Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a ústavná starostlivosť

Právo na ochranu zdravia je jednou zo základných práv fyzickej osoby, pričom princíp úplného odškodnenia za utrpenú ujmu na zdraví zakladá nárok na jej náhradu.

Princíp úplného odškodnenia za utrpenú ujmu na zdraví

Elementárnym predpokladom vzniku nároku na náhradu ujmy na zdraví v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je porušenie povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (ďalej len „poskytovateľ“) poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Skonštatovať, že poskytovateľ túto povinnosť porušil, je oprávnený Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „Úrad“), súd aj samotný poskytovateľ. Zistenie porušenia povinnosti je iba prvým krokom na ceste k uspokojeniu nárokov poškodeného.

Dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

Úlohou Úradu je zisťovať a kontrolovať, či zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne. Podnetom na začatie dohľadu je žiadosť o prešetrenie postupu poskytovateľa. Môže ho podať pacient, jeho rodinný príslušník alebo aj iná osoba. Nemožno vylúčiť ani to, že podnet podá sám za seba priamo poskytovateľ v rámci proaktívnej obrany voči domnelým nárokom z tvrdeného pochybenia. S výnimkou samooznámenia poskytovateľa, podávateľ podnetu nemá postavenie účastníka konania, takže o výsledku vybavenia podnetu nemusí byť dokonca ani informovaný. Dohľad vykonávajú zamestnanci Úradu a prizvané osoby na základe písomného poverenia Úradu. Prizvanými osobami sú spravidla konzultanti Úradu - zdravotnícki pracovníci, s ktorými Úrad uzatvoril zmluvu o poskytovaní odborných poradenských služieb. Konzultanti nemusia byť zapísaní do zoznamu znalcov vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR, výber konzultantov je na rozhodnutí Úradu. Úrad môže skonštatovať, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne, alebo že nebola poskytnutá správne, čo znamená, že poskytovateľ spáchal správny delikt. Podozrenie zo spáchania trestného činu proti životu a zdraviu je Úrad povinný oznámiť orgánom činným v trestnom konaní. Tie však nie sú viazané zisteniami ani rozhodnutím Úradu. To je celkom pochopiteľné, keďže podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a na výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti je len zdravotná dokumentácia. V trestnom konaní by však takéto obmedzenie podkladov nebolo v súlade s jednou z jeho základných zásad - zásadou zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností. Možno preto konštatovať, že akceptovať závery Úradu o tom, či došlo alebo nedošlo ku správnemu poskytnutiu zdravotnej starostlivosti, je v trestnom konaní neprijateľné bez ďalšieho dokazovania. V občianskom súdnom konaní je súd viazaný rozhodnutím Úradu o tom, že bol spáchaný správny delikt a kto ho spáchal. Z toho je zrejmé, že poskytovateľ by sa mal v rámci správneho konania kvalifikovane brániť. Viazanosť rozhodnutím Úradu však samozrejme nevylučuje využitie ďalších dôkazných prostriedkov, najmä znaleckých posudkov, ktoré môžu závery Úradu spochybniť. Takéto spochybňovanie záverov Úradu, ktoré nevychádzajú napríklad zo svedeckých výpovedí, ale len zo zdravotnej dokumentácie, potom oprávnene nastoľuje otázku riadneho zistenia skutkového stavu pri výkone dohľadu a následnom správnom konaní. V správnom konaní platí zásada materiálnej pravdy. Podľa tejto zásady skutkový stav musí byť spoľahlivo zistený. Z hľadiska poskytovateľa zdravotnej starostlivosti je postavenie Úradu pomerne silné, pre pacienta (podávateľa podnetu) však stanovisko Úradu nemá priamy praktický význam. Úrad nemôže rozhodnúť o náhrade ujmy na zdraví a jeho zistenia o porušení alebo dodržaní povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť správne, možno v súdnom konaní o náhradu škody na zdraví vyvrátiť.

