnosťou je nákup vína u obchodníkov, ktorí nie sú registrovaní ako prevádzkovatelia daňového skladu, preto ani kupujúci nemusí byť takto zaregistrovaný. Ak však pôjde o nákup vína na podnikateľské účely, aj v takomto prípade platí princíp krajiny určenia, a to aj napriek skutočnosti, že víno je už zdanené v krajine pôvodu, resp. v krajine, v ktorej dôjde k jeho nákupu. V takomto prípade bude víno podliehať spotrebnej dani aj na Slovensku. Vrátená daň môže byť vzápätí refundovaná dodávateľom svojmu odberateľovi.
Preprava vína v režime daňového voľného obehu, ak je toto víno určené na podnikateľské účely, sa musí bezpodmienečne uskutočniť s použitím zjednodušeného sprievodného dokumentu.
Plánujete dovážať tovar zo zahraničia? V takom prípade by ste mali vedieť, aké povinnosti vás neminú, ako si vysporiadať dane z tohto tovaru a či vôbec treba platiť pri každom tovare clo. Vstupom do Európskej únie sme sa stali súčasťou spoločného trh bez vnútorných a colných hraníc medzi členskými štátmi. V praxi to znamená, že je zabezpečený voľný pohyb nielen osôb, ale aj tovaru, služieb a kapitálu.
Colné územie Európskej únie alebo colná únia vznikla v roku 1968 na zjednodušenie obchodu v rámci krajín únie. Colné orgány pracujú aj na odstraňovaní organizovanej trestnej činnosti. V spojení s politickými a imigračnými útvarmi svoju činnosť zameriavajú aj na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, drogami, falšovaným tovarom a zbraňami. Okrem toho platí jednotná colná politika na tovar dovezený z krajín mimo EÚ tak, že sa naň uplatňujú rovnaké sadzby. Medzi členskými štátmi sa naopak nevyberá za tovar žiadne clo. Do colnej únie patria všetky štáty Európskej únie a Monako.
Ak napríklad nakupujete tovar z Poľskej republiky, ide o nadobudnutie tovaru z iného členského štátu Európskej únie. DPH z tovaru nadobudnutého z iného štátu EÚ sa platí daňovým úradom alebo priamo dodávateľovi. S dovozom tovaru zo zahraničia sa spája aj niekoľko typov colných režimov.
Podľa Colného kódexu Únie sa na colné účely musí stanoviť colná hodnota dovezeného tovaru. Do tejto ceny za zahŕňajú úplne všetky platby, ktorých zaplatenie bolo podmienkou predaja dovezeného tovaru. Výpočet cla následne nie je vôbec zložitý, je to súčin colnej hodnoty tovaru a sadzby cla. Každý tovar má pritom inú colnú sadzbu, ktorú určuje colný sadzobník. Z dovezeného tovaru je potrebné zaplatiť aj daň z pridanej hodnoty.
Či už ide o clo alebo daň z pridanej hodnoty, dovezený tovar rozdeľujeme do skupín na základe jeho ceny. Môže sa tiež stať, že si colný úrad námatkovo vyberie vašu zásielku na kontrolu a vyžiada si podporné doklady. Po výzve colného úradu stačí doložiť doklad o zaplatení za tovar, čím sa preukáže aj reálna hodnota tovaru.
Na základe výmery platieb z colného úradu, je podnikateľ povinný zaplatiť clo, spotrebnú daň i daň z pridanej hodnoty. Clo patrí do obstarávacej ceny dovezeného tovaru. Ak máte nárok na vrátenie spotrebnej dane, môžete o to požiadať v daňovom priznaní k spotrebnej dani. Odpočet DPH z dovezeného tovaru si môžete uplatniť v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty.
Niekedy podnikatelia mylne označujú nadobudnutie tovaru z iného členského štátu Európskej únie ako dovoz tovaru. Dovoz tovaru sa môže uskutočniť len z krajín mimo colného územia Európskej únie. Keď podnikateľ nakupuje tovar z Českej republiky, nejde o dovoz tovaru, ale o nadobudnutie tovaru z iného členského štátu EÚ. O dovoz tovaru ide napríklad pri tovare z USA, Číny.
Medzi dovozom tovaru a nadobudnutím tovaru z iného členského štátu EÚ existuje niekoľko zásadných rozdielov: