
Odchod do dôchodku predstavuje významný životný míľnik. Jednou z otázok, ktorá v tejto súvislosti rezonuje medzi zamestnancami, je nárok na odchodné. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku odchodného v slovenskom právnom systéme, s dôrazom na aktuálne právne predpisy a ich interpretáciu. Cieľom je poskytnúť čitateľom zrozumiteľné informácie o podmienkach nároku na odchodné, jeho výške, zdaňovaní a ďalších relevantných aspektoch.
Kým odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu. Predstavuje totiž akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok.
Odstupné je nárok, ktorý vzniká zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z dôvodov uvedených v § 63 Zákonníka práce (napr. organizačné zmeny, zdravotné dôvody). Nárok na odstupné ale v každom prípade vzniká len zo zákonom vymedzených dôvodov, ktoré sa spomínajú v § 63 zákonníka práce. Zamestnanec má nárok na odstupné v prípade skončenia pracovného pomeru z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce, ak súhlasí so skončením pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby. Ak zamestnanec dostane výpoveď z vyššie uvedených dôvodov, nemá právny nárok na poskytnutie odstupného, ak nepožiada o skončenie pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby. Oprávnenie zamestnávateľa poskytnúť odstupné podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce sa mení na jeho právnu povinnosť, ak zamestnanec súhlasí, aby sa jeho pracovný pomer skončil ešte pred začatím plynutia výpovednej doby. Ak sa pracovný pomer skončí až uplynutím výpovednej doby, zamestnanec nemá nárok na odstupné a zamestnávateľ nie je povinný ho vyplatiť.
Odchodné je určené pre zamestnanca, ktorý odchádza do dôchodku. Ide prakticky o odmenu za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal.
Nárok na odchodné má len zamestnanec, ktorý má uzatvorenú pracovnú zmluvu. V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:
Prečítajte si tiež: Dôchodkové sporenie a budúcnosť
Dôležité je zdôrazniť, že odchodné zamestnancovi patrí len od jedného zamestnávateľa. Výplata odchodného sa odvíja od predloženia dokladu o podaní žiadosti o dôchodok alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne zamestnancom zamestnávateľovi.
U predčasného starobného dôchodcu je v zákone uvedené, že nárok na odchodné mu vznikne, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru. Lenže tým, že právne predpisy o sociálnom zabezpečení neumožňujú, aby fyzická osoba požiadala o priznanie predčasného starobného dôchodku (PSD) počas trvania pracovného pomeru, tak žiadosť je možné podať až po skončení pracovného pomeru, najneskôr do desiatich dní po jeho skončení. V čase, kedy zamestnanec podáva žiadosť na Sociálnu poisťovňu, ešte nevie, či mu bude aj skutočne priznaný predčasný starobný dôchodok. Práve preto je toto sporná záležitosť v našej legislatíve. Zamestnanec nežiada zamestnávateľa o odchodné. Ešte by som doplnila, že ak ide o zamestnanca, ktorý už predložil rozhodnutie o priznaní daného dôchodku, tak je v podstate bezpredmetné, aby ešte dokladoval žiadosť, ktorú si dávnejšie podal na Sociálnu poisťovňu.
Rieši zákon aj ten prípad, že zamestnanec by už bol poberateľom starobného dôchodku a došlo by k jeho úmrtiu? Toto sa spresnilo od novembra 2022, lebo dovtedy bolo sporné, či vzniká zamestnancovi nárok na odchodné v prípade jeho úmrtia, ak aj splní už vyššie spomenuté podmienky. Ustanovenie o skončení pracovného pomeru, konkrétne § 59 Zákonníka práce definuje, že pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca. A preto bolo doteraz sporné, či je splnená podmienka nároku na odchodné - teda že ide o skončenie pracovného pomeru, keďže zákon upravuje, že neskončil, ale zanikol.
Odchodné podľa Zákonníka práce patrí zamestnancovi najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku (pracovný zmluva alebo kolektívna zmluva môžu výšku odchodného upraviť pre zamestnanca výhodnejšie). Na výpočet sa teda použije priemer pre pracovno-právne účely /ako na výpočet napr. Ako vyplýva z vyššie uvedeného § 76a Zákonníka práce, pre určenie výšky odchodného je relevantným priemerný mesačný zárobok zamestnanca. Spôsob výpočtu priemerného mesačného zárobku je obsiahnutý v § 134 Zákonník práce, ktorý v ods. 5 počíta aj so situáciou, kedy je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci. V danom prípade sa zvyšuje suma priemerného zárobku zamestnanca na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde.