Nároky poškodeného na náhradu škody

V súlade so zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) má poškodený nárok na jednorazové odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, aj na náhradu majetkovej ujmy spočívajúcu v práve na náhradu straty na zárobku, straty na dôchodku, práve na jednorazové vyrovnanie a náhradu účelných nákladov spojených s liečením. V prípade úmrtia poškodeného môžu mať pozostalí nárok na pozostalostnú úrazovú rentu a náhradu primeraných nákladov na pohreb.

Náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia

Náhrada za bolesť sa poskytuje za vytrpené bolesti, ktoré boli spôsobené v dôsledku poškodenia zdravia, jeho liečenia alebo odstraňovania jeho následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením zdravia, ktorý má trvalé nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Výška náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje na základe lekárskeho posudku, prípadne znaleckého posudku. Nevyhnutným predpokladom vzniku nároku na náhradu škody na zdraví a nemateriálnej ujmy je logická spojitosť poškodenia zdravia (a ním vyvolaného zásahu do osobnostných práv) a protiprávneho konania spočívajúceho v porušení povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Protiprávne konanie nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody, stačí, že je jednou z príčin, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou.

Prečítajte si tiež: PN pri práci na dohodu s invalidným dôchodkom

Príčinná súvislosť pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti

V prípade preukazovania príčinnej súvislosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti treba v kontexte nálezu Ústavného súdu Českej republiky vo veci sp. zn. I ÚS 1919/08 vychádzať z podstaty úkonu lekára, ktorý vstupuje do celého reťazca príčin a následkov prebiehajúcich v ľudskom tele so zámerom tieto procesy ovplyvňovať. Zásah lekára sám osebe mení prirodzený beh vecí a zasahuje do komplexných vzťahov príčin a následkov. Aj v prípade aktívneho konania lekára, ktorý zvolil určitý liečebný postup je veľmi náročné, až vylúčené stanoviť, či tento postup bol nad všetku rozumnú pochybnosť jedinou možnou príčinou škodlivého stavu, ktorý nastal. O to náročnejšie je to v prípade opomenutia, keď lekár nezvolí postup, ktorý na základe dostupných znalostí zvoliť mal a mohol. Preukázať, že práve iba toto opomenutie tvorí so škodlivým dôsledkom ničím nenarušený vzťah je v podstate nemožné.

