Náhrada škody za nevyplatené nemocenské nárok

Tento článok sa zaoberá problematikou náhrady škody, ktorá môže vzniknúť zamestnancovi v dôsledku nevyplatenia nemocenského nároku. Analyzuje právne aspekty, povinnosti zamestnávateľa a práva zamestnanca v takýchto situáciách.

Zánik pracovnoprávneho vzťahu a povinnosti zamestnávateľa

Pracovnoprávny vzťah zaniká smrťou zamestnanca podľa § 59 ods. 4 Zákonníka práce, ak bol založený pracovnou zmluvou. Zákonník práce neustanovuje zánik pracovnoprávneho vzťahu založeného dohodou o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Zabezpečenie pozostalých pri úmrtí zamestnanca

Zákonník práce v § 156 odkazuje na osobitné predpisy, ktoré riešia zabezpečenie pozostalých pri úmrtí zamestnanca. Ide predovšetkým o zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý upravuje nárok na vdovský, vdovecký a sirotský dôchodok z dôchodkového poistenia. Ďalším je zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb, ktorý upravuje nárok na príspevok na pohreb ako štátnu sociálnu dávku pre osobu, ktorá zabezpečila pohreb.

Povinnosti zamestnávateľa po úmrtí zamestnanca

Zamestnávateľ je povinný zúčtovať mzdu zosnulého zamestnanca a náhradu za nevyčerpanú dovolenku za obdobie do dňa smrti. V zmysle § 231 ods. 1 písm. b) bodu 2 zákona č. 461/2003 Z. z. je zamestnávateľ povinný predložiť evidenciu na účely sociálneho poistenia, konkrétne Evidenčný list dôchodkového poistenia, a to do troch dní od zániku pracovného pomeru. Tento list sa vyhotovuje a predkladá Sociálnej poisťovni za zosnulého zamestnanca - poistenca, za ktorého sa platilo poistné na dôchodkové poistenie, aj za poberateľa dôchodku. Nevyhotovuje sa pre zamestnanca na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, za ktorého sa poistné na dôchodkové poistenie neplatilo. Evidenčný list sa predkladá príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, v ktorej pôsobnosti sa nachádza útvar zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd. Ak nie je možné evidenčný list predložiť v stanovenej lehote, predkladá sa bezprostredne po mzdovom vyúčtovaní. Do vymeriavacieho základu sa započítava aj vymeriavací základ stanovený z poslednej vyúčtovanej mzdy zosnulého zamestnanca, aj keď mzda bola súčasťou peňažného nároku, ktorý bol v zmysle § 35 ods.

Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia a daň z príjmov

V súvislosti s ročným zúčtovaním zdravotného poistenia zamestnávateľ nemá žiadne povinnosti, lebo v zmysle § 19 ods. Zamestnávateľ je v zmysle § 39 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov povinný za obdobie, za ktoré zosnulému zamestnancovi vyplácal zdaniteľnú mzdu, vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených v mzdovom liste, ktoré sú rozhodujúce pre výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov na daň, dane a na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie, tzv. Do príjmu zosnulého zamestnanca sa nezapočítavajú peňažné nároky, ktoré po úmrtí zamestnanca vo výške štvornásobku jeho priemerného zárobku prechádzajú postupne na jeho manžela/-ku, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti (§ 35 ods. 1 Zákonníka práce). Vzor Potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o dani vyberanej zrážkou z týchto príjmov a o daňovom bonuse na vyživované deti za obdobie roku 2009 vydalo Ministerstvo financií SR v oznámení MF SR č. MF/11952/2009-72 o uverejnení vzoru odporúčaného tlačiva potvrdenia v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti uverejnenom vo Finančnom spravodajcovi č. 7/2009. Ak dôjde k úmrtiu zamestnanca v priebehu roka 2010 a vzor potvrdenia pre rok 2010 nebude ustanovený a uverejnený vo Finančnom spravodajcovi, zamestnávateľ použije tlačivo potvrdenia platného pre rok 2009. údaj o poskytnutí, resp. údaj o poberaní, resp. V zákone nie je ustanovená lehota na vystavenie potvrdenia po úmrtí zamestnanca.

Prečítajte si tiež: PN pri práci na dohodu s invalidným dôchodkom

Pracovný úraz a povinnosti zamestnávateľa

Podľa § 195 ods. 2 Zákonníka práce, pracovným úrazom je poškodenie zdravia alebo smrť spôsobené zamestnancovi nezávisle od vlastnej vôle krátkodobým, náhlym, násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Úraz na ceste do zamestnania a späť sa nepovažuje za pracovný úraz. Za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi v súvislosti s pracovným úrazom, zodpovedá zamestnávateľ. Infarkt alebo mozgová príhoda sa vo všeobecnosti nepovažujú za pracovný úraz, pretože chýba pôsobenie vonkajších vplyvov. Vo výnimočných prípadoch sa môžu považovať za pracovný úraz, ak došlo k poškodeniu zdravia pri náhlom vypätí síl, veľkej námahe, nezvyklom úsilí, jednorazovom preťažení pri plnení osobitne ťažkých úloh, čo však treba preukázať.

