Nakupovanie v supermarketoch na dánsko-nemeckej hranici: Prehľad a aspekty

Supermarkety v pohraničných oblastiach medzi Dánskom a Nemeckom sú obľúbenou destináciou pre nakupujúcich z oboch krajín. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty nákupov v týchto supermarketoch, vrátane legislatívnych, ekonomických a praktických aspektov, ktoré ovplyvňujú spotrebiteľov a podniky.

Úvod

Nákupy v supermarketoch na dánsko-nemeckej hranici sú ovplyvnené kombináciou faktorov, vrátane rozdielov v cenách, daniach a preferenciách spotrebiteľov. Pohraničné oblasti ponúkajú jedinečné príležitosti pre spotrebiteľov, ktorí hľadajú výhodnejšie nákupy, a pre podniky, ktoré sa snažia osloviť širší trh.

Legislatívne aspekty

INTRASTAT-SK hlásenia

Pri cezhraničnom obchodovaní je dôležité dodržiavať legislatívne požiadavky týkajúce sa štatistického vykazovania. Spravodajská jednotka, ktorá realizuje cezhraničné nákupy alebo predaje, sa musí riadiť metodickými vysvetlivkami a pokynmi vydanými Štatistickým úradom SR pre štatistické zisťovania INTRASTAT-SK.

• Hlásenie o dovoze tovaru v rámci EÚ: Spravodajská jednotka použije ako vzor formulár ZO 1-12.
• Hlásenie o vývoze tovaru v rámci EÚ: Spravodajská jednotka vypracuje podľa vzoru formulára ZO 2-12.

Štatistický úrad SR môže požiadať spravodajskú jednotku o doplňujúce informácie k údajom poskytnutým na INTRASTAT-SK hláseniach, najmä zdôvodnenie vykázaných údajov.

Prihlasovacie údaje a heslá

Pre prihlásenie na portál INTRASTAT-SK potrebuje spravodajská jednotka prihlasovacie údaje (Meno a Heslo), ktoré generuje Colná sekcia FR SR a zasiela ich Štatistický úrad SR. Následne je spravodajská jednotka vyzvaná, aby si zmenila inicializačné heslo. Heslo si spravodajská jednotka v stanovených intervaloch pravidelne mení.

Prečítajte si tiež: Čo treba vedieť pri kúpe pozemku

Používanie programov na vytváranie hlásení

Spravodajská jednotka môže pre vytvorenie INTRASTAT-SK hlásení použiť aj komerčne distribuované programy alebo programy vytvorené samotnou spravodajskou jednotkou. Štatistický úrad SR však neautorizuje ani neposudzuje tieto programové prostriedky. Iná elektronická forma môže byť použitá len v mimoriadnych a výnimočných prípadoch (napríklad porucha technických, programových prostriedkov, pripojenia na internet a pod.) po dohode so Štatistickým úradom SR.

Povinné údaje v hlásení

V hlásení sa uvádza obchodné meno spravodajskej jednotky spolu s úplnou adresou jej sídla a identifikačným číslom pre DPH. Identifikačné číslo pre DPH sa uvedie v tvare, v akom bolo pridelené spravodajskej jednotke príslušným daňovým úradom. Ak spravodajská jednotka poverila tretiu stranu, aby predložila hlásenie, táto skutočnosť sa uvedie v príslušnom odseku hlásenia.

Sankcie za nesprávne alebo neúplné údaje

Ak nie sú vykázané údaje úplné alebo pravdivé, alebo nie sú poskytnuté v stanovených termínoch, môže Štatistický úrad SR uložiť pokutu, aj keď INTRASTAT-SK hlásenia predložil zástupca.

Sledované obdobie

Ak je tovar predmetom obchodnej operácie, ktorá je nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo dodaním tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa platného zákona o DPH, sledovaným obdobím je kalendárny mesiac, v ktorom vznikla daňová povinnosť podľa tohto zákona. Do prvého pododseku sa uvedie mesiac (napr. 01, 02, 03, …, 10, 11, 12), do druhého pododseku sa uvedú dve posledné číslice roka (napr. Uvedie sa celkový počet položiek vyplnených v INTRASTAT-SK hlásení. Uvedie sa poradové číslo INTRASTAT-SK hlásenia v sledovanom období. Hlásenia sa číslujú zvlášť pre dovoz a zvlášť pre vývoz. Tento odsek sa vypĺňa iba v prípade, keď sa predkladá opravné hlásenie. Uvedie sa poradové číslo opravného hlásenia.