Nemajetková ujma

Podľa čl. 2:201 PETL je škoda majetkovou alebo nemajetkovou ujmou na právom chránených záujmoch. V právom chránenom záujme je zosobnená protiprávnosť ako predpoklad zodpovednosti za škodu, ktorý pozná aj slovenská právna teória. Podľa čl. 2:102 PETL škodou nie je každá subjektívne pociťovaná ujma, ale len tá, ktorá je kompenzovateľná za súčasného splnenia podmienky zásahu do právom chráneného záujmu. Úprava nemajetkovej ujmy sa nachádza v čl. 10:301 PETL. Zo znenia čl. 10:201 PETL môžeme definovať majetkovú škodu ako škodu spočívajúcu v zmenšení majetku poškodeného, ktoré by nenastalo nebyť škodovej udalosti. Analogicky by tak nemajetková ujma mala byť iná ujma ako majetková škoda. Autori PETL uviedli v komentári k PETL, že nemateriálnu ujmu možno chápať ako škodu, ktorá nie je škodou na majetku, bohatstve alebo príjme, a ktorá nemôže byť ohodnotená (vyčíslená) žiadnym objektívnym finančným spôsobom s odkazom na trh. Zásah do právom chráneného záujmu môže podľa čl. 10:103 PETL ospravedlniť náhrada nemajetkovej ujmy, najmä v prípade, keď poškodený utrpel ujmu na zdraví, ujmu na ľudskej dôstojnosti, slobode alebo inom osobnostnom práve. Nemajetková ujma môže byť vymáhaná osobami majúcimi blízky vzťah k poškodenému, ktorý utrpel smrteľnú ujmu alebo vážnu ujmu na zdraví. Pri stanovení takejto náhrady škody musia byť brané do úvahy všetky okolnosti prípadu vrátane závažnosti, trvania a následkov utrpenia. Stupeň zavinenia škodcu je braný do úvahy len vtedy, ak významnou mierou prispel k ujme poškodeného. V prípade ujmy na zdraví zodpovedá nemajetková ujma vytrpeným bolestiam poškodeného a zhoršeniu jeho psychického alebo fyzického zdravia. Aj keď odškodnenie nemá jasné a presné pravidlá, a preto by sa mohlo zdať, že takého odškodnenie je arbitrárnej povahy, treba povedať, že náhrada nemajetkovej ujmy nie je vylúčená z právnej úpravy ani jedného európskeho štátu. Naopak, jej funkciou je poskytovanie zadosťučinenia za bolesti, ktoré obeť deliktu pri poškodení zdravia alebo pri zásahu do osobnostného práva vytrpela. PETL nemá v oblasti náhrady nemajetkovej ujmy nahradiť právne úpravy jednotlivých štátov, ktoré ujmu odškodňujú prostredníctvom systému sociálneho zabezpečenia. Novým prvkom v rámci nemajetkovej ujmy v PETL je odškodnenie tzv. sekundárnych obetí. Právne poriadky jednotlivých štátov upravujú odškodnenie pri zásahu do telesnej integrity jedinca, ujme na cti, ujme na osobnostných právach a iné u priamych obetí, menej jasné je odškodňovanie nepriamych poškodených (príbuzných alebo osôb s blízkym vzťahom k obeti). Takéto odškodnenie bolo priznané Krajským súdom v Nitre, ktorý potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý okrem náhrady ujmy priameho poškodeného, priznal náhradu nemajetkovej ujmy aj jeho súrodencom, pretože konaním odporcu bolo zasiahnuté do ich osobnostných práv, a to práv na súkromie. Súd mal za preukázané, že vzťahy medzi súrodencami boli veľmi blízke, trávili spolu voľný čas. V dôsledku správania odporcu sa úplne narušil chod domácnosti, súrodenci rodičom pomáhajú, sú obmedzovaní v spôsobe trávenia voľného času, museli sa presťahovať, čím sa im stali menej dostupnými priatelia. S nemajetkovou ujmou sa môže spájať aj tzv. sankčná náhrada škody, t.j. či v odôvodnených prípadoch nemá byť škodca odsúdený k náhrade prevyšujúcej výšku zistenej škody. Aj keď PETL v čl. 10:101 odmietajú sankčnú koncepciu náhrady škody, pretože primárnym účelom je kompenzácia (buď finančná, alebo navrátenie do pôvodného stavu) a prevencia. Určitý sankčný mechanizmus možno badať v náhrade nemajetkovej ujmy tam, kde PETL berú do úvahy aj mieru zavinenia škodcu, pokiaľ prispel k ujme obete. Pokiaľ ide o sankčnú náhradu škody, jej uplatnenie sa javí v odôvodnených prípadoch ako žiaduce. Český Najvyšší súd konštatoval, že žalobca v mladom a plne produktívnom veku stratil vplyvom úrazu možnosť pokračovať v aktívnej a úspešnej športovej kariére. Kým pred úrazom vykonával karate na vrcholovej úrovni, možno túto aktivitu, ktorá bola v dôsledku zdravotných následkov úplne stratená, označiť za mimoriadnu. Okrem toho je teraz výrazne obmedzený aj v rekreačnom športovom vyžití, ktorému sa žalobca predtým aktívne a s obľubou venoval a ktoré preňho predstavuje významnú životnú hodnotu. Odvolací súd neprihliadal ani k tomu, že žalobca vo veku priaznivom pre nadobudnutie vyššieho vzdelania stratil časť intelektovej kapacity, potrebnej pre zvládnutie vysokoškolského štúdia, a že je tým do budúcna obmedzovaný aj v pracovnom uplatnení, pretože sa trénerskej a výchovnej činnosti nemôže venovať v potrebnom rozsahu a podľa svojho tvrdenia ani v pôvodne zamýšľanom zamestnaní, hoci práve to sú skutkové okolnosti významné pre právne posúdenie nároku na zvýšenie náhrady podľa § 7 odst.

