Počet detí v Slovenskej republike a štatistiky náhradnej rodinnej starostlivosti

Úvod

Náhradná rodinná starostlivosť predstavuje dôležitý aspekt sociálnej politiky Slovenskej republiky, ktorý sa zameriava na zabezpečenie rodinného prostredia pre deti, ktoré nemôžu vyrastať vo svojej biologickej rodine. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o situácii v oblasti náhradnej rodinnej starostlivosti na Slovensku, s dôrazom na štatistické údaje, trendy a výzvy, ktorým táto oblasť čelí.

Súčasný stav náhradnej rodinnej starostlivosti na Slovensku

V roku 2022 vyrastalo v detských domovoch a profesionálnych rodinách na Slovensku 4 944 detí. Úrady práce evidovali 374 žiadostí o pestúnsku starostlivosť alebo osvojenie dieťaťa. Zatiaľ čo mnohí majú záujem prijať dieťa do rodiny, často ich odradia náročné procesy a zdĺhavé čakanie.

Osvojenie

Počas roka 2022 bolo zverených 83 detí do starostlivosti budúcich osvojiteľov a 192 detí bolo právoplatným súdnym rozhodnutím osvojených. Do osvojenia môže ísť každé dieťa, ktoré sa narodilo na Slovensku a ktorého sa obaja rodičia právne vzdali. Rozhoduje o tom súd. Čakanie na adopciu trvá niekoľko rokov, zvyčajne tri až päť rokov.

Pestúnska starostlivosť

Takmer päťtisíc detí na Slovensku nespĺňa podmienky na osvojenie, ale domov by mohli nájsť formou pestúnskej starostlivosti. Pestúnska starostlivosť je otvorenejší vzťah, kde je jasné, že biologickí rodičia sú rodičia, ktorým sa dieťa narodilo, a pestúni sú pestúni. Do pestúnskej starostlivosti idú skôr deti o niečo staršie, nie bábätka, a často sa to týka súrodencov. Pestúni dopĺňajú to, čo biologickí rodičia nedokázali naplniť. Čakanie na pestúnsku starostlivosť trvá niekoľko mesiacov. V pestúnskych rodinách sa dnes nachádza približne 2000 detí.

Príkladom je šesťročná Mária, ktorá si našla rodinu formou pestúnskej starostlivosti. Celý proces, vrátane prípravy pre náhradné rodičovstvo, trval približne päť mesiacov. Mária mala rok a pol, keď si na pestúnov musela zvykať, ale prešlo to plynulo.

Prečítajte si tiež: Prehľad invalidných dôchodkov

Samotná príprava na náhradné rodičovstvo sa zmestí do dĺžky tehotenstva. Dôležité je reálne si povedať, akú formu a aké dieťa dokážeme prijať. Mnohokrát je to strach, ktorý bráni ľuďom podať žiadosť, ale procesy sú postavené veľmi rozumne v rámci záujmu dieťaťa.

História a transformácia náhradnej starostlivosti na Slovensku

Detské domovy na Slovensku sa po revolúcii museli vyrovnávať s dedičstvom komunistického režimu, ktorý razil teóriu neosobnej výchovy vo veľkých skupinách, kde bola potláčaná akákoľvek individualita. Sirotince, opatrovne, detské domovy - deti, o ktoré sa nedokážu postarať biologickí rodičia, roky končili v kolektívoch a žili v zariadeniach, kde sa o ne starali vychovávatelia.

Idea kolektívnej výchovy detí v náhradnej starostlivosti sa prehlbovala najmä za socializmu. Po vzniku samostatného Slovenska v roku 1993 sa do popredia dostala téza, že v domovoch nežijú „štátne deti“, ale „naše“. Napriek posunu, stále je kam ísť. V detských domovoch, ktoré sa dnes volajú Centrá pre deti a rodinu, stále žije takmer štyritisíc detí. Viac ako 1400 je v profesionálnych rodinách.

Prvé sirotince na našom území vznikali v 18. storočí, štát prebral starostlivosť o opustené deti v roku 1901 a už do pár rokov vznikli aj prvé ústavy. V období prvej Československej republiky prišla na scénu aj pestúnska starostlivosť. Zároveň tiež úlohu preberali okrem štátu aj súkromné organizácie - rôzne spolky. Zmena nastala tesne pred komunistickým prevratom, v roku 1947. Starostlivosť o deti prešla výlučne do rúk štátu a kolektívna výchova hrala definitívny prím. Už v roku 1950 bola napríklad zrušená pestúnska starostlivosť a obnoviť sa ju podarilo v roku 1973.

V rámci výchovy v súlade so socialistickou ideológiou vznikali po vzore Sovietskeho zväzu veľké zariadenia, kde žili desiatky detí i celé svoje detstvo. Boli v nich školy, jedálne, internáty a určené boli pre školopovinné deti. Dovtedy boli v iných zariadeniach - notoricky známe sú napríklad dojčenské ústavy pre deti do troch rokov. Kým u nás sa hojne inštitucionalizovalo, na Západe sa postupne od tejto formy výchovy detí upúšťalo a prednosť dostávali rodiny. V Československu bola cieľom detských domovov výchova v duchu socialistických ideálov, v mnohých prípadoch ďaleko od „patologických“ rodičov, za ktorých vtedajšia doba považovala aj veriacich, intelektuálov či prívržencov Demokratickej strany.