Kombinovaná nomenklatúra

Spravodajská jednotka môže uviesť aj úplné názvy podpoložiek kombinovanej nomenklatúry tzv. samovysvetľujúce texty, ktoré pripravuje a každoročne aktualizuje Štatistický úrad SR ako pomôcku pre užívateľov štatistiky zahraničného obchodu. Kombinovaná nomenklatúra sa každý rok upravuje. Zvyčajne v októbri je publikované vykonávacie nariadenie Komisie, ktorým sa mení príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku. Spravodajská jednotka by si mala vždy na začiatku roka skontrolovať, či sa kódy používané v predchádzajúcom roku nezmenili (prípadne, či sa nezmenili dodatkové merné jednotky stanovené pre daný KN kód). Pre vykazovanie špecifických kódov z kapitoly 98 a 99 platia osobitné pravidlá.

Prečítajte si tiež: Kúpa Nehnuteľnosti Cudzincami

Hodnota tovaru

Pre každú položku sa uvedie hodnota tovaru zaokrúhlená na celé eurá smerom nahor. Minimálna hodnota, ktorú je možné uviesť na hlásení, je 1 euro. Táto hodnota sa rovná základu dane, ktorý sa má určiť pre daňové účely podľa platného zákona o DPH. Ak je dovezený alebo vyvezený tovar predmetom obchodnej operácie, ktorá je nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo dodaním tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa platného zákona o DPH, na prepočet fakturovanej sumy z cudzej meny na euro sa použije kurz, ktorý sa použil pre daňové účely podľa tohto zákona. Pre ostatné obchodné operácie (napr. Ak do základu dane podľa zákona o DPH vchádzajú súvisiace výdavky ako provízia, náklady na balenie, náklady na prepravu a náklady poistenia, tieto výdavky sa zahrnú do hodnoty tovaru. Ak je na faktúre uvedených viac druhov tovaru, ktorým zodpovedajú rôzne podpoložky kombinovanej nomenklatúry bez toho, aby bola uvedená fakturovaná suma zvlášť pre každú tovarovú položku, celková fakturovaná suma sa rozdelí odhadom medzi jednotlivé tovarové položky.

Členský štát zaslania

Členským štátom zaslania je členský štát EÚ alebo územie Severného Írska, z ktorého bol tovar vyvezený do Slovenskej republiky.

• Príklad a: Slovenský zákazník nakúpi tovar od belgického dodávateľa, ktorý má centrálny sklad v Nemecku. Tovar je dodaný na Slovensko z tohto skladu. V tomto prípade je členským štátom zaslania Nemecko.
• Príklad b: Slovenský zákazník nakúpi tovar od belgického dodávateľa. Tovar je nasmerovaný na Slovensko z Belgicka, kde bude naložený na kamión. Kamión sa počas cesty pokazí, takže tovar bude dočasne uskladnený v Nemecku. Následne bude v Nemecku preložený na náhradný kamión a dodaný na Slovensko. V tomto prípade zastávka v Nemecku súvisí s dopravou, a preto je členským štátom zaslania Belgicko.

Všetky členské štáty okrem Grécka používajú uvedené kódy na svoje označenia aj v iných súvislostiach napr. ako prefix pre IČ DPH.

Región určenia a pôvodu

Regiónom určenia je slovenský región, v ktorom bude tovar spotrebovaný alebo zostavený, spracovaný alebo prepracovaný. Regiónom pôvodu je slovenský región, v ktorom bol tovar vyrobený, získaný alebo zostavený, spracovaný alebo prepracovaný.