Príklady z praxe

Súd, ktorý zaviazal žalobcu zaplatiť 400 000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy za smrť pacientky pri pôrode, priznal rodine Š. B. kompenzáciu vo výške 499 609,20 eur za zanedbanie zdravotnej starostlivosti pri rutinnej operácii. Súd vtedy uviedol, že pre stanovenie výšky náhrady za vzniknutú nemajetkovú ujmu neexistujú žiadne metodiky výpočtu, ani žiadne bodové ohodnotenie, na základe ktorého by sa výška náhrady nemajetkovej ujmy stanovovala.

Pracovné voľno a ústavná starostlivosť

Prekážka v práci z dôvodu vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení je zaradená medzi dôležité osobné prekážky v práci. Upravuje ju ustanovenie § 141 ods. 2 písm. Vyšetrenie je skôr spojené s diagnostikou stavu zamestnanca (napr. príčiny bolesti chrbtice). Ošetrenie zamestnanca nastáva vtedy, ak má napríklad úraz, potrebuje opraviť zuby atď., t. j. Zdravotnícke zariadenie (§ 7 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve) je prevádzkový útvar zriadený na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. lekárenskej starostlivosti (pozri zákon č. 362/2011 Z. z.

Kúpeľná liečba ako prekážka v práci

Zamestnanec má nastúpiť na schválenú kúpeľnú liečbu indikačnej skupiny A do kúpeľov - zariadenie ústavnej starostlivosti. Z dôvodu nedostatku dní dovolenky požiada o pracovné voľno z dôvodu absolvovania vyšetrenia/ošetrenia v zdravotníckom zariadení podľa § 141 ods. 2 písm. a) ZP. Medzi zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti patria podľa § 7 ods. 4 písm. e) zákona č. 578/2004 Z. z. prírodné liečebné kúpele a podľa písm. f) kúpeľná liečebňa je zariadenie ústavnej starostlivosti. Na to, aby sa kúpeľná liečba považovala za prekážku v práci, na účely § 141 ods. 2 písm. a) ZP by musela pozostávať z vyšetrení, ošetrení a úkonov s nimi súvisiacich, ktoré by zamestnanec absolvoval v priebehu všetkých pracovných dní a počas celého pracovného času. Keďže za vyšetrenie alebo ošetrenie nie je možné považovať ostatné aktivity vykonané počas liečebného pobytu, napr. Zákonník práce (v § 141 ods. 5) stanovuje výpočet jedného dňa na účely vyšetrenia/ošetrenia (nárok 7 dní v kalendárnom roku).

Prečítajte si tiež: Náhrada škody a nemocenské

Výpočet pracovného voľna

Zamestnanec má ustanovený týždenný pracovný čas 40 hodín. V deň, kedy mal mať pracovnú zmenu od 6.00 h do 18.00 h, nastane u neho prekážka v práci − vyšetrenie, ktoré trvá celý deň. Podľa § 141 ods. 5 ZP je potrebné určiť, čo je jeden deň v prípade konkrétneho zamestnanca z hľadiska prepočtu na hodiny, t. j. V prípade, ak nastala prekážka v práci v konkrétnom rozsahu, musí sa zistiť, koľko by trvala pracovná zmena tohto zamestnanca v konkrétny deň (deň, keď sa uskutočňovalo celodenné vyšetrenie). V tomto prípade trvala 12 hodín (do úvahy sa vždy berie rozsah zameškaného pracovného času). Ak ide o prekážku v práci iba v časti pracovnej zmeny, odpočíta sa iba skutočne zameškaný čas (napr. Zostatok nároku = aktuálny nárok − zameškaný pracovný čas z dôvoduvyšetrenia/ošetreniaZ 56 hodín sa v tomto prípade odpočíta 11,5 hodiny (30 minút, resp. Zostatkový nárok po čerpaní tejto prekážky v práci je 44 hodín a 30 minút (56 - 11,50). Zamestnanec pracuje 18,75 hodiny týždenne, pracovnými dňami sú 3 dni v týždni po 6,25 hodiny. V akom rozsahu je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ak zamestnanec má u zamestnávateľa individuálny rozvrh, t. j.

