Nadobúdanie vodných tokov štátnym podnikom: Legislatíva a procesy

Úvod

Vodné toky sú dôležitou súčasťou prírodného bohatstva Slovenska a ich správa a ochrana sú kľúčové pre zabezpečenie udržateľného rozvoja krajiny. Štát zohráva v tejto oblasti významnú úlohu prostredníctvom legislatívy a štátnych podnikov, ktoré zabezpečujú správu vodných tokov. Tento článok sa zameriava na legislatívny rámec nadobúdania vodných tokov štátnymi podnikmi, ako aj na súvisiace procesy a zmeny v správe vodných tokov.

Legislatívny rámec správy vodných tokov

Základným právnym predpisom v oblasti vodného hospodárstva je zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. (ďalej len "vodný zákon"). Tento zákon upravuje práva a povinnosti fyzických a právnických osôb pri nakladaní s vodami, ochranu vôd a vodných ekosystémov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti vodného hospodárstva.

Správa vodohospodársky významných vodných tokov

Vodný zákon rozlišuje medzi vodohospodársky významnými vodnými tokmi a drobnými vodnými tokmi. Správcom vodohospodársky významných vodných tokov je štátna odborná organizácia ministerstva. Aktuálne správu vodných tokov vykonáva štátny podnik Vodohospodárska výstavba, š. p. (VLM SR, š. p.).

V zmysle ustanovenia § 80d ods. 4 a v spojitosti s § 80 ods. 5 druhej vety vodného zákona bol správca vodohospodársky významných vodných tokov povinný prevziať správu vodných tokov do 31. decembra 2019, ak ministerstvo neprevedie správu na inú osobu podľa § 51 ods. 1. Ministerstvo životného prostredia SR k 1. januáru 2020 vydalo rozhodnutia podľa § 51 ods. 1.

Správa drobných vodných tokov

Správcami drobných vodných tokov sú správca vodohospodársky významných vodných tokov a štátne organizácie, ktorým bola prevedená správa podľa § 51 ods. 1. Aktuálne správu drobných vodných tokov vykonávajú VLM SR, š. p., LESY SR, š. p. a iné organizácie. Drobné vodné toky, ktoré nie sú uvedené v databáze, sú v zmysle vodného zákona k 1. januáru 2020 v správe VLM SR, š. p.

Prečítajte si tiež: NSN Pozemky: Ako ich Získať?

Zmeny v správe vodných tokov a majetku štátu

V posledných rokoch došlo k niekoľkým zmenám v správe vodných tokov a majetku štátu, ktoré súvisia s optimalizáciou činností štátnych organizácií a ochranou prírody.

Zlúčenie LPM Ulič so štátnym podnikom LESY SR

Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, š. p. (LPM Ulič), sa od 1. apríla 2022 zlúčil so štátnym podnikom LESY SR. LPM Ulič vykonával ako samostatný štátny podnik lesnícku a poľnohospodársku činnosť od roku 1988. Dôvodom zlúčenia LPM Ulič so štátnym podnikom LESY SR je strata ekonomickej sebestačnosti LPM Ulič, ku ktorej došlo delimitáciou lesných pozemkov v Národnom parku Poloniny v zmysle platného znenia zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Zlúčenie štátnych podnikov bolo zrealizované na základe rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Práva a povinnosti správcu drobných vodných tokov, LPM Ulič prechádzajú od 1. apríla 2022 na štátny podnik LESY SR.

Prechod majetku a práv na správy národných parkov

V súlade s ustanovením § 104i zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (zákon NR SR č. 6/2022 Z. z.) účinným od 15. marca 2022 došlo k prechodu majetku a práv na správy národných parkov.

Príspevková organizácia Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici sa od 1. apríla 2022 zrušuje. Majetok vo vlastníctve štátu v správe príspevkovej organizácie Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici prechádza 1. apríla 2022 na Správu Tatranského národného parku. Pozemky vo vlastníctve štátu a podiely vo vlastníctve štátu na pozemkoch a iný nehnuteľný majetok vo vlastníctve štátu v správe príspevkovej organizácie Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici v Pieninskom národnom parku a jeho ochrannom pásme prechádza 1. apríla 2022 do správy príspevkovej organizácie Správa Pieninského národného parku. Pozemky vo vlastníctve štátu a podiely vo vlastníctve štátu na pozemkoch a iný nehnuteľný majetok vo vlastníctve štátu v Národnom parku Slovenský raj, ktorý je v správe právnických osôb v zriaďovateľskej a zakladateľskej pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva, ktoré vykonávajú správu majetku štátu podľa osobitného predpisu, prechádza 1. apríla 2022 do správy príspevkovej organizácie Správa Národného parku Slovenský raj.