Krajina pôvodu

Uvedie sa krajina, z ktorej tovar pochádza. Tovar úplne vyrobený alebo získaný v krajine, pochádza z tejto krajiny. Na určenie pôvodu tovaru sa použijú pravidlá pre určenie nepreferenčného pôvodu tovaru. Pôvod tovaru je možné zmeniť len jeho prepracovaním (spracovaním), preto sa pôvod tovaru zachováva bez ohľadu na to, ako dlho sa tovar používa. Napríklad, spoločnosť sa rozhodne kúpiť v Nemecku používané motorové vozidlo značky Peugeot, ktoré bolo vyrobené vo Francúzsku. V tomto prípade je krajinou pôvodu Francúzsko. Ak krajina pôvodu nie je známa, na intra-EÚ dovoze sa v tomto odseku uvedie členský štát, z ktorého bol tovar na Slovensko dovezený. Na vykázanie krajiny pôvodu sa použije abecedný kód podľa platnej Nomenklatúry krajín a území pre európsku štatistiku medzinárodného obchodu s tovarom uvedenej v prílohe 4. Táto nomenklatúra je vydávaná formou vykonávacieho nariadenia Komisie. Aktualizovaná je nepravidelne; zmeny reagujú na vznik, zánik alebo zmeny v názvoch krajín a území. Kódovanie vychádza z normy ISO 3166-1 alpha 2, avšak v niektorých prípadoch EÚ vytvorila vlastné kódy (napr. Nomenklatúra krajín a území obsahuje aj kódy, ktoré sa uplatňujú pri zjednodušenom vykazovaní špecifických tovarov alebo pohybov (napr. kód QR pre tovar dodávaný na palubu plavidiel a lietadiel) alebo na vykázanie nešpecifikovaných území (napr. kód QV pre elektrinu a plyn). Keďže táto nomenklatúra je používaná aj na colné účely, obsahuje kód EÚ označujúci tovar pochádzajúci z EÚ.

Prečítajte si tiež: Obrana pred online podvodmi

Hmotnosť tovaru

Pre každú položku sa uvedie skutočná hmotnosť tovaru bez všetkých obalov. Vyjadruje sa v celých kilogramoch s prípadným zaokrúhlením smerom nahor pri hmotnosti menšej ako 1 kg. Napríklad, spoločnosť dovezie na Slovensko 200 fliaš suchého červeného vína s objemom 0,7 litra. V prepravných dokumentoch bude uvedená hmotnosť 220 kg, keďže každá fľaša váži 1,1 kg z toho 0,4 kg je hmotnosť fľaše. Pre INTRASTAT-SK hlásenie je relevantná hmotnosť 200 kg (hmotnosť vína bez fliaš).

Dodatkové merné jednotky

Množstvo dovezeného alebo vyvezeného tovaru v dodatkových merných jednotkách sa vykazuje len pri tých podpoložkách kombinovanej nomenklatúry uvedených v odseku 8 Kód tovaru, ktoré majú v Spoločnom colnom sadzobníku priradenú mernú jednotku. Dodatkové merné jednotky nemusia vždy zodpovedať merným jednotkám, v ktorých je vystavená faktúra alebo merným jednotkám bežne používaným v danom odvetví. Spolu so zatriedením tovaru podľa podpoložky kombinovanej nomenklatúry by si spravodajská jednotka mala vždy overiť aj dodatkovú mernú jednotku priradenú k tejto podpoložke.

Druh obchodu

Pod kódom 1 sa vykazujú štandardné nákupy a predaje tovaru z a do členských štátov EÚ. Vykazujú sa bez ohľadu na to, či je zmluvnou stranou slovenskej spravodajskej jednotky zdaniteľná osoba, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo fyzická osoba - nepodnikateľ. Ak je zahraničný predávajúci alebo kupujúci súkromnou osobou, t. j. fyzickou osobou - nepodnikateľom, spravodajská jednotka uvedie na INTRASTAT-SK hlásení kód 1/2. V prípade komisionárskych zmlúv sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet predaj tovaru. Komitent sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Z pohľadu DPH komisionár, ktorý obstará kúpu alebo predaj tovaru, je považovaný za osobu, ktorá tovar kúpila alebo predala.

Pod kódom 2 sa vykazuje tovar, ktorý bol pôvodne zaznamenaný pod kódom 1. Vrátenie tovaru, ktorý bol pôvodne zaznamenaný pod inými kódmi Druhu obchodu, sa zaznamenáva pod týmito kódmi. Výnimkou je vrátenie tovaru, ktorý bol dovezený alebo vyvezený na účely spracovania na základe zmluvy, a teda vykázaný pod kódom 4.