Právne vety a súvisiace zákony

Dôležitým zákonom v tejto oblasti je zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z.

Samostatné nároky na náhradu škody

Pri odškodňovaní je potrebné zásadne vychádzať z toho, že jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví sú samostatnými nárokmi, pri ktorých plynú samostatné premlčacie doby. Počiatok ich behu je stanovený okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a zodpovednej osobe, ako to už bolo uvedené vyššie. Počiatok subjektívnej premlčacej doby u práva na náhradu škody sa viaže na okamih, kedy poškodený preukázateľne nadobudol vedomosť o tom, že mu vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá a nezávisí teda na tom, či a kedy si poškodený zabezpečí dostatok dôkazov alebo kedy sa vytvorí pre neho priaznivejšia procesná situácia na to, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom či inom konaní preukázať. Pojem „dozvie sa o škode“ podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. Vzhľadom na rozdielne kritériá pri hodnotení bolesti a pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia zákon ustanovuje rozdielny časový horizont, v ktorom je potrebné posúdiť rozsah poškodenia na zdraví. Ustanovenie 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. moment ustálenia zdravotného stavu spája práve s možnosťou vydať lekársky posudok, pričom lekársky posudok možno vyhotoviť po ustálení zdravotného stavu poškodeného. Zákon o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia neobsahuje bližšie vymedzenie momentu, v ktorom dochádza k ustáleniu zdravotného stavu, teda moment ustálenia zdravotného stavu nijakým spôsobom neupresňuje ani nelimituje. Pri posudzovaní nároku na bolestné a nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia ide o samostatné nároky náhrady škody na zdraví, a preto moment ustálenia zdravotného stavu treba skúmať pri každom z nárokov osobitne. Keďže bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia predstavujú samostatné nároky, ktoré sú odvodené od rovnakej škodovej udalosti, no líšia sa svojou povahou (aj keď majú zhodný nemateriálny základ), môžu vznikať v odlišný okamih. Môžu mať aj odlišný začiatok plynutia premlčacích lehôt a môžu byť aj samostatne uplatnené. „Nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká dňom, keď zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený. Až po ustálení zdravotného stavu poškodeného možno totiž vykonať bodového ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Dovolací súd sa v tomto smere nemá dôvod odkloniť od doterajšej judikatúry (viď napr. Cz 23/83), podľa ktorej pre vznik nároku na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia nie je rozhodujúca len škodová udalosť (deň úrazu), ale tiež okamih, kedy sa poškodený dozvedel o škode (jej výške).

Sťažnosti na zdravotnú starostlivosť

Ak má občan výhrady voči pracovníkovi, ktorý je zamestnancom neštátneho zdravotníckeho zariadenia, je potrebné sťažnosť adresovať riaditeľovi neštátneho zdravotníckeho zariadenia. V prípade nespokojnosti so závermi prešetrenia, ktoré zabezpečil riaditeľ, je vecne príslušným orgánom na konanie samosprávny kraj a príslušná komora (Slovenská lekárska komora, Slovenská komora zubných lekárov, Slovenská lekárnická komora, Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, Slovenská komora vysokoškolsky vzdelaných zdravotníckych pracovníkov, Slovenská komora psychológov, Slovenská komora stredných zdravotníckych pracovníkov). V prípade výhrad voči neštátnemu zdravotníckemu pracovníkovi, ktorý samostatne prevádzkuje neštátne zdravotnícke zariadenie, je vecne príslušným orgánom na vybavenie sťažnosti samosprávny kraj a príslušná komora podľa bodu č. 3. Výhrady voči štátnemu zdravotníckemu pracovníkovi, ktorý je zamestnancom štátneho zdravotníckeho zariadenia, prešetruje v prvej etape riaditeľ zdravotníckeho zariadenia, ktorý v plnej miere zodpovedá za chod a činnosť zdravotníckeho zariadenia.

Prečítajte si tiež: Náhrada daňového bonusu: Kompletný prehľad

tags: #náhrada #za #sťaženie #spoločenského #uplatnenia #ústavná