Náhradná rodinná starostlivosť: Komplexný sprievodca formami a postupmi

Práca sa zameriava na podrobné vysvetlenie jednotlivých foriem náhradnej starostlivosti, vrátane vzniku a zániku náhradnej starostlivosti, podmienok pre uchádzačov a ďalších aspektov. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto komplexnú oblasť.

Úvod do náhradnej rodinnej starostlivosti

Právo na rodinný život je jedným zo základných práv dieťaťa. Náhradná rodinná starostlivosť predstavuje dôležitý nástroj pre zabezpečenie tohto práva deťom, ktoré nemôžu vyrastať vo vlastnej biologickej rodine. Ak rodičia nemôžu z rôznych dôvodov zabezpečiť zdravý vývoj dieťaťa, vstupuje do procesu sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela (SPODaSK). Tá sa zaoberá možnosťami náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti, ktoré majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou.

Náhradná starostlivosť je komplexná oblasť, ktorá sa snaží zabezpečiť deťom, ktoré nemôžu vyrastať vo vlastnej rodine, vhodné a stabilné prostredie pre ich vývoj.

Náhradná rodinná starostlivosť je definovaná Zákonom o rodine č. 36/2005 Z.z. ako starostlivosť, ktorá dočasne nahrádza osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradná starostlivosť vzniká len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.

Základným cieľom náhradnej starostlivosti je zabezpečiť pre dieťa rodinné prostredie, ktoré mu umožní zdravý vývoj a uspokojovanie jeho potrieb. Preferuje sa, aby dieťa vyrastalo v rodinnom prostredí, a preto sa náhradná rodinná starostlivosť uprednostňuje pred ústavnou starostlivosťou.

Prečítajte si tiež: Možnosti náhradnej rodinnej starostlivosti

V našej spoločnosti sa právami a ochranou dieťaťa zaoberajú dva základné zákony: Zákon NR SR č. 36/2005 Z.z. o rodine a Zákon NR SR č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Obidve právne normy nadväzujú na medzinárodný Dohovor o právach dieťaťa, ktorý predstavuje historickú dohodu štátov o ochrane ohrozených detí a má preto širokú podporu.

Z usporiadania foriem náhradnej starostlivosti vyplýva, že treba uprednostniť prostredie, ktoré je dieťaťu známe a blízke. Takým je rodina príbuzných dieťaťa, ktorí dieťa poznajú a majú k nemu citový vzťah. Umiestnenie u príbuzných preferuje náhradná osobná starostlivosť, ktorá je uvedená ako prvá v poradí. Ak dieťa nemá vhodných príbuzných, hľadá sa iná vhodná rodina ochotná a spôsobilá vytvoriť dieťaťu domov, ktorou je pestúnska rodina. Posledným a krajným riešením je umiestnenie dieťaťa v zariadení ústavnej starostlivosti.

Zákon o rodine deklaruje právo dieťaťa vyrastať v rodine :„ Náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou.

Formy náhradnej rodinnej starostlivosti

Existuje niekoľko foriem náhradnej rodinnej starostlivosti, ktoré sa líšia svojou povahou, rozsahom práv a povinností a cieľom. Medzi najčastejšie formy patria:

• Náhradná osobná starostlivosť (NOS)
• Pestúnska starostlivosť
• Osvojenie (Adopcia)

Náhradná osobná starostlivosť (NOS)

Je to starostlivosť o dieťa mimo biologickej rodiny. Prakticky sa často využíva na prechodné preklenutie starostlivosti o dieťa členom širšieho príbuzenstva. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

O zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti rozhoduje súd a osoba, ktorej má byť dieťa zverené, musí spĺňať predpoklady zabezpečujúce riadnu výchovu dieťaťa v jeho najlepšom záujme. Táto možnosť náhradnej starostlivosti sa využíva najčastejšie v prípade zverenia dieťaťa do starostlivosti starých rodičov alebo blízkych členov rodiny. Súd zároveň vymedzí rozsah práv a povinností, ktoré je občan povinný vykonávať. Rodičia majú právo stýkať sa s dieťaťom a pokiaľ sa nedohodnú s osobou, ktorej bolo dieťa zverené, na výkone tohto práva, môže jeden z rodičov podať návrh na súd, ktorý o tom rozhodne. Maloleté dieťa možno zveriť jednotlivcovi ale i manželom.

Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča, upravuje § 45 až §47 Zákona o rodine. Zákon umožňuje, aby bolo dieťa zverené inému občanovi, ktorý zabezpečí jeho riadnu výchovu. osoba vykonávajúca NOS nemusí byť zapísaná v zozname vhodných žiadateľov a podľa novej právnej úpravy zákona o príspevkoch má dieťa zverené do NOS nárok na jednorazové aj opakované príspevky. Fyzická osoba vykonávajúca NOS však nemá nárok na opakovaný príspevok náhradnému rodičovi. pričom tento občan nemá nárok na odmenu za činnosti súvisiace s výchovou zvereného dieťaťa. O zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti rozhoduje súd a keďže je to vždy rozhodnutie veľmi závažné, musí nevyhnutne osoba, ktorej má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti spĺňať predpoklady zabezpečujúce riadnu výchovu dieťaťa v jeho najlepšom záujme. Táto možnosť náhradnej starostlivosti sa využíva najčastejšie v prípade zverenia dieťaťa do starostlivosti starých rodičov alebo blízkych členov rodiny. Súd zároveň vymedzí rozsah práv a povinností, ktoré je občan povinný vykonávať. V podstate súd rozdelí práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností medzi rodičov dieťaťa a osobu, ktorej dieťa zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s dieťaťom a pokiaľ sa nedohodnú s osobou, ktorej bolo dieťa zverené, na výkone tohto práva, môže jeden z rodičov podať návrh na súd, ktorý o tom rozhodne. Maloleté dieťa možno zveriť jednotlivcovi ale i manželom. Ak má byť zverené jednému z manželov, musí to byť so súhlasom druhého.

Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne a spôsobom života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Súd uprednostní predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené, jej rozsah práv a povinností. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností iba v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo dieťa zverené.

Pestúnska starostlivosť

Je starostlivosť nahrádzajúca starostlivosť rodičov, ak ju títo nezabezpečujú z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov a záujem dieťaťa si vyžaduje zverenie do pestúnskej starostlivosti. Pestúnsku starostlivosť upravuje § 48 zákona o rodine. V oblasti náhradných rodinnoprávnych vzťahov má pestúnska starostlivosť osobitné postavenie. Riadi, kontroluje a hmotnou podporou ju zabezpečuje štát poskytovaním finančných príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v zmysle zákona č. 627/2005 Z. z.. Zverením dieťaťa do pestúnskej starostlivosti nezanikajú rodičom rodičovské práva a povinnosti, rodičia zastupujú dieťa v podstatných veciach, majú obmedzené právo výchovy a vyživovacia povinnosť voči dieťaťu im zostáva. Vzhľadom k tomu, že dieťaťu v pestúnskej starostlivosti štát poskytuje opakovaný príspevok na úhradu potrieb dieťaťa, výživné od rodičov určené rozsudkom súdu prechádza na štát. Pestúni majú právo dieťa vychovávať, zastupovať a spravovať jeho záležitosti v bežných veciach. Pestúnska starostlivosť vzniká na základe právoplatného rozhodnutia súdu. Dieťa môže byť zverené do pestúnskej starostlivosti jednej fyzickej osobe, prípadne do spoločnej pestúnskej starostlivosti manželom. Pred rozhodnutím súdu môže príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny dočasne zveriť dieťa do starostlivosti budúceho pestúna, ak ide o dieťa, nad ktorým nie je nariadená ústavná starostlivosť iba so súhlasom rodičov, čím vzniká nárok na opakované príspevky pestúnskej starostlivosti.

Pestúnska starostlivosť je vytvorenie náhradného rodinného zázemia (krátkodobého, strednodobého alebo dlhodobého) pre dieťa, ktoré nemôže z rôznych dôvodov byť prechodne alebo dlhodobo vychovávané svojimi rodičmi, prípadne inými rodinnými príslušníkmi.

Prečítajte si tiež: Nová legislatíva v oblasti náhradnej rodinnej starostlivosti

Upravuje ju Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov; Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov; Zákon č. 627/2005 Z.z o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa)č. 265/1998.Do pestúnskej starostlivosti je možné zveriť iba maloleté dieťa v prípade, ak toto sleduje jeho najlepší záujem - teda ak nie je možné zabezpečiť mu riadnu výchovu inou, vhodnejšou a trvalou formou a to v jeho biologickej rodine alebo osvojením. Maloleté dieťa môže byť zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti aj manželom. Pri zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti jednému z manželov je potrebný písomný súhlas druhého manžela. Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi. Rodiča majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do pestúnskej starostlivosti.

Na rozdiel od osvojenia a náhradnej osobnej starostlivosti má pestún nárok na príspevok na napĺňanie potrieb dieťaťa až do skončenia povinnej školskej dochádzky, alebo až do skončenia prípravy na budúce povolanie až do 25 roku života. Výška tohto príspevku je určená na zabezpečenie výživy a ostatných potrieb dieťaťa, ktorý ustanovuje zákon o životnom minime. Rozsah práv a povinností pestúna k maloletému dieťaťu vymedzuje súd. Maloleté dieťa, ktoré je v ústavnej starostlivosti, môže byť pred rozhodnutím súdu o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti dočasne zverené do starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom.

Pestúnom sa môže stať len FO s trvalým pobytom na území SR, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Súd v rozhodnutí vymedzí rozsah práv a povinností pestúna k maloletému dieťaťu.

Osvojenie (Adopcia)

Je najvýznamnejšia forma náhradnej starostlivosti. Podľa zákona o rodine osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia. Osvojiteľom sa môže stať fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie a spôsobom života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa. Pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa.

Osvojenie (adopcia) je rodinnoprávnym vzťahom, ktorý vzniká medzi osvojiteľom (žiadateľom) a osvojencom (dieťaťom) rozhodnutím súdu. Na základe tejto právnej skutočnosti nadobúdajú osvojiteľ a osvojenec práva a povinnosti biologických rodičov a ich detí. Osvojenie je teda trvalým riešením pre dieťa, ktoré nemôže vyrastať vo svojej rodine. O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa. Pred jeho rozhodnutím musí uplynúť doba 9 mesiacov predosvojiteľskej starostlivosti, počas ktorých sa záujemcovia starajú o dieťa na vlastné náklady. Ak sa rozhodne pestún osvojiť maloleté dieťa, ktoré mu bolo zverené do pestúnskej starostlivosti, nevyžaduje sa, aby pred rozhodnutím súdu o osvojení bolo maloleté dieťa v starostlivosti pestúna, ak pestúnska starostlivosť trvala aspoň po dobu 9 mesiacov. Rovnako sa postupuje aj v prípade, že maloleté dieťa chce osvojiť osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti alebo poručník, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará. Osvojenie právne upravuje §97 až §109 Zákona o rodine. Spoločne si môžu osvojiť dieťa manželia. Jednotlivo si môže osvojiť dieťa každý človek, ktorý splní zákonom stanovené podmienky. Dieťa vhodné pre osvojenie je len maloleté dieťa (do 18 rokov), ktoré sa ocitlo bez vlastnej rodiny a nemá nádej navrátiť sa do svojej pôvodnej rodiny. K osvojeniu sa vyžaduje súhlas zákonného zástupcu. Osvojiteľ má nárok na rodičovskú dovolenku spojenú s rodičovským príspevkom až do šiesteho roku veku zvereného dieťaťa, najdlhšie tri roky od právoplatnosti rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa (od 1.7.2005).

O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa. Osvojiteľom sa môže stať len FO, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel. Osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme.

Osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzavretí manželstva. Osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol ustanovený súdom. Ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvojenca, príbuzenské vzťahy medzi osvojencom, rodičom a jeho príbuznými zostávajú zachované.

Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného dieťaťa, ak zákon o rodine neustanovuje inak. Ak jeden z rodičov zomrel, nie je známy, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, bol pozbavený rodičovských práv a povinnosti, vyžaduje sa len súhlas druhého rodiča. Ak spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená, jeho súhlas sa vyžaduje iba vtedy, ak je spôsobilý posúdiť dôsledky osvojenia. Ak maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas.

Medzištátne osvojenia

Táto forma náhradnej rodinnej starostlivosti je možným riešením v prípade, že sa pre dieťa nedarí nájsť náhradnú rodinu v krajine pôvodu. Slovenská republika sa stala s účinnosťou od 1.10.2001 zmluvným štátom Dohovoru o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach.

Žiadateľ s pobytom v prijímajúcom štáte, ktorý si želá osvojiť dieťa zo Slovenska sa obráti so žiadosťou na ústredný orgán v štáte svojho pobytu. Ak tento orgán prijímajúceho štátu dospeje k záveru, že žiadateľ je vhodný a spôsobilý na osvojenie, vypracuje komplexnú sociálnu správu k medzištátnemu osvojeniu. Túto správu zašle ústrednému orgánu v SR, ktorý ju zhodnotí a zašle spätne správu o dieťati. Ústredný orgán prijímajúceho štátu a Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže spolupracujú nielen do úspešného ukončenia procesu medzištátneho osvojenia, ale aj po odchode dieťaťa zo Slovenska. Ústredný orgán prijímacieho štátu je povinný posielať o osvojenom dieťati pravidelné správy Centru pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže.

Ďalšie formy pomoci a starostlivosti

Poručníctvo

Ak obaja rodičia maloletého dieťaťa zomreli, boli pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, bol pozastavený výkon ich rodičovských práv a povinností alebo nemajú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, súd ustanoví maloletému dieťaťu poručníka, ktorý bude zabezpečovať jeho výchovu, zastupovať ho a spravovať jeho majetok.

Ak sú rodičia maloletého dieťaťa nažive a ak to nie je v rozpore so záujmom dieťaťa, súd ustanoví za poručníka predovšetkým toho, koho navrhli rodičia, ak niet takej osoby súd ustanoví za poručníka niekoho z príbuzných alebo blízkych osôb maloletého dieťaťa alebo jeho rodiny alebo inú FO. Súd môže ustanoviť za opatrovníka aj obec. Rozhodnutím súd vymedzí rozsah práv a povinností opatrovníka tak, aby bol splnený účel na ktorý bol ustanovený a aby boli dočasne chránené záujmy maloletého dieťaťa.

Ústavná starostlivosť

Ústavná starostlivosť je krajným výchovným opatrením, ako zabezpečiť ochranu dieťaťa pred dôsledkami dysfunkčnej rodiny. Nariaďuje sa iba v zákonom stanovených prípadoch. Predpokladom na nariadenie ústavnej starostlivosti je skutočnosť, že výchova dieťaťa je vážne ohrozená alebo narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa z vážnych dôvodov a nie je možné dieťa zveriť do inej vhodnejšej formy náhradnej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Vo výnimočných prípadoch možno ústavnú výchovu nariadiť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali žiadne iné výchovné opatrenia. Ústavná starostlivosť trvá do dosiahnutia plnoletosti dieťaťa, z dôležitých dôvodov ju možno predĺžiť na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.

Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.

Profesionálna náhradná rodina

Profesionálna náhradná rodina nie je formou náhradnej rodinnej starostlivosti, ale formou ústavnej starostlivosti. Profesionálny náhradný rodič poskytuje starostlivosť deťom s nariadenou ústavnou výchovou vo svojom vlastnom rodinnom prostredí a to 24 hodín denne. V tomto je výkon profesionálneho rodičovstva svojou formou podobný náhradnej rodinnej starostlivosti. Profesionálna náhradná rodina je však organizačnou súčasťou detského domova. Profesionálne náhradné rodičovstvo nie je rodinnoprávnym, ale pracovnoprávnym vzťahom. Profesionálny rodič podpíše pracovnú zmluvu s detským domovom a stáva sa jeho zamestnancom, pričom jeho pracovnou náplňou je výchova dieťaťa (súčasťou pracovnej zmluvy je i dohoda o vykonávaní starostlivosti v profesionálnej rodine). Jeden profesionálny rodič môže mať v osobnej starostlivosti najviac tri deti.

Centrum pre deti a rodiny a jeho úloha

Centrum pre deti a rodiny poskytuje rôzne odborné metódy a pomoc:

• odborné metódy na prispôsobenie sa novej situácii - § 11 ods. 3) písm. b) bod 1
• odborné metódy práce na úpravu rodinných a sociálnych pomerov dieťaťa - § 11 ods. 3 písm. b) bod 2
• odborné metódy práce na podporu riešenia výchovných, sociálnych a iných problémov v rodine a v medziľudských vzťahoch - § 11 ods. 3 písm. a), písm. b) bod 3
• odborné metódy na podporu obnovy alebo rozvoja rodičovských zručností - § 11 ods. 3 písm. b) bod 4
• poradensko - psychologická pomoc rodinám so špecifickým problémom a pri krízových situáciách - § 11 ods. 3 písm. d) § 73 ods. 6 písm. d) - opatrenia podľa § 44a ods. 1 písm.

Ako sa stať pestúnom alebo osvojiteľom?

Je niekoľko ciest, ako získať čo najviac informácií.

• navštíviť obvodný (okresný) Úrad práce sociálnych vecí a rodiny (UPSVaR) v mieste vášho bydliska, konkrétne oddelenie sociálnoprávnej ochrany a pracovníčka/pracovník pre náhradnú rodinnú starostlivosť (ďalej len NRS) vám poskytne informácie potrebné k podaniu žiadosti.
• Objasní vám jednotlivé formy NRS, bude s vami hovoriť o dôvodoch, motivácii vášho rozhodnutia, o vašich predstavách o dieťati, odpovie vám na vaše prípadné otázky a vysvetlí vám, aké potvrdenia treba k žiadosti pripojiť.
• Žiadosť si potom podáte na Krajskom UPSVaR (tzv.
• Sociálna pracovníčka/sociálny pracovník uskutoční návštevu vo vašej rodine za účelom zistenia vašich bytových, rodinných a sociálnych pomerov.

Sociálno-psychologická príprava je od slova pripraviť sa. Teda je to niečo postup určený Zákonom na ochranu detí, ktorý vám má pomôcť pripraviť sa na to, čo môže prísť v súvislosti so situáciou, v ktorej ste ešte nikdy neboli - ani vy, ani dieťa, ktoré ku vám príde. Podrobné podmienky adopcie/osvojenia nájdete aj v § 45 zákona č. 36/2005 Z. z.

K pestúnskej starostlivosti patrí aj zabezpečenie kontaktu (telefonického, písomného alebo osobného) s biologickými rodičmi dieťaťa (prípadne aj so starými rodičmi, súrodencami či širšou rodinou), za predpokladu, že oň prejavujú záujem a je to pre dieťa prospešné a bezpečné. Východiskovým bodom je uvedomenie si, že patrí k základným právam a prirodzeným potrebám dieťaťa poznať, aké sú jeho korene a životný príbeh. V praxi to znamená ochotu pestúnov zdieľať s biologickou rodinou informácie o dieťati - jeho napredovaní a dôležitých udalostiach v určitých, vopred dohodnutých, intervaloch. Takisto pre pestúnov je to priestor pýtať sa na veci súvisiace so zdravotnou anamnézou či životným príbehom dieťaťa. V prípade, že dôjde aj k osobným stretnutiam, je veľmi dôležitá dôkladná príprava (aby bol priebeh dostatočne pokojný a pre dieťa zrozumiteľný) všetkých zúčastnených a v začiatkoch i prítomnosť sociálneho pracovníka či psychológa.

Záver

Náhradná rodinná starostlivosť je komplexný systém, ktorý ponúka rôzne možnosti pre zabezpečenie rodinného prostredia deťom, ktoré ho nemôžu mať vo vlastnej biologickej rodine. Dôležité je, aby sa pri každom rozhodovaní bral do úvahy predovšetkým záujem dieťaťa a aby sa mu zabezpečilo prostredie, ktoré mu umožní zdravý a harmonický vývoj.

tags: #náhradná #rodinná #starostlivosť #3 #formy