Kód 3 sa použije pre také transakcie, kedy kupujúci nadobudne vlastníctvo tovaru s časovým odstupom od momentu, kedy tovar vstúpil na alebo opustil územie Slovenskej republiky. Ak je transakcia z pohľadu platného zákona o DPH premiestnením tovaru (§ 11 ods. 8 pre intra-EÚ dovoz respektíve § 8 ods. 4 pre intra-EÚ vývoz) a tovar, ktorý sa premiestňuje, nebude predmetom spracovania, na INTRASTAT-SK hlásení sa ako Druh obchodu uvedie kód 3/1. Predaj po schválení alebo po skúške je podmienený predaj tovaru. Kupujúci, ktorý uzatvorí zmluvu o predaji, dostane tovar a má stanovenú lehotu na vyskúšanie, než sa rozhodne, či si ho kúpi. Na rozdiel od predaja, ktorý dáva kupujúcemu právo vrátiť tovar, pri predaji po schválení zostáva vlastnícke právo k tovaru a s ním aj zodpovednosť za riziko poškodenia alebo straty predávajúceho až do okamihu, keď kupujúci svojim rozhodnutím potvrdí kúpu. Ak sa kupujúci v stanovenej lehote nerozhodne, má sa spravidla za to, že tovar prevzal a vlastnícke právo týmto okamihom prechádza. Kód 3/2 sa používa aj pre konsignačné a call-off stock operácie.

Aj keď sú kvázi dovoz a kvázi vývoz definované v kontexte obchodu s tovarom mimo EÚ, k týmto operáciám prislúchajú intra-EÚ pohyby tovaru, ktoré sa vykazujú pod kódom 7. V prípade, že ide o operácie slovenských subjektov realizujúcich colné konanie v inom členskom štáte, pôjde o tzv. nepriamy dovoz lebo nepriamy vývoz tovaru. V prípade kvázi dovozu ide o obchodnú operáciu, kedy zahraničný subjekt predloží v Slovenskej republike dovozné colné vyhlásenie, v ktorom navrhne prepustiť tovar dovážaný z nečlenskej krajiny do voľného obehu, pričom tovar bude následne dodaný do iného členského štátu, kde bude aj zaplatená DPH. Zvyčajne ide o colný režim 4200 alebo 6300. Na Slovensku bude z pohľadu zákona o DPH uvedená operácia dodaním tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Zahraničný subjekt má dve možnosti ako postupovať. Ak si zvolí daňového zástupcu, tento pod osobitným identifikačným číslom pre DPH predloží daňové priznanie k DPH (pozri Obrázok 1), na ktorom vykáže uvedenú obchodnú operáciu ako dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Keďže daňový zástupca vykazuje dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu, môže byť spravodajskou jednotkou pre predkladanie Hlásenia o vývoze tovaru v rámci EÚ. Spravodajská povinnosť mu vznikne, keď prekročí prah oslobodenia 1 000 000 Eur spôsobom uvedeným v odsekoch 73 a 74. Ak sa zahraničný dovozca zaregistruje pre DPH v Slovenskej republike, predloží daňové priznanie k DPH (pozri Obrázok 2), na ktorom uvedie dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Zahraničnému dovozcovi registrovanému pre DPH v Slovenskej republike, môže vzniknúť spravodajská povinnosť, keď prekročí prah oslobodenia 1 000 000 Eur spôsobom uvedeným v odsekoch 73 a 74.

Kvázi vývoz je obchodná operácia, pri ktorej zahraničný vývozca prepúšťa tovar do režimu vývoz v Slovenskej republike, pričom tovar je prepravený na Slovensko z iného členského štátu. V prípade, že nie je v Slovenskej republike registrovaný pre DPH resp. ak je, ale vyvážaný tovar si na Slovensko nepremiestňuje, potom dovoz tovaru na Slovensko nie je predmetom vykazovania na Hlásení o dovoze tovaru v rámci EÚ (pozri Obrázok 3). Ak si zahraničný vývozca premiestni tovar na Slovensko, aby ho tu prepustil do režimu vývoz, potom je táto obchodná operácia predmetom vykazovania na Hlásení o dovoze tovaru v rámci EU (pozri Obrázok 4), kde v odseku Druh obchodu uvedie kód 7/2. Premiestnenie tovaru na Slovensko je z pohľadu zákona o DPH považované za nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, preto má zahraničný vývozca povinnosť registrovať sa pre DPH.

