Nadobudnutie vlastníckeho práva rozhodnutím súdu: Podmienky a aspekty

Nadobudnutie vlastníckeho práva je komplexný proces, ktorý môže nastať rôznymi spôsobmi. Jedným z nich je nadobudnutie na základe rozhodnutia súdu. Tento článok sa zameriava na analýzu podmienok a aspektov nadobudnutia vlastníckeho práva rozhodnutím súdu, pričom zohľadňuje relevantnú judikatúru a právnu teóriu.

Vydržanie vlastníckeho práva a úloha súdu

Inštitút vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam prešiel v roku 2021 významnou zmenou, ktorú priniesla novela Civilného mimosporového poriadku. Zásadné zmeny nastali najmä v presune kompetencií z notárov na súdy zavedením nového súdneho konania o potvrdení vydržania. Po novom už nestačí vydanie osvedčenia o vydržaní nehnuteľnosti notárom, ale vydržanie musí byť potvrdené súdnym rozhodnutím.

Hmotnoprávne podmienky vydržania zostali aj v roku 2021 rovnaké a možno ich nájsť v ust. § 134 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Podmienkou je oprávnená držba a uplynutie zákonom stanovenej doby. Do 10-ročnej lehoty sa v zmysle § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka započítava aj doba oprávnenej držby právneho predchodcu.

Súdne konanie o potvrdení vydržania

Po novom vydržanie už "neriešia" notári vydaním notárskej zápisnice osvedčujúcej vydržanie nehnuteľnosti, ale celá agenda potvrdenia vydržania bola presunutá na súdy. Novinkou je preto súdne konanie o potvrdení vydržania podľa § 359a a nasl. Civilného mimosporového poriadku. V tomto konaní súd bude posudzovať, či navrhovateľ osvedčil, že splnil hmotnoprávne podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním.

Výsledkom je deklaratórne rozhodnutie. Súd v prípade vyhovenia návrhu konštatuje, že vlastnícke právo bolo k určitému dňu nadobudnuté vydržaním. Týmto súdnym rozhodnutím sa nevytvára vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ale sa len konštatuje jeho predchádzajúce nadobudnutie vydržaním.

Prečítajte si tiež: NSN Pozemky: Ako ich Získať?

Účastníci konania a poplatky

Návrh podáva osoba, ktorá o sebe tvrdí, že nadobudla vlastnícke právo alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu k nehnuteľnosti vydržaním. Účastníkmi konania sú okrem navrhovateľa aj:

• Osoba, ktorá je v čase začatia tohto konania zapísaná na liste vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorej sa vydržanie týka.
• Správca lesného pozemku.
• Slovenský pozemkový fond.

Za tento návrh sa platí súdny poplatok vo výške 99,50 eur. Elektronickým podaním je výšku poplatku možno znížiť až o polovicu.

Priebeh konania a námietky

V prvej fáze konania súd nedoručuje návrh ostatným účastníkom, ale najprv návrh spolu s dôkazmi preskúma. Súd za týmto účelom môže sám vykonať aj šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa. V prípade, ak súd odmietne alebo zamietne návrh, postupuje tak bez vyjadrenia ostatných účastníkov a takéto rozhodnutie doručí len navrhovateľovi.

Námietky proti uzneseniu o potvrdení vydržania sú dôležitým prostriedkom ochrany účastníkov a tretích osôb pred potvrdením vydržania nehnuteľnosti v prospech navrhovateľa. Náležitosti námietok upravuje Civilný mimosporový poriadok v ust. § 359h ods. 2 osobitne pre každý druh účastníka konania. Súd námietky odmietne bez nariadenia pojednávania v prípade, ak boli podané oneskorene, alebo ktoré neobsahujú zákonom predpísané náležitosti. Pokiaľ súd námietky neodmietne, bude posudzovať ich dôvodnosť.

Trvanie konania

Vopred nie je možné presne určiť, koľko bude súdne konanie o potvrdení vydržania trvať, ale treba počítať s trvaním viac ako pol roka. Určitý čas bude súdu trvať aj spracovanie podania, posúdenie v prvej fáze konania do vydania vyzývacieho uznesenia, resp. iného rozhodnutia, a následne po uplynutí min. 15 dní na prípadné podanie námietok.

Prečítajte si tiež: Ako nadobudnúť vlastníctvo vydržaním?

Dobromyseľnosť držiteľa a poctivý spôsob nadobudnutia veci

Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j., či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol.

Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.

Dobrá viera a jej vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva

Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. Ustanoveniu § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktoré upravuje hodnovernosť údajov katastra, nezodpovedá výklad, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník.

Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená (§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Na tom, kto nadobudnutie v dobrej viere popiera, bude, aby túto domnienku vyvrátil, t. j. aby podal plný dôkaz zlej viery nadobúdateľa, a na jeho ťarchu pôjde, pokiaľ sa mu to nepodarí.

Ochrana proti neoprávnenému zahrnutiu majetku do súpisu konkurznej podstaty

Vylučovaciu žalobu je treba odlišovať od žaloby na určenie vlastníckeho práva. Zapísanie určitého majetku do súpisu konkurznej podstaty umožňuje správcovi nakladať s takýmto majetkom podliehajúcim konkurzu a následne ho speňažovať. Právnym prostriedkom ochrany inej osoby (spravidla vlastníka) proti neoprávnenému zahrnutiu takéhoto majetku do súpisu konkurznej podstaty je práve vylučovacia (excindačná) žaloba. Rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva žalobcu nie je takou právnou skutočnosťou, ktorá by mala sama osebe za následok vylúčenie tejto veci zo súpisu majetku patriacej do konkurznej podstaty.

Prečítajte si tiež: Právna úprava exemplára a vzoru

Spor medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľností

Spor medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľností týkajúci sa priebehu hranice evidovanej v katastri nehnuteľnosti s hranicou v teréne sa nedá riešiť správnou cestou (návrhom o oprave chyby v katastrálnom operáte), pretože ide o vlastnícky spor, ktorý je potrebné riešiť určovacou žalobou na všeobecnom súde, ktorý rozhodne o vlastníckom práve k spornému pozemku.

Predpoklady pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu

Od 1. januára 1992 nemôže dobrú vieru určitého subjektu v to, že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu, zakladať zmluva, na základe ktorej nebol povolený vklad do katastra nehnuteľností.

Rešpektovanie zásady ochrany dobrej vôle súdmi pri nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti od nevlastníka

Ak má mať určovacia žaloba okrem iného aj preventívny charakter (má predchádzať ďalším sporom), nemožno vidieť rozumný dôvod na to, aby sa otázka dobrej viery nadobúdateľa, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vlastník, neskúmala v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, a aby všeobecné súdy v podstate umelo predlžovali stav právnej neistoty a nútili strany do podávania ďalších (zbytočných) žalôb, v ktorých by sa táto otázka následne riešila.

Domnelý právny titul pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním

Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu [prípadne aj len domnelého (putatívneho)] nadobudnutia vlastníctva. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad:

• dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku,
• neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci,
• kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná.

Prípustnosť určovacej žaloby podanej účastníkmi dedičského konania po jeho právoplatnom skončení

Nie je možné z ustanovení § 175y ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (teraz § 212 Civilného mimosporového poriadku) vyvodiť záver o tom, že by účastníkovi dedičského konania bránilo osvedčenie o dedičstve podať určovaciu žalobu, ktorou sa domáha určenia, že vec, ktorá bola pôvodne zahrnutá do dedičstva, patrila v čase smrti inej osobe. Pokiaľ konajúce všeobecné súdy poukázali na deklaratórnu povahu osvedčenia o dedičstve, vychádzali zo skutočnosti, že dedičstvo sa podľa § 460 Občianskeho zákonníka nadobúda smrťou poručiteľa, preto je možné dediť iba ten majetok, ktorý bol vo vlastníctve poručiteľa v čase jeho smrti.

Nadobúdanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností od nevlastníka

Nadobúdanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností od nevlastníka je špecifickým problémom právnej praxe, ako aj právnej doktríny. Názor, či je takýto spôsob nadobúdania vlastníckeho práva možný, nie je už ani na území Slovenskej republiky jednotný, pretože možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom bola pripustená rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky a ďalšími na to nadväzujúcimi rozhodnutiami tohto súdu, prípadne všeobecných súdov. Došlo k tomu pravdepodobne na základe rozvoja judikatúry Ústavného súdu Českej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky. Do vydania nového rozhodnutia Ústavným súdom Slovenskej republiky bola možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka dobromyseľným nadobúdateľom možná len v prípade odstúpenia od zmluvy a relatívne neplatného právneho úkonu. Súdna prax však doposiaľ nie je v prípade nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka zjednotená.

Charakter lehoty na podanie žaloby prehlasovaného vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome

Lehota podľa ustanovenia § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorá z časového hľadiska limituje prehlasovaného vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome podať žalobu na súd do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania, má pre jeho uplatnenie vždy hmotnoprávnu povahu. To znamená, že najneskôr v posledný deň lehoty musí byť už žaloba podaná na súde, pričom nestačí len jej odoslanie na poštovú prepravu v posledný deň lehoty.

tags: #nadobudnutie #vlastníckeho #práva #rozhodnutím #súdu #podmienky