
Problematika nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka, najmä k nehnuteľnostiam, patrí k často diskutovaným témam v slovenskej civilistike. Napriek tomu, že princíp nemo plus iuris (nikto nemôže previesť viac práv, ako sám má) je stále aktuálny, existujú situácie, kedy je ochrana dobrej viery nadobúdateľa uprednostnená pred ochranou vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Tento článok sa zameriava na podmienky nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka v slovenskom právnom poriadku, s dôrazom na postavenie kupujúceho pri kúpe nehnuteľnosti.
Kúpa nehnuteľnosti predstavuje jedno z najdôležitejších rozhodnutí v živote jednotlivca alebo rodiny. Toto rozhodnutie má nielen ekonomický dopad, ale aj sociálny a emocionálny rozmer, keďže kúpa nehnuteľnosti je často spojená s budovaním domova a budúcnosti. Investícia do nehnuteľnosti je tiež vhodný spôsob zhodnotenia kapitálu, najmä v obdobiach inflácie.
Závažnosť rozhodnutia kúpy nehnuteľnosti by mala byť spojená s náležitou opatrnosťou zo strany kupujúceho. Právny poriadok by mal poskytovať osobitné ochranné mechanizmy pre starostlivých kupujúcich.
Princíp nemo plus iuris je základným kameňom súkromného práva. Súčasný vývoj v rozhodovacej činnosti slovenských súdov naznačuje, že tento princíp je stále relevantný. To znamená, že ak predávajúci nie je vlastníkom nehnuteľnosti, nemôže na kupujúceho platne previesť vlastnícke právo.
Avšak, slovenský právny poriadok pozná aj výnimky z tohto princípu, kedy je ochrana dobrej viery nadobúdateľa uprednostnená. Tieto výnimky sú zvyčajne explicitne upravené zákonom. Medzi takéto prípady patrí:
Prečítajte si tiež: NSN Pozemky: Ako ich Získať?
Vzhľadom na obmedzenú ochranu dobromyseľného nadobúdateľa v slovenskom práve, je kladený dôraz na predzmluvnú prevenciu zo strany kupujúceho. Táto prevencia zahŕňa skúmanie evidovaného stavu (katastra nehnuteľností) a aj skutočného stavu nehnuteľnosti.
Investigatívna povinnosť kupujúceho predstavuje sumár preventívnych krokov, ktorými kupujúci preskúmava existenciu oprávnenia predávajúceho. Táto povinnosť je v záujme kupujúceho, keďže jej nesplnenie môže viesť k vzniku škody na jeho strane.
Identifikácia právnej vady veci je tiež predmetom právnych (kvázi)povinností zo strany kupujúceho. Existencia tejto povinnosti je výsledkom sudcovského dotvárania práva pri posudzovaní dobromyseľnosti nadobúdateľa vlastníckeho práva.
Právne aspekty predaja nehnuteľnosti sa líšia v občianskoprávnom a obchodnoprávnom režime. V Obchodnom zákonníku nenachádzame všeobecnú úpravu pravidiel vo vzťahu k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam. Tieto sú obsiahnuté v Občianskom zákonníku, ktorý odkazuje na zákon o katastri nehnuteľností.
V zmysle Obchodného zákonníka sú predmetom kúpnej zmluvy výlučne hnuteľné veci (tovar). Občianskoprávna úprava definuje kúpnu zmluvu všeobecne, ako záväzok prevodu "predmetu kúpy".
Prečítajte si tiež: Ako nadobudnúť vlastníctvo vydržaním?
Kúpa nehnuteľnej veci v obchodnoprávnych vzťahoch patrí k tzv. kombinovaným (zmiešaným) obchodnoprávnym vzťahom.
Osobitným prípadom je zmluva o predaji podniku, ktorej súčasťou môžu byť aj nehnuteľné veci. V tomto prípade existujú rôzne interpretácie, či je možné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnej veci od neoprávnenej osoby na základe § 446 Obchodného zákonníka.
Niektoré súdy (najmä české) interpretujú § 483 ods. 3 Obchodného zákonníka reštriktívne, a teda § 446 OBZ platí len pre hnuteľné veci. Iné súdy (slovenské) uplatňujú režim § 446 Obchodného zákonníka aj na nehnuteľné veci a potvrdzujú nadobudnutie nehnuteľnej veci (tvoriacej súčasť podniku) v dobrej viere.
Zápis osoby v katastri nehnuteľností ako vlastníka nehnuteľnosti má zásadný význam pre právnu istotu. Avšak, v slovenskom práve existujú polemiky o právnej povahe tohto zápisu a možnosti tretej osoby (kupujúceho) nadobudnúť vlastnícke právo v dobrej viere, ak sa ukáže, že zapísaný prevodca (predávajúci) nebol k prevodu oprávnený.
Súčasná úprava princípu materiálnej publicity katastra nehnuteľností v SR neposkytuje dostatočnú ochranu dobromyseľnému kupujúcemu. Prevláda doktrína o bezvýhradnej ochrane skutočného stavu pred stavom evidovaným.
Prečítajte si tiež: Právna úprava exemplára a vzoru
Ústavný súd SR sa v posledných rokoch zaoberal problematikou dobromyseľného nadobudnutia vlastníckeho práva. V náleze I. ÚS 549/2015 Ústavný súd skonštatoval, že dva chránené záujmy - vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery sa tak dostanú do vzájomnej kolízie. Súd dospel k záveru, že pokiaľ nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti a individuálne okolnosti každého prípadu.
Ústavný súd zdôraznil, že je potrebné skúmať dobrú vieru nadobúdateľa a chrániť toho, kto robil právny úkon s dôverou v určitý skutkový stav prezentovaný druhou stranou, najmä ak bol tento stav potvrdený údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie.
Vydržanie predstavuje ďalší inštitút, ktorý prispieva k ochrane dobromyseľného nadobúdateľa. Ak nadobúdateľ nadobudol a počas zákonom stanovenej doby držal vec v dobrej viere, môže nadobudnúť vlastnícke právo k veci aj napriek tomu, že nadobúdací titul bol neplatný.
Vydržacia doba je 3-ročná v prípade hnuteľných vecí a 10-ročná v prípade nehnuteľných vecí.
tags: #nadobudnutie #vlastníctva #od #nevlastníka #podmienky