Stavebné práce ako také sú službou, avšak v rámci stavebnej činnosti môžu byť dodávané stavebné materiály alebo technické vybavenie stavaných objektov. Zvyčajne sú tovar a stavebné práce fakturované spoločne. Ak je dodanie tovaru súčasťou všeobecnej zmluvy o stavbe alebo inžinierskej stavbe a sú fakturované na jednej faktúre vykazuje sa pod kódom 8. Z pohľadu DPH môže ísť aj o dodanie s inštaláciou a montážou.

Kód 6 sa používal pre vykazovanie tovaru, ktorý je dovážaný/vyvážaný v súvislosti s jeho opravou alebo údržbou. Kód bol z tabuľky vypustený, keďže sa v intra-EÚ obchode uvedené transakcie nevykazujú. Tento kód sa však používa na vykazovanie Druhu obchodu na colných vyhláseniach (Ú. p. 8/5 resp.

Dodacie podmienky

Dodacie podmienky sú také ustanovenia zmluvy, ktoré určujú povinnosti kupujúceho a predávajúceho. Pokiaľ nie je dodacia podmienka uvedená v zmluve alebo nedochádza k zmene vlastníctva (napr. Pre kódovanie dodacích podmienok sa používajú medzinárodné kódy Incoterms zodpovedajúce medzinárodným pravidlám výkladu dodacích podmienok vydaných Medzinárodnou obchodnou komorou v Paríži (po angl. International Chamber of Commerce - ICC).

• EXW (Ex Works): Predávajúci splní povinnosť dodať tovar dodaním na dohodnutom mieste vo svojom závode - bez nakládky.
• FCA (Free Carrier): Tovar sa považuje za dodaný, ak je dodaný dopravcovi na dohodnutom mieste, ktoré môže byť buď v priestoroch predávajúceho (nakládku je povinný zabezpečiť predávajúci) alebo v iných priestoroch (sklad, nákladná rampa, terminál a pod.) nakládku zabezpečuje kupujúci.
• FAS (Free Alongside Ship): Tovar sa považuje za dodaný, ak je dodaný k boku lode buď na člne alebo na pobreží k dohodnutej lodi zakotvenej v dohodnutom prístave.
• FOB (Free On Board): Tovar je podľa Incoterms 2010 dodaný, ak je dodaný na palubu lode. Podľa predchádzajúcich verzií Incoterms dodacia podmienka FOB „vyplatené na loď“ znamenala, že bol tovar dodaný, keď prešiel zábradlím lode. V súčasnosti (kontajnerizácia, preprava sypkých materiálov atď.) toto znenie nevyhovuje, a preto v Incoterms 2020 bol posunutý až na palubu lode.
• CFR (Cost and Freight): Tovar je dodaný, ak je dodaný na palubu lode. Náklady hlavného prepravného do dohodnutého prístavu znáša predávajúci. Riziko poškodenia alebo straty tovaru prechádza na kupujúceho, keď je tovar na palube lode. Ak ide o líniovú lodnú dopravu, t. j. táto doprava zabezpečuje pravidelné spojenie medzi prístavmi podľa cestovného poriadku, je spravidla nakládka aj vykládka v cene pr…

Spotrebné dane a cezhraničné nákupy

Vo všeobecnosti je rozšírený názor, že spotrebné dane sa bežnej nepodnikateľskej verejnosti vôbec netýkajú, verejnosť vníma tieto dane len ako súčasť ceny tovarov podliehajúcich spotrebnej dani, ktorú už zaplatil príslušný daňový subjekt a túto premietol do ceny tovaru. Málokto si však uvedomuje, že zákony upravujúce jednotlivé spotrebné dane súčasne ustanovujú aj pravidlá nadobúdania tovarov podliehajúcich spotrebným daniam, ktoré si súkromné osoby nakúpia v iných členských štátoch pre svoju vlastnú spotrebu. Vzhľadom na dovolenkové obdobie je vhodné tieto pravidlá pripomenúť širokej nepodnikateľskej, ale i podnikateľskej verejnosti, sú však aktuálne v ktoromkoľvek období.