Povinnosti zamestnávateľa súvisiace so vznikom pracovného úrazu pre účely výkonu úrazového poistenia ustanovuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Zamestnávateľ je povinne úrazovo poistený a nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia má jeho zamestnanec a v prípade smrti zamestnanca jeho manžel/-ka, nezaopatrené deti a osoby, voči ktorým mal zamestnanec v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť. Zamestnávateľ je povinný plniť povinnosti voči Sociálnej poisťovni súvisiace s nárokmi zamestnancov alebo pozostalých na úrazové dávky z titulu pracovného úrazu. Povinnosti zamestnávateľa súvisiace so vznikom pracovného úrazu pre účely bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ustanovuje zákon č. 124/2006 Z. z.

Vysporiadanie peňažných nárokov zamestnanca

Podľa § 35 ods. 1 Zákonníka práce, peňažné nároky zamestnanca nezanikajú smrťou. Ide o mzdové nároky, t. j. mzda poskytovaná ako peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy za vykonanú prácu, plnenie poskytované za prácu pri príležitosti pracovného alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Mzdovým nárokom je aj nárok na náhradu mzdy za dovolenku, ktorá nemohla byť vyčerpaná z dôvodu smrti zamestnanca. Do peňažných nárokov nepatria tie, ktoré nemajú povahu mzdových nárokov voči zamestnávateľovi, ako napr. nárok na cestovné náhrady, nárok na náhradu škody a pod.

Mzdové nároky zamestnanca z pracovného pomeru vo výške štvornásobku jeho priemerného zárobku prechádzajú postupne na jeho manžela/-ku, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Ak zamestnanec nemal manžela/-ku, mzdové nároky sa stávajú nárokom jeho detí, ak nemal ani deti, mzdové nároky získavajú jeho rodičia. Podmienkou prechodu týchto nárokov na uvedené osoby je skutočnosť, aby uvedené osoby žili v čase smrti zamestnanca v spoločnej domácnosti. Spoločné žitie v domácnosti upravuje Občiansky zákonník ako trvalé spolužitie fyzických osôb, ktoré spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Základnou charakteristikou je spravidla spoločná adresa trvalého bydliska týchto osôb. Ak je takýchto osôb viac, postupnosť pri vyplácaní peňažných nárokov ustanovuje Zákonník práce. Na prvom mieste je manžel/-ka. Rozsah peňažných nárokov, ktoré prechádzajú na manžela/-ku, deti a rodičov, je limitovaný štvornásobkom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca. Z pohľadu zákona o dani z príjmov pri výplate peňažných nárokov zosnulého zamestnanca jeho pozostalým je daňovníkom dane z príjmov zo závislej činnosti konkrétny pozostalý. Zamestnávateľ ako platiteľ mzdy a dane vyplatí príjem napr. pozostalej manželke, pričom pri výplate, pripísaní alebo poukázaní príjmu k dobru zrazí preddavok na daň. Manželka, ktorá príjem dostala, tento príjem uplatní ako príjem zo závislej činnosti (§ 5 ods. Pokiaľ nie je manžel/-ka, deti ani rodičia zosnulého zamestnanca, ktorí so zamestnancom v čase jeho smrti žili v spoločnej domácnosti, jeho mzdové nároky sa stávajú predmetom dedičstva. Do peňažných nárokov zamestnanca nepatria odmeny za výkon práce na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov. Tieto peňažné nároky majú charakter odmeny za vykonávanú prácu a nie charakter mzdy, preto ich nemožno zahrnúť do mzdových nárokov a zamestnávateľ ich pozostalým vyplatiť nemôže.

Vysporiadanie peňažných nárokov zamestnávateľa

Peňažné nároky zamestnávateľa voči zamestnancovi sa vysporiadajú v dedičskom konaní. Ak zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu, o ktorej rozhodol súd, a rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale zamestnanec škodu do svojej smrti neuhradil, zamestnávateľ si môže uplatniť nárok na náhradu škody v dedičskom konaní. Rovnako, ak zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu, ktorú písomne uznal čo do výšky i dôvodu škody a zaviazal sa škodu splatiť, ale do svojej smrti splatil len časť škody, zamestnávateľ si môže uplatniť nárok na zvyšnú časť škody v dedičskom konaní. Ak zamestnávateľ zveril zamestnancovi na písomné potvrdenie predmety alebo pracovné prostriedky nevyhnutné na výkon práce, zamestnanec za ne zodpovedá a na požiadanie zamestnávateľa je povinný ich vrátiť. Zamestnávateľ môže vrátenie zverených predmetov uplatniť voči oprávnenému dedičovi, hlavne ak sa uvedené predmety nachádzajú v jeho domácnosti. Všetky tieto nároky si zamestnávateľ musí uplatniť ako pohľadávku v dedičskom konaní.

Prečítajte si tiež: Náhrada daňového bonusu: Kompletný prehľad

Príspevok zamestnávateľa na pohreb zosnulého zamestnanca

Zamestnávateľ môže z prostriedkov sociálneho fondu poskytnúť príspevok na pohreb zosnulého zamestnanca v peňažnej i nepeňažnej forme. Takto poskytnutý príspevok je zdaniteľným príjmom a zamestnávateľ ho môže zdaniť spolu s vyúčtovaním poslednej mzdy zosnulého zamestnanca. Poskytnutý príspevok sa nezahrnie do hrubého mesačného príjmu zamestnanca, ale pripočíta sa k čiastkovému základu dane. Príspevok zo sociálneho fondu sa nezahŕňa do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie v zmysle § 138 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ani do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie v zmysle § 13 ods. 4 písm. Poskytnutý príspevok na pohreb sa nezapočítava do peňažných nárokov zamestnanca, ktoré v zmysle § 35 ods. 1 Zákonníka práce prechádzajú na jeho manžela/-ku, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Príspevok sa poskytuje nad rámec peňažných mzdových nárokov a môže sa vyplatiť spolu s peňažným nárokom. Príspevok je však potrebné zahrnúť do potvrdenia o zdaniteľnej mzde. Zamestnávateľ môže príspevok na pohreb poskytnúť aj priamo rodinnému príslušníkovi. Aj v tomto prípade sa príspevok považuje za príjem zo závislej činnosti, ktorý sa zdaňuje rovnako ako ostatné zložky príjmu zo závislej činnosti preddavkovo v zmysle § 35 a § 36 alebo zrážkovou daňou v zmysle § 43 zákona o dani z príjmov. V prípade, že rodinný príslušník, ktorému bol príspevok poskytnutý v nepeňažnej forme, nemá iný zdaniteľný príjem, zamestnávateľ daň nemôže vysporiadať, ale musí postupovať podľa § 35 ods. 3 písm. Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok na pohreb aj z prevádzkových prostriedkov zamestnávateľa. Takto poskytnutý príspevok však nie je možné zahrnúť do daňových výdavkov zamestnávateľa. Pre zamestnanca alebo rodinného príslušníka, ktorému je príspevok poskytnutý, predstavuje zdaniteľný príjem.

Vysporiadanie daňovej povinnosti z príjmov zo závislej činnosti

Daňová povinnosť za zosnulého zamestnanca sa musí vysporiadať podaním daňového priznania. Povinnosť podania daňového priznania a lehotu na jeho podanie ustanovuje § 49 ods. 4 a 5 zákona o dani z príjmov. Ak daňovník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič. Ak je dedičov viac, daňové priznanie podáva ten, ktorému to vyplýva z dohody dedičov. Ak sa nedohodnú, určí ho správca dane. Ak je dedičom Slovenská republika, daňové priznanie sa nepodáva. Dedič alebo zástupca podáva za zomretého daňové priznanie, ak ročné zdaniteľné príjmy do dňa úmrtia daňovníka presiahli 50 % sumy podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, t. j. 50 % z nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka pre príslušné zdaňovacie obdobie. Za zdaňovacie obdobie roka 2009 aj 2010 je to 2 012,85 eura.

Súdne konanie vo veci náhrady škody za nevyplatené nemocenské

V kontexte náhrady škody za nevyplatené nemocenské je relevantný prípad, kde žalobca žiadal náhradu škody od žalovanej v dôsledku neplatného rozviazania pracovného pomeru, pričom mu mala vzniknúť škoda. Okresný súd Spišská Nová Ves rozhodol rozsudkom, ktorý bol Krajským súdom v Košiciach zmenený. Proti tomuto rozsudku podali obe strany sporu odvolanie. Dňa 10.8.2011 tunajší súd rozhodol rozsudkom a priznal žalobcovi proti žalovanej náhradu trov konania.

Skutkový stav a námietka premlčania

Žalobca žiadal náhradu škody za obdobie práceneschopnosti od 12.11.2008, pretože žalovaná za neho neplatila sociálne poistenie. Žalovaná uplatnila námietku premlčania voči uplatnenému nároku žalobcu. Súd prvého stupňa mal najskôr posúdiť námietku premlčania a až následne ustáliť skutkový stav potrebný pre svoj záver.

Výška škody a obdobie práceneschopnosti

Žalobca si uplatňoval nárok na náhradu škody za obdobie práceneschopnosti od 7.1.2010 do 19.08.2010 v sume 2.572,31 Eur (za 225 dní práceneschopnosti). Ďalšia suma, ktorú si žalobca uplatňoval, bola vo výške 1.681,29 Eur.

Prečítajte si tiež: Náhrada daňového bonusu: Štátny príspevok

Argumentácia žalovanej

Žalovaná tvrdila, že sama nemala vedomosť o ukončení nemocenského poistenia. Poukazovala na to, že neplatenie poistného samo o sebe nie je protiprávne a nie je porušením právnej povinnosti. Podľa nej je hypotetické a nepodložené, že by žalobcovi vznikol nárok na nemocenské, ak by žalovaná riadne platila poistné.

tags: #náhrada #škody #za #nevyplatené #nemocenské #nárok