
Znalecký posudok je dôležitý dôkazný prostriedok v rôznych právnych konaniach, od civilných sporov až po trestné prípady. V praxi sa často stretávame s dvoma typmi znaleckých posudkov: posudkami nariadenými súdom a súkromnými posudkami, ktoré si obstaráva priamo strana sporu. Tento článok sa zameriava na problematiku náhrady za súkromný znalecký posudok, pričom zohľadňuje aktuálnu právnu úpravu a judikatúru.
V civilnom sporovom konaní (CSP) sa dokazovanie riadi zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Dôkazným prostriedkom rozumieme hmotnú entitu alebo nosič, vykonaním ktorého sa získava dôkaz. Jedným z dôležitých dôkazných prostriedkov je aj znalecký posudok. Ak sú na objasnenie skutočnosti dôležitej pre konanie potrebné odborné znalosti, súd spravidla nariadi znalecké dokazovanie. Novinkou v úprave dokazovania a dôkazných prostriedkov je zavedenie možnosti predloženia tzv. súkromného znaleckého posudku. Jedná sa o znalecký posudok, ktorý si dala vypracovať sama strana sporu bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.
Nová právna úprava civilného sporového konania (účinná od 1. júla 2016) už explicitne neobsahuje možnosť preskúmania znaleckého posudku iným znalcom, tzv. „kontrolný znalecký posudok“, tak, ako to upravoval § 127 ods. 2 OSP (účinný do 30. júna 2016). Prostredníctvom § 209 CSP sa zaviedol inštitút „súkromného znaleckého posudku“, t. j. znaleckého posudku predloženého sporovou stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov krivej výpovede, v konaní sa na takýto znalecký posudok hľadí rovnako, ako keby bol vypracovaný súdom ustanoveným znalcom. Upustilo sa teda od posudzovania súkromných znaleckých posudkov len ako súkromných listín. Samozrejme, všetky znalecké posudky (aj súkromné) hodnotí súd komplexne v rámci voľného hodnotenia dôkazov.
Otázka náhrady nákladov na súkromný znalecký posudok je komplexná a závisí od viacerých faktorov. Všeobecne platí, že strana, ktorá v spore uspeje, má nárok na náhradu trov konania, medzi ktoré môžu patriť aj náklady na znalecký posudok.
Základným princípom pre priznanie náhrady trov konania je úspech v spore. Ak strana predloží súkromný znalecký posudok, ktorý významne prispeje k jej úspechu v spore, súd môže rozhodnúť o priznaní náhrady nákladov na tento posudok. Je však dôležité, aby bol posudok relevantný, odborný a spĺňal všetky zákonné náležitosti.
Prečítajte si tiež: PN pri práci na dohodu s invalidným dôchodkom
Súdy pri rozhodovaní o náhrade nákladov na súkromný znalecký posudok zohľadňujú rôzne okolnosti, ako napríklad:
V praxi sa stretávame s rôznymi situáciami, kedy súdy rozhodujú o náhrade nákladov na súkromné znalecké posudky. Napríklad, ak strana predloží súkromný posudok na ohodnotenie nehnuteľnosti v spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a tento posudok je relevantný pre určenie hodnoty majetku, súd môže priznať náhradu nákladov na jeho obstaranie. Naopak, ak strana predloží posudok, ktorý je irelevantný alebo nepresvedčivý, súd nemusí priznať náhradu týchto nákladov.
Znalec je oprávnený objednávateľovi znaleckého posudku účtovať odmenu znalca a nevyhnutné náklady na vypracovanie posudku. Súčasťou nevyhnutných nákladov sú aj náklady na PHM a paušálna náhrada za použitie vlastného mot.vozidla. Pri vyúčtovaní znalečného sa osobitne uvádza vlastné znalečné a osobitne všetky nevyhnutné náklady (príkladmo sú uvedené v § 3 ods.6 zákona o znalcoch…), tieto sumy sa rozčleňujú aj v znaleckom denníku. Zdaniteľným príjmom je len znalečné - náklady na znaleckú činnosť v podstate neexistujú, lebo ich na základe vyúčtovania preplatí objednávateľ. Z toho by malo vyplývať a účtovanie - znalečné je zdaniteľným príjmom, náhrada výdavkov, cestovné náhrady a náhrada za stratu času príjmom neovplyvňujúcim daň.
V niektorých prípadoch môže byť alternatívou k súkromnému znaleckému posudku odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby. Odborné vyjadrenie je v zmysle zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch jedným z druhov znaleckých úkonov. Z toho vyplýva, že podávať odborné vyjadrenia bude predovšetkým znalec - avšak nie výlučne. Odborné vyjadrenie môže v zmysle § 206 CSP podať v zásade ktokoľvek, kto má dostatočné odborné vedomosti. Odborné vyjadrenie, na rozdiel od znaleckého posudku, nemá predpísanú formu.
Trestný poriadok obsahuje veľmi dôležité dôkazné prostriedky a úpravu postupu získavania dôkazov z týchto dôkazných prostriedkov. Ide o odbornú a znaleckú činnosť, prostredníctvom ktorých sú do trestného konania získavané písomné potvrdenia alebo odborné vyjadrenia a znalecké posudky. Takáto činnosť môže byť vykonávaná buď znalcom (resp. znaleckou organizáciou), znaleckým ústavom alebo v jednoduchších prípadoch je možné požiadať o vypracovanie odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia aj osobu, ktorá nie je znalcom, ale má potrebné odborné znalosti.
Prečítajte si tiež: Náhrada škody a nemocenské
Prečítajte si tiež: Náhrada daňového bonusu: Kompletný prehľad