Intrakomunitárne nadobudnutie tovaru

V prvom rade je potrebné uvedomiť si, že akýkoľvek nákup tovarov v iných členských štátoch je z hľadiska legislatívy nepriamych daní vždy intrakomunitárnym nadobudnutím tovaru, teda nie dovozom. Žiaľ, táto terminológia sa dosiaľ nevžila, čo v praxi niekedy spôsobuje nedorozumenia. Dovozom je v zmysle colných predpisov Spoločenstva vstup tovarov na jeho územie z územia tretích štátov, pričom sa tovar vždy musí podrobiť colnému konaniu a pri prepustení tovaru do colného režimu voľný obeh podlieha takýto tovar všeobecne clu, spotrebnej dani, ak ide o tovar podliehajúci aj takejto dani, a samozrejme aj dani z pridanej hodnoty.

Princíp krajiny pôvodu

Základné pravidlá pre oblasť spotrebných daní ustanovuje smernica Rady č. 92/12/EHS o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam z 25. februára 1992 (Úradný vestník ES L 076 z 23.03.992 s. 1). Tovary podliehajúce spotrebným daniam, nakúpené v bežnom obchode v ktoromkoľvek členskom štáte rovnako ako na Slovensku sú zdanené príslušnou spotrebnou daňou a daňou z pridanej hodnoty a sú teda už v daňovom voľnom obehu. Ak takéto tovary nakúpi akákoľvek osoba v ktoromkoľvek členskom štáte (nemusí byť ani občanom EÚ) a tieto prepraví na daňové územie ktoréhokoľvek iného členského štátu s cieľom použiť ich len pre vlastnú potrebu, z hľadiska zdanenia týchto tovarov platí vždy princíp krajiny pôvodu, ktorý vyplýva z ustanovenia čl. 8 citovanej smernice Rady č. 92/12/EHS.

Na rozdiel od princípu krajiny určenia uplatňovaného pri komerčnom intrakomunitárnom nadobúdaní tovarov nemôže už dôjsť k ďalšiemu zdaneniu na tom daňovom území, na ktoré sa takéto tovary prepravia, rovnako však nevzniká kupujúcemu v krajine pôvodu či nadobudnutia tovaru ani nárok na vrátenie tejto dane. Jednoznačnou podmienkou je, že tieto tovary si na príslušné daňové územie prepraví sama osoba, ktorá ich nadobudla v inom členskom štáte a použije ich len na svoju vlastnú spotrebu, teda nie na podnikateľské účely, čo znamená, že nesmú byť predmetom ďalšieho predaja!

Množstevné obmedzenia a kontroly

Pre takto nadobudnuté tovary neexistujú nijaké množstevné obmedzenia predovšetkým z toho dôvodu, že na hraniciach medzi jednotlivými členským štátmi nie sú prípustné žiadne pravidelné kontroly. Preto ani nie je možné kontrolovať dodržiavanie prípadných množstevných obmedzení, ak by takéto existovali, tie sú naopak charakteristické pri dovoze z tretích štátov. V prípade stálych kontrol pri prekračovaní geografických hraníc by totiž dochádzalo k porušovaniu princípu voľného pohybu tovarov v rámci vnútorného trhu Spoločenstva.

Napriek tomu sa však vo všetkých členských štátoch smú vykonávať a aj sa vykonávajú náhodné alebo prípadne cielené kontroly buď priamo na hraničných preichodoch (Schengenský priestor takéto kontroly úplne vylučuje!), alebo mimo hraničných priechodov najmä v prípade určitých indícií. Účelom takýchto kontrol je zabrániť nelegálnemu obchodovaniu s niektorými tovarmi (alkohol, tabakové výrobky, drogy, liečivá, zbrane, detská pornografia a pod.) alebo s tovarmi ohrozujúcimi zdravie ľudí, zvierat, rastliny alebo životné prostredie, prípadne i prevádzačstvu osôb. Kontroly vykonávajú tzv. mobilné kontrolné skupiny colnej správy príslušných členských štátov vrátane Slovenskej republiky.

Indikatívne množstvá

Pri uvedených kontrolách môžu colné orgány zistiť i prepravu tovarov podliehajúcich spotrebným daniam. V takomto prípade sa zistená preprava tovarov podliehajúcich spotrebným daniam posudzuje podľa kritérií ustanovených čl. 9 ods. 2 smernice Rady č. 92/12/EHS. V prípade poslednej odrážky z hľadiska posúdenia podľa množstva tovaru umožňuje ustanovenie čl. 9 smernice Rady č. 92/12/EHS ods. 2 členským štátom individuálne ustanoviť tzv. indikatívne množstvá tovarov podliehajúcich spotrebným daniam, ktorých prekročenie je možné teoreticky považovať už za nadobudnutie tovaru na podnikateľské účely, v každom prípade však musia byť tieto množstvá zohľadnené samozrejme v súčinnosti so všetkými vyššie uvedenými kritériami. Je to teda čosi podobné ako minimálne sadzby spotrebných daní ustanovené príslušnými smernicami, avšak aj v tomto prípade, predovšetkým z dôvodu neznalosti problematiky, existujú tendencie vysvetľovať prekročenie vyššie uvedených číselných hodnôt ako dôvod vzniku povinnosti zaplatiť z prepravovaného tovaru daň.

Negatívnu úlohu zohráva nie práve najlepší a významovo nepresný preklad smernice Rady č. 92/12/EHS do slovenského jazyka a jej všeobecná neznalosť, ako aj vyložene zlé preklady a nepresná interpretácia rôznych informačných brožúr či internetové stránky euroinformačných agentúr či agentúr cestovného ruchu. Aj preto v súčasnosti Komisia EÚ zvažuje novelizáciu smernice Rady č. 92/12/EHS, ktorá sa dotkne i ustanovení jej článkov 8 a 9, a to práve z dôvodu ich nesprávneho výkladu [COM (2004) 0227 - Návrh smernice Rady, ktorou sa mení smernica č. 92/12/EHS o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam (návrh v zmysle čl. 27 smernice 92/12/EHS)].

Minerálne oleje

V prípade minerálnych olejov ako ďalšej tovarovej kategórie podliehajúcej spotrebným daniam však platí z hľadiska ich súkromnej prepravy aj ustanovenie čl. 9 ods. 3 smernice Rady č. 92/12/EHS. Keďže ide o fakultatívne ustanovenie, členské štáty podľa tohto ustanovenia môžu ustanoviť, aby nárok na spotrebnú daň vznikal v tom členskom štáte, v ktorom sa minerálny olej spotrebuje, aj keď už bol v inom členskom štáte uvedený do daňového voľného obehu a ak bol takýto minerálny olej prepravovaný súkromnou osobou alebo na jej účet atypickým spôsobom. Za atypický spôsob prepravy sa považuje preprava pohonných látok v iných nádržiach než v bežných nádržiach dopravných prostriedkov [pozri § 10 ods. 2 písm. i) zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja] alebo na tento účel určenej prenosnej nádrži, ako aj preprava vykurovacích olejov vykonávaná inak než cisternovými dopravnými prostriedkami obchodníkov. Hoci tento text smernice znie dosť ťažkopádne, jednoznačne z neho vyplýva, že každá osoba si môže v ktoromkoľvek členskom štáte nakúpiť pohonné látky, pričom tieto smie na vlastné daňové územie prepraviť iba v palivovej nádrži svojho dopravného prostriedku a nanajvýš v jednej príručnej nádrži určenej na tento účel. Pohonné látky prepravené nad tento rámec podliehajú zdaneniu i na daňovom území, hoci už boli zdanené v krajine ich nadobudnutia. Pokiaľ však ide o minerálne oleje určené na použitie ako palivo na vykurovacie účely, tieto nie je možné súkromne prepravovať na akékoľvek daňové územie bez zaplatenia dane vôbec. Takúto prepravu smú uskutočňovať iba právnické alebo fyzické osoby, ktorých predmetom podnikateľskej činnosti je výroba, obchodovanie alebo distribúcia minerálnych olejov (napr.

#

tags: #nákupy #v #supermarkete #na #dánsko-nemeckej #hranici