Zákonník práce ustanovuje len minimálnu výšku odstupného. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, resp. Podľa § 231 Zákonníka práce kolektívna zmluva upravuje okrem iného aj mzdové podmienky výhodnejšie, ako to upravuje tento zákon (ak to tento zákon výslovne nezakazuje alebo ak z jeho ustanovenia nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť). Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru. Z uvedeného vyplýva, že Zákonník práce ustanovuje len minimálnu výšku odstupného. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, resp.
Prečítajte si tiež: Vzor potvrdenia o náhrade príjmu
Zamestnávateľ odmeňuje zamestnancov v zmysle zákona č. 553/2003 Z. z. mesačnou mzdou. Zamestnankyňa v pozícii upratovačka končí pracovný pomer z dôvodu odchodu do starobného dôchodku. Jej funkčný plat je v súlade s prílohou č. 1 nariadenia vlády č. 359/2017 Z. z. vo výške 430,50 €. V súlade so zákonom č. 553/2003 Z. z. sa výška odchodného vypočítava z funkčného platu zamestnanca, ktorý mal priznaný v čase vyplatenia odchodného, tzn.
Odchodné je vymeriavacím základom na platenie poistného na zdravotné a sociálne poistenie.
Odstupné a odchodné sú podľa zákona o dani z príjmov príjmom zo závislej činnosti.
Do 31. 12. 1999 sa považovalo odstupné za jednorazovú mzdu, z ktorej sa zrážal preddavok oddelene od ostatnej mzdy ročnou sadzbou dane. Od 1. 1. 2000 do 31. 12. 2003 už platiteľ dane vyberal preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy, t. j. z úhrnu všetkých príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených daňovníkovi za kalendárny mesiac. Vyplatené odstupné sa pripočítalo k hrubej mzde zamestnanca v príslušnom mesiaci a zdanilo sa podľa mesačnej tabuľky. Ak v príslušnom mesiaci už zamestnanec hrubú mzdu od zamestnávateľa nepoberal, zdanilo sa odstupné samostatne podľa mesačnej tabuľky. Od 1. 1. 2004 je odstupné a odchodné príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy, ktorou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac. Preddavok na daň je 19 % zo zdaniteľnej mzdy zaokrúhlenej na celé koruny nadol.
Do 31. 12. 2003 bolo od dane z príjmov oslobodené odchodné vybraných skupín daňovníkov - vojakov, colníkov, príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, Železničnej polície, sudcov (od 1. 1. 2001), prokurátorov (od 1. 5. 2001). Od 1. 1. 2004 zákon o dani z príjmov už ustanovenie o oslobodení týchto príjmov neobsahuje.
Prečítajte si tiež: Podmienky cestovných náhrad UPSVaR
Na odchodné podľa osobitných predpisov (zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov) prijaté po 1. 1. 2004 sa vzťahuje oslobodenie od dane podľa doterajšieho predpisu, ak do 31. decembra 2003 služobný pomer trval najmenej päť rokov.
Na odchodné sudcov a prokurátorov podľa zákona č. 385/2000 Z. z. a zákona č. 154/2001 Z. z.
Od 1. 1. 2022 pribudlo v ustanovení § 63 ods. 1 Zákonníka práce umožňujúcom zamestnávateľovi dať výpoveď zamestnancovi nové písmeno - „f) zamestnanec dovŕšil 65 rokov veku a vek určený na nárok na starobný dôchodok“. Zároveň dochádza k zmene súvisiacich ustanovení Zákonníka práce, a to tých, ktoré sa týkajú ukončenia pracovného pomeru dohodou a odstupného. Avšak, Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o pozastavení účinnosti § 63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce, ktorý umožňoval zamestnávateľom po 1. 1. 2022 ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý dosiahol 65 rokov veku a zároveň mu vznikol nárok na starobný dôchodok. Toto rozhodnutie Ústavného súdu SR znamená, že predmetné ustanovenie zákona sa od 1. 1. 2022 nebