Náhradná starostlivosť na Slovensku: Štatistiky, trendy a výzvy

Náhradná rodinná starostlivosť predstavuje dôležitý aspekt sociálnej politiky Slovenskej republiky, ktorý sa zameriava na zabezpečenie rodinného prostredia pre deti, ktoré nemôžu vyrastať vo svojej biologickej rodine. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o situácii v oblasti náhradnej rodinnej starostlivosti na Slovensku, s dôrazom na štatistické údaje, trendy a výzvy, ktorým táto oblasť čelí.

Úvod do problematiky náhradnej starostlivosti

Slovensko prešlo od vzniku samostatnej republiky v roku 1993 výraznou transformáciou v oblasti náhradnej rodinnej starostlivosti. Cieľom je zabezpečiť deťom, ktoré nemôžu vyrastať vo vlastných rodinách, prostredie pre zdravý vývoj a výchovu. Detské domovy sa po revolúcii museli vyrovnávať s dedičstvom komunistického režimu, ktorý preferoval kolektívnu výchovu a potláčal individualitu. Napriek pokroku zostáva v centrách pre deti a rodiny (bývalých detských domovoch) takmer 4 000 detí a viac ako 1 400 v profesionálnych rodinách.

Formy náhradnej rodinnej starostlivosti

Právny systém Slovenskej republiky pozná niekoľko foriem náhradnej rodinnej starostlivosti (ďalej len „NRS“), z ktorých aplikáciu dvoch, pestúnskej starostlivosti a osvojenia, majú v kompetencii Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, určené pre sprostredkovanie náhradnej rodinnej starostlivosti (ďalej len „určený ÚPSVaR).

Náhradná rodinná starostlivosť zahŕňa rôzne formy, ktoré sa líšia rozsahom práv a povinností osôb, ktoré sa o dieťa starajú. Zákon o rodine upravuje tieto formy:

• Náhradná osobná starostlivosť (NOS)
• Pestúnska starostlivosť
• Ústavná starostlivosť
• Profesionálna náhradná rodina (PNR)
• Osvojenie (Adopcia)

Náhradná osobná starostlivosť (NOS)

Dieťa je zverené do osobnej starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na Slovensku, je plne spôsobilá na právne úkony a má osobné predpoklady na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Preferujú sa príbuzní dieťaťa, ak spĺňajú podmienky, aby sa zachoval kontakt s rodinou. Osoba vykonávajúca NOS má povinnosť sa o dieťa riadne starať a má právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach. V podstatných veciach rozhodujú rodičia.

Prečítajte si tiež: Náhradná rodinná starostlivosť: Aktuálne dáta a trendy

Pestúnska starostlivosť

Dieťa je zverené do starostlivosti osoby, ktorá je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť a spĺňa predpoklady na jej vykonávanie. Pestún má nárok na príspevok na napĺňanie potrieb dieťaťa až do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo prípravy na budúce povolanie. Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa v rovnakom rozsahu ako rodičia, ale právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.

Takmer päťtisíc detí na Slovensku nespĺňa podmienky na osvojenie, ale domov by mohli nájsť formou pestúnskej starostlivosti. Pestúnska starostlivosť je otvorenejší vzťah, kde je jasné, že biologickí rodičia sú rodičia, ktorým sa dieťa narodilo, a pestúni sú pestúni. Do pestúnskej starostlivosti idú skôr deti o niečo staršie, nie bábätka, a často sa to týka súrodencov. Pestúni dopĺňajú to, čo biologickí rodičia nedokázali naplniť. Čakanie na pestúnsku starostlivosť trvá niekoľko mesiacov. V pestúnskych rodinách sa dnes nachádza približne 2000 detí.

Ústavná starostlivosť

Dieťa je umiestnené v zariadení ústavnej starostlivosti, ako je detský domov.

Profesionálna náhradná rodina (PNR)

Profesionálny náhradný rodič poskytuje starostlivosť deťom s nariadenou ústavnou výchovou vo svojom vlastnom rodinnom prostredí 24 hodín denne. PNR je organizačnou súčasťou detského domova a profesionálne rodičovstvo je pracovnoprávny vzťah. Jeden profesionálny rodič môže mať v osobnej starostlivosti najviac tri deti.

Profesionálne rodičovstvo, ktoré je súčasťou ústavnej starostlivosti o dieťa, umožnilo, aby všetky deti minimálne do šiestich rokov veku vyrastali v rodine, zažívali výhody individuálnej starostlivosti, spoznávali funkčný rodinný život, rolu matky, otca, vnímali a pochopili súrodenectvo, starorodičovstvo a pod.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

Osvojenie (Adopcia)

Osvojenie je trvalé riešenie pre dieťa, ktoré nemôže vyrastať vo svojej rodine. Na základe rozhodnutia súdu vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom právny vzťah, ktorý je rovnocenný vzťahu medzi biologickými rodičmi a deťmi. O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa po uplynutí doby predosvojiteľskej starostlivosti.

Počas roka 2022 bolo zverených 83 detí do starostlivosti budúcich osvojiteľov a 192 detí bolo právoplatným súdnym rozhodnutím osvojených. Do osvojenia môže ísť každé dieťa, ktoré sa narodilo na Slovensku a ktorého sa obaja rodičia právne vzdali. Rozhoduje o tom súd. Čakanie na adopciu trvá niekoľko rokov, zvyčajne tri až päť rokov.

História a transformácia náhradnej starostlivosti na Slovensku

Detské domovy na Slovensku sa po revolúcii museli vyrovnávať s dedičstvom komunistického režimu, ktorý razil teóriu neosobnej výchovy vo veľkých skupinách, kde bola potláčaná akákoľvek individualita. Sirotince, opatrovne, detské domovy - deti, o ktoré sa nedokážu postarať biologickí rodičia, roky končili v kolektívoch a žili v zariadeniach, kde sa o ne starali vychovávatelia.

Korene a vývoj

Prvé sirotince na našom území vznikali v 18. storočí, štát prebral starostlivosť o opustené deti v roku 1901 a už do pár rokov vznikli aj prvé ústavy. V období prvej Československej republiky prišla na scénu aj pestúnska starostlivosť. Zároveň tiež úlohu preberali okrem štátu aj súkromné organizácie - rôzne spolky. Zmena nastala tesne pred komunistickým prevratom, v roku 1947. Starostlivosť o deti prešla výlučne do rúk štátu a kolektívna výchova hrala definitívny prím. Už v roku 1950 bola napríklad zrušená pestúnska starostlivosť a obnoviť sa ju podarilo v roku 1973.

Socialistická éra a jej vplyv

V rámci výchovy v súlade so socialistickou ideológiou vznikali po vzore Sovietskeho zväzu veľké zariadenia, kde žili desiatky detí i celé svoje detstvo. Boli v nich školy, jedálne, internáty a určené boli pre školopovinné deti. Dovtedy boli v iných zariadeniach - notoricky známe sú napríklad dojčenské ústavy pre deti do troch rokov. Kým u nás sa hojne inštitucionalizovalo, na Západe sa postupne od tejto formy výchovy detí upúšťalo a prednosť dostávali rodiny. Výsledkom tejto hromadnej výchovy bolo neustále prispôsobovanie sa a počúvanie príkazov a zákazov. Všetko bolo pod verejnou kontrolou. Priestorové usporiadanie domovov neponúkalo chovancom žiadne súkromie - všetci mohli všade vstúpiť. Deťom sa zdôrazňoval význam kolektívu, potreba vytvoriť silnú skupinu a na individuálne prežívanie sa vôbec nebral ohľad. Zamestnanci zariadení sa menili, chýbal priestor vytvoriť si hlbšie vzťahy.

Prečítajte si tiež: Nová legislatíva v oblasti náhradnej rodinnej starostlivosti

Zlomový rok 2006 a transformácia

Po rozdelení Československa sa v rámci náhradnej starostlivosti na Slovensku udialo viacero zmien. Ešte v 90. rokoch prešli detské domovy spod správy ministerstva zdravotníctva a ministerstva školstva pod ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. S transformáciou sa oficiálne začalo okolo roku 2000. Veľkú úlohu v nej zohralo občianske združenie Úsmev ako dar. Cieľom bolo a dodnes je dosiahnuť, aby deti vyrastali v rodinách, nie v kolektívnych zariadeniach.

Úspech prišiel v roku 2006 - do zákona sa podarilo zakotviť, že deti do šesť rokov musia vyrastať v rodinách, nie v kolektívnych zariadeniach. Výnimkou sú tie s mentálnym či fyzickým postihnutím alebo súrodenecké skupiny.

Analýza potrieb a výziev v náhradnej starostlivosti

Štúdia organizácie Úsmev ako dar z roku 2022 analyzovala viaceré oblasti náhradnej starostlivosti a identifikovala kľúčové problémy.

Podľa výskumu sú najohrozenejšou skupinou deti do troch rokov a deti od 10 do 15 rokov. V prípade starších detí je totiž pre vyšší vek problémom napríklad osvojenie, ktoré by natrvalo vyriešilo ich situáciu. I preto žije v domovoch v kolektívoch najviac týchto detí - okolo 1600. Strata bývania je dôvodom odňatia dieťaťa až v 42 percentách prípadov napriek tomu, že v zákone o rodine je uvedené, že nedostatočné bytové alebo majetkové pomery rodičov nie sú dôvodom na odňatie dieťaťa. Okrem toho boli deti na Slovensku odnímané pre zanedbanie starostlivosti, závislosti či zdravotný stav rodičov. Rizikom bola napríklad aj neúplná rodina. Spomedzi všetkých odobratých detí má až 56 percent šancu vrátiť sa späť do rodiny. Asi 60 percent zo všetkých odňatých detí patrilo k rómskej komunite, kde je tento podiel dlhodobo vysoký.

Špecifické výzvy v Prešovskom kraji

V prehľade určeného ÚPSVaR Prešov je aktuálne vedených 206 detí, ktorým NRS nebola sprostredkovaná. Sú to deti vo viac ako 95% znevýhodnené etnicky, vekovo, zdravotne a príslušnosťou k súrodeneckej skupine.

Žiadatelia o náhradnú rodinnú starostlivosť v Prešovskom kraji boli vždy pred prípravou, resp. počas prípravy na NRS informovaní o rôznych dĺžkach „čakania za dieťaťom,“ a to v závislosti od predstavy, akú o dieťati majú. Toto praktické opatrenie má s neustále sa predlžujúcou dobou čakania čím ďalej, tým väčší význam. Je najjednoduchším spôsobom ako predchádzať vážnym prejavom nespokojnosti zo strany žiadateľov, ktorých jedinou prioritou je mať dieťa podľa svojich predstáv, a to najlepšie hneď.

Aktuálne štatistiky a trendy (2022-2024)

V roku 2022 vyrastalo v detských domovoch a profesionálnych rodinách na Slovensku 4 944 detí. Úrady práce evidovali 374 žiadostí o pestúnsku starostlivosť alebo osvojenie dieťaťa. Mnohí záujemcovia sú odradení náročnými procesmi a zdĺhavým čakaním.

Zo štatistík vyplýva, že v detských domovoch vyrastá len 10 percent detí, ktoré nemajú súrodencov. Súrodenecká väzba je preto u detí, ktoré žijú mimo svojich rodín, mimoriadne dôležitá.

Rok 2024 bol pre Úrad komisára pre deti (ÚKPD) mimoriadne intenzívny. Počet prijatých podnetov vzrástol v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 76,5 %. Zatiaľ čo v roku 2023 bolo prijatých 255 podnetov, v roku 2024 ich bolo spolu 450. Najväčší počet podnetov sa aj tento rok týkal oblasti rodinného života. Medzi riešené prípady patrili rodičovské konflikty, problémy týkajúce sa styku s oboma rodičmi, nezákonné premiestnenie detí cez hranice, náhradná starostlivosť a ochrana rodinného života. Druhou najčastejšou kategóriou bola ochrana pred násilím. Úrad riešil podnety týkajúce sa možného fyzického a psychického násilia a šikany.

Zvýšenie podpory pre náhradných rodičov

Štát v snahe o to, aby zvýšil počet týchto náhradných rodín, od prvého júla zvyšuje viaceré príspevky. Cieľom je aj to, aby sa zvýšil záujem o súrodenecké skupiny i deti s ťažkým zdravotným postihnutím.

Pri súrodencoch bude zvýšenie závisieť od ich počtu a priplatené dostanú aj náhradní rodičia dvoch detí. V prípade detí s postihnutím sa príspevok zdvojnásobí. Pribudli tiež dva nové príspevky - na úhradu zvýšených výdavkov a na vzdelávanie náhradného rodiča. Príspevok dieťaťu na úhradu zvýšených výdavkov bude do 500 eur ročne, náhradný rodič môže na vzdelávanie dostať 100 eur ročne.

Finančná podpora od júla 2025

Od júla 2025 sa na Slovensku zvyšujú finančné príspevky určené pre náhradných rodičov. Pre mnohých z týchto ľudí je štátna podpora kľúčová nielen z finančného hľadiska, ale aj ako vyjadrenie uznania ich neľahkej a často psychicky aj fyzicky náročnej práce.

K 1. júlu 2025 vstupuje do platnosti nové životné minimum. V prípade nezaopatreného dieťaťa sa jeho výška zvyšuje na 129,74 eura mesačne. To predstavuje medziročné zvýšenie o 3,7 %, čo kopíruje mieru inflácie v nízkopríjmových domácnostiach. Vďaka tomu dochádza k automatickému prepočtu výšky tzv. opakovaného príspevku pre náhradných rodičov, ktorý je na životné minimum naviazaný. Základný príspevok pre jedného zvereného maloletého sa počíta ako 1,95-násobok sumy životného minima, čo znamená, že od júla 2025 dosiahne 252,99 eura mesačne.

Príspevok je odstupňovaný podľa počtu súrodencov, ktorí sú zverení do starostlivosti jednej osoby. Systém rozlišuje až sedem úrovní - od jedného dieťaťa až po sedem a viac súrodencov. Zvyšovanie príspevkov je určené na podporu bežných výdavkov spojených so starostlivosťou o deti - od stravy cez oblečenie, školské potreby, krúžky až po bývanie. Príspevok má náhradným rodičom pomôcť zabezpečiť dieťaťu čo najstabilnejšie a najkvalitnejšie prostredie.

Prevencia ako kľúčový faktor

V roku 2000, keď sa začalo s transformáciou domovov, ich bolo na Slovensku 87 a žilo v nich 95 percent detí. Profesionálnych rodičov bolo 57, dnes ich na Slovensku pôsobí asi 1500. Krivka dlho rástla a teraz sa posledné roky udržiava. Zišlo by sa, keby to ešte trochu narástlo. Výzvou sú stále najmä staršie deti, ktorých je v centrách najviac, alebo deti s rôznymi hendikepmi. To, v čom podľa Mareka Roháčka zaostávame, je prevencia. Veľké množstvo detí by podľa neho nemuselo byť odobratých, keby sa včas pomohlo rodinám v núdzi. Svoju úlohu by v tejto oblasti mali mať samosprávy aj širšie okolie rodiny. Problematický je aj proces návratu dieťaťa do biologickej rodiny.

Podľa dokumentu, ktorý vypracovalo združenie Úsmev ako dar, je jednou z dôležitých súčastí transformácie prehlbovanie vzťahov s biologickou rodinou.

Úloha úradov práce, sociálnych vecí a rodiny

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, určené pre sprostredkovanie náhradnej rodinnej starostlivosti, sa všemožne snažia nájsť pre každé z detí, ktoré to potrebuje, rodinu náhradnú. Žiadatelia, ktorí majú záujem stať sa pestúnmi alebo osvojiteľmi, majú v prevažnej miere požiadavku na dieťa nie iného etnika, zdravé a čo najmladšie.

Pre účely sprostredkovania NRS vedú určené ÚPSVaRy prehľady detí, ktorým je potrebné NRS sprostredkovať a tiež zoznamy žiadateľov, ktorí majú záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom. Existujúca skladba detí, ktoré náhradnú rodinu potrebujú a predstavy žiadateľov o pestúnsku starostlivosť, resp. osvojenie sú vo výraznej diskrepancii.

Sprostredkovanie pestúnskej starostlivosti a osvojenia je originálnou pôsobnosťou určených Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorých je na území SR na uvedený účel, podľa počtu krajov, osem. Každý určený ÚPSVaR, pre účely sprostredkovania NRS deťom, ktoré bolo nevyhnutné vyňať z prostredia ich biologickej rodiny, vedie už spomínaný prehľad týchto detí. Deti sa dostávajú do prehľadu určeného ÚPSVaR nahlásením orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré sú súčasťou každého Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v SR. Nahlásenie dieťaťa je výsledkom sociálnej práce s rodinou dieťaťa, kedy kompetentný sociálny pracovník spolu so zariadením, v ktorom je dieťa umiestnené konštatujú, že dieťa nemôže zostať, resp. vrátiť sa v krátkom čase do biologickej rodiny a nie je nik dieťaťu blízky, ktorý by starostlivosť o neho prevzal.

Názory detí na náhradnú rodinnú starostlivosť

V súčasnej dobe je kladený dôraz na právo dieťaťa vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa ho týkajú, ak je vzhľadom na svoj vek a mentálnu vyspelosť schopné vec pochopiť a vyjadriť svoj názor.

Názor detí na náhradnú rodinnú starostlivosť nie je jednoznačný. Z predkladaných správ o psychickom vývine dieťaťa zisťujeme, že nie všetky deti, zvlášť staršie, vyjadrujú záujem nadviazať kontakt s potenciálnou náhradnou rodinou. Niektoré deti si počas dlhých rokov ústavnej starostlivosti na systém zvykli, majú svoje názory, návyky, rodiaci sa životný štýl a na sprostredkovanie NRS vyjadrujú negatívny názor. Niekedy je u starších detí záujem o NRS spojený s predstavou väčšej osobnej slobody a ako prax v Prešovskom kraji ukázala, vo väčšine prípadov sprostredkovanie NRS deťom v pubertálnom a adolescentnom veku nebolo úspešné. Na druhej strane, mnohé deti vnímajú možnosť nájsť „svoju rodinu“ s nádejou a očakávaniami, avšak predstavy žiadateľov odsúvajú nádej a očakávania detí starších ako cca 6-7 rokov do fiktívnej roviny.

Postup žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť

Pre účely sprostredkovania NRS deťom, ktoré to potrebujú, vedie určený ÚPSVaR zoznam žiadateľov o NRS. Prvoradou úlohou určeného ÚPSVaR je nájsť deťom, ktoré vedie v prehľade, stabilné a funkčné rodiny, ktoré im budú schopné naplniť všetky ich vývinové potreby. Táto úloha je však výrazne limitovaná motiváciou žiadateľov, ich predstavou o dieťati, ktorému by boli ochotní otvoriť svoj domov a náruč.

Žiadatelia svoju predstavu o dieťati, úzko súvisiacu s ich motiváciou, upresňujú v priebehu prípravy na NRS, ktorú sú povinní absolvovať v rozsahu najmenej 26 hodín a ak majú záujem o medzištátne osvojenie, najmenej v rozsahu 30 hodín. Príprava im sprostredkúva právne informácie o odlišnostiach jednotlivých foriem náhradnej starostlivosti, o ich dôsledkoch a podmienkach ich právneho priestoru, o právach a povinnostiach biologických rodičov i náhradných rodičov, o vývinových potrebách detí jednotlivých vekových kategórií, maladaptívnych formách správania sa detí z detských domovov, o spôsoboch ako reagovať na vývinové anomálie detí, ktoré sú tak na hereditárnom, ako aj na sociálnom podklade. Žiadatelia získavajú aj ďalšie informácie a odpovede na otázky, ktoré ich v súvislosti s problematikou zaujímajú. Sú podrobení psychodiagnostike, zo záverov ktorej poznávajú svoje silné i slabé stránky a najmä poznatky, ako ich využiť v prospech prijatého dieťaťa. Počas prípravy môže dôjsť k zmene priorít a predstave o dieťati, stáva sa to však zriedka.

V súvislosti s potrebou hľadania náhradných rodín deťom, ktoré to potrebujú a súvisiacim vedením zoznamu žiadateľov nadobúdame poznatok, aký veľký je počet bezdetných manželstiev, ktoré natoľko túžia po dieťati, že sú ochotné vstúpiť do procesu zapísania do zoznamu žiadateľov a sprostredkovania vzťahu s cudzím dieťaťom.

tags: #náhradná #starostlivosť #štatistika #Slovensko