Prečítajte si tiež: Vlastníctvo áut u slovenských dôchodcov

Výsledkom tejto hromadnej výchovy bolo neustále prispôsobovanie sa a počúvanie príkazov a zákazov. Všetko bolo pod verejnou kontrolou. Priestorové usporiadanie domovov neponúkalo chovancom žiadne súkromie - všetci mohli všade vstúpiť. Deťom sa zdôrazňoval význam kolektívu, potreba vytvoriť silnú skupinu a na individuálne prežívanie sa vôbec nebral ohľad. Zamestnanci zariadení sa menili, chýbal priestor vytvoriť si hlbšie vzťahy.

Zlomový rok 2006

Po rozdelení Československa sa v rámci náhradnej starostlivosti na Slovensku udialo viacero zmien. Ešte v 90. rokoch prešli detské domovy spod správy ministerstva zdravotníctva a ministerstva školstva pod ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. S transformáciou sa oficiálne začalo okolo roku 2000. Veľkú úlohu v nej zohralo občianske združenie Úsmev ako dar. Cieľom bolo a dodnes je dosiahnuť, aby deti vyrastali v rodinách, nie v kolektívnych zariadeniach.

Detské domovy by mali byť iba prestupnou stanicou. Dieťa by malo žiť v rodine, kde si vytvorí vzťah k jednej dospelej osobe.

Úspech prišiel v roku 2006 - do zákona sa podarilo zakotviť, že deti do šesť rokov musia vyrastať v rodinách, nie v kolektívnych zariadeniach. Výnimkou sú tie s mentálnym či fyzickým postihnutím alebo súrodenecké skupiny.

Schopnosť prijať napríklad deti s autizmom je v profesionálnych či pestúnskych rodinách nižšia, ale máme také rodiny. Rieši sa ich podpora a materiálno-technické zabezpečenie. Potvrdzujú to aj štatistiky - v špecializovaných centrách pre odobraté deti s telesným postihnutím alebo duševnou poruchou sa koncom roka 2021 dokopy nachádzalo viac ako 600 detí.

Prečítajte si tiež: Dôchodkové sporenie a zákon

Analýza potrieb a výziev

Štúdia organizácie Úsmev ako dar z roku 2022 analyzovala viaceré oblasti náhradnej starostlivosti a identifikovala kľúčové problémy.

Podľa výskumu sú najohrozenejšou skupinou deti do troch rokov a deti od 10 do 15 rokov. V prípade starších detí je totiž pre vyšší vek problémom napríklad osvojenie, ktoré by natrvalo vyriešilo ich situáciu. I preto žije v domovoch v kolektívoch najviac týchto detí - okolo 1600. Strata bývania je dôvodom odňatia dieťaťa až v 42 percentách prípadov napriek tomu, že v zákone o rodine je uvedené, že nedostatočné bytové alebo majetkové pomery rodičov nie sú dôvodom na odňatie dieťaťa. Okrem toho boli deti na Slovensku odnímané pre zanedbanie starostlivosti, závislosti či zdravotný stav rodičov. Rizikom bola napríklad aj neúplná rodina. Spomedzi všetkých odobratých detí má až 56 percent šancu vrátiť sa späť do rodiny. Asi 60 percent zo všetkých odňatých detí patrilo k rómskej komunite, kde je tento podiel dlhodobo vysoký.

Zvýšenie podpory pre náhradných rodičov

Štát v snahe o to, aby zvýšil počet týchto náhradných rodín, od prvého júla zvyšuje viaceré príspevky. Cieľom je aj to, aby sa zvýšil záujem o súrodenecké skupiny i deti s ťažkým zdravotným postihnutím.

Pri súrodencoch bude zvýšenie závisieť od ich počtu a priplatené dostanú aj náhradní rodičia dvoch detí. V prípade detí s postihnutím sa príspevok zdvojnásobí. Pribudli tiež dva nové príspevky - na úhradu zvýšených výdavkov a na vzdelávanie náhradného rodiča. Príspevok dieťaťu na úhradu zvýšených výdavkov bude do 500 eur ročne, náhradný rodič môže na vzdelávanie dostať 100 eur ročne.

Prevencia ako kľúčový faktor

V roku 2000, keď sa začalo s transformáciou domovov, ich bolo na Slovensku 87 a žilo v nich 95 percent detí. Profesionálnych rodičov bolo 57, dnes ich na Slovensku pôsobí asi 1500. Krivka dlho rástla a teraz sa posledné roky udržiava. Zišlo by sa, keby to ešte trochu narástlo. Výzvou sú stále najmä staršie deti, ktorých je v centrách najviac, alebo deti s rôznymi hendikepmi. To, v čom podľa Mareka Roháčka zaostávame, je prevencia. Veľké množstvo detí by podľa neho nemuselo byť odobratých, keby sa včas pomohlo rodinám v núdzi. Svoju úlohu by v tejto oblasti mali mať samosprávy aj širšie okolie rodiny. Problematický je aj proces návratu dieťaťa do biologickej rodiny.

Podľa dokumentu, ktorý vypracovalo združenie Úsmev ako dar, je jednou z dôležitých súčastí transformácie prehlbovanie vzťahov s biologickou rodinou. Či už snaha o navrátenie dieťaťa, alebo udržiavanie kontaktu v čase, keď je v náhradnej starostlivosti.

tags: #počet #detí #v #slovenskej #republike #štatistika