Pozemky vo vlastníctve štátu a podiely vo vlastníctve štátu na pozemkoch a iný nehnuteľný majetok vo vlastníctve štátu v národných parkoch, ktorý je v správe Slovenského pozemkového fondu a správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu okrem pozemkov, podielov na pozemkoch a iného nehnuteľného majetku podľa odsekov 2 až 5 zákona o ochrane prírody a krajiny, prechádza do správy správ národných parkov, v ktorých územnej pôsobnosti je príslušný národný park, prvým dňom po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa vyhlásia zóny národného parku.

Prečítajte si tiež: Ako nadobudnúť vlastníctvo vydržaním?

Povinnosti a oprávnenia správcov vodných tokov

Správcovia vodných tokov majú podľa vodného zákona a súvisiacich predpisov rozsiahle povinnosti a oprávnenia, ktoré sú zamerané na zabezpečenie riadneho hospodárenia s vodami a ochranu vodných ekosystémov.

Monitorovanie a hodnotenie stavu vôd

Správcovia vodných tokov sú povinní zabezpečovať monitorovanie množstva, režimu a kvality povrchových a podzemných vôd. Zisťovaním množstva, kvality a režimu povrchových vôd a sledovaním vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd sa zabezpečujú podklady potrebné na tvorbu koncepcií udržateľného využívania povrchových vôd a ich ochrany, na prípravu a spracovanie plánov manažmentu povodí, výkon štátnej vodnej správy, poskytovanie informácií verejnosti a na potreby užívania vôd.

Hodnotenie stavu, množstva, režimu, kvality povrchových vôd a hodnotenie vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd slúžia na spracovanie podkladov potrebných na tvorbu vodnej politiky, plánov manažmentu povodí, koncepcií využívania vôd a ich ochrany, na výkon štátnej vodnej správy, na poskytovanie informácií verejnosti a na podávanie správ medzinárodným inštitúciám.

Zisťovaním výskytu, množstva, režimu a kvality podzemných vôd sa zabezpečujú podklady potrebné na tvorbu koncepcií udržateľného využívania vôd a ich ochrany, prípravu a spracovanie plánov manažmentu povodí, na výkon štátnej vodnej správy a na poskytovanie informácií verejnosti. Hodnotenie stavu podzemných vôd slúži na vypracovanie podkladov potrebných na tvorbu vodnej politiky, plánov manažmentu povodí, koncepcií využívania vôd a ich ochrany, na výkon štátnej správy, na poskytovanie informácií verejnosti a na podávanie správ medzinárodným inštitúciám.

Ochrana a zlepšovanie stavu vôd

Cieľom vodného zákona je dosiahnuť dobrý stav povrchových a podzemných vôd. To zahŕňa ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov povrchovej vody s cieľom dosiahnuť dobrý stav povrchových vôd do 22. decembra 2015, ochranu a zlepšovanie umelých a výrazne zmenených útvarov povrchových vôd s cieľom dosiahnuť dobrý ekologický potenciál a dobrý chemický stav do 22. decembra 2015, ako aj ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov podzemnej vody a na zabezpečenie rovnováhy medzi odbermi podzemných vôd a dopĺňaním ich množstva s cieľom dosiahnuť dobrý stav podzemných vôd do 22. decembra 2015.

Prečítajte si tiež: Právna úprava exemplára a vzoru

Oprávnenia správcov vodných tokov

Správcovia vodných tokov majú právo vstupovať na cudzie nehnuteľnosti a využívať prístupové cesty v súvislosti s výkonom činností podľa vodného zákona. Na územiach, ktoré sú potrebné na zabezpečenie úloh obrany štátu, možno tieto oprávnenia vykonávať s predchádzajúcim súhlasom Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

Ten, kto nakladá s povrchovými vodami, odpadovými vodami, ten, kto monitoruje kvalitu povrchových vôd, odpadových vôd a osobitných vôd, orgány verejnej správy a prevádzkovatelia informačných systémov na žiadosť poverenej osoby a správcu vodohospodársky významných vodných tokov poskytnú údaje o povrchových vodách, odpadových vodách a osobitných vodách ustanovené vo všeobecne záväznom právnom predpise podľa § 81 ods. 2 písm. a). Požadované údaje sa poskytujú bezplatne.

Ten, kto nakladá s podzemnými vodami, ten, kto monitoruje kvalitu podzemných vôd, orgány verejnej správy a prevádzkovatelia informačných systémov na žiadosť poverenej osoby poskytnú údaje o podzemných vodách ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 81 ods. 2 písm. a). Požadované údaje sa poskytujú bezplatne.

Ak je potrebné obmedziť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na výkon činností podľa § 4 ods. 5 písm. a) a b) a § 4b ods. 5 písm. a) a b) vodného zákona, správca vodohospodársky významných vodných tokov je povinný písomne oznámiť vlastníkovi nehnuteľnosti, na ktorej bolo vlastnícke právo obmedzené, rozsah, spôsob vykonávania, čas trvania a začatie vykonávania činností podľa § 4 ods. 5 a § 4b ods. 5. Vlastník má právo na primeranú náhradu škody.

Vodná bilancia a využívanie vôd

Vodná bilancia tvorí hydrologická bilancia a vodohospodárska bilancia. Využiteľným množstvom povrchovej vody je maximálne množstvo povrchovej vody, ktoré možno odoberať z profilu vodného toku za prijateľných technických, ekonomických a ekologických podmienok bez ovplyvnenia režimu vodného toku, ktoré by malo za následok zhoršenie kvalitatívneho stavu vôd.

Ten, kto odoberá povrchovú vodu alebo podzemnú vodu z jedného odberného miesta v množstve nad 15 000 m3 ročne alebo nad 1 250 m3mesačne na uspokojovanie osobných potrieb domácnosti a ten, kto odoberá povrchovú vodu alebo podzemnú vodu na základe povolenia podľa § 21 ods. 1 písm. a) prvého bodu, písm. b) prvého bodu a písm. h) až j) alebo využíva osobitné vody, je povinný oznamovať údaje o týchto odberoch a údaje určené v povolení podľa § 21 ods. 2 písm. a).

Ten, kto vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd alebo podzemných vôd v množstve nad 10 000 m3 ročne alebo nad 1 000 m3 mesačne z domácnosti a ten, kto produkuje a vypúšťa odpadové vody, osobitné vody alebo geotermálne vody do povrchových vôd alebo podzemných vôd na základe povolenia podľa § 21 ods. 1 písm. c), je povinný oznamovať údaje o týchto vypúšťaných vodách a údaje určené v povolení podľa § 21 ods. 2 písm. a).

Ten, kto pri zemných prácach, geologickom prieskume, banskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti zistí zdroj podzemných vôd s výdatnosťou väčšou ako 0,2 l.s-1, je povinný to neodkladne oznámiť poverenej osobe. Túto povinnosť má aj vlastník pozemku, na ktorom zistí zdroj podzemnej vody s výdatnosťou väčšou ako 0,2 l.s-1.

Finančné prostriedky na ochranu pred povodňami

Ministerstvo životného prostredia SR vyhlásilo výzvu na čerpanie finančných prostriedkov v rámci Programu Slovensko, ktorá je zameraná na preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami viazaných na vodný tok. Cieľom výzvy je zabezpečenie ochrany pred minimálne storočnou vodou (prietok Q100) v geografických oblastiach, v ktorých existuje potenciálne významné povodňové riziko alebo kde možno predpokladať jeho pravdepodobný výskyt v súlade s plánmi manažmentu povodňového rizika. Na tento účel je vo výzve alokovaných 12 miliónov eur.

Oprávnenými žiadateľmi sú štátne organizácie vykonávajúce správu vodných tokov a nájomcovia, resp. vypožičiavatelia drobných vodných tokov alebo ich úsekov podľa vodného zákona. Výzva bude financovaná z prostriedkov Kohézneho fondu vo výške 12 mil. eur. Financovanie projektu je rozdelené na 85 % z Kohézneho fondu a 15 % zo Štátneho rozpočtu SR. Podporené budú opatrenia, ktoré zmenšujú maximálny prietok povodne v toku (napr. výstavba poldrov), ktoré chránia územia pred zaplavením vodou z vodného toku alebo vnútornými vodami (napr. zvýšenie kapacity korýt vodných tokov), rovnako aj tie, ktoré sú zamerané na úpravu a revitalizáciu tokov a priamo spojené s dosiahnutím potrebnej úrovne ochrany priľahlých území pred povodňami (napr. úprava tokov).

tags: #nadobudnutie #vodných #tokov #štátny #podnik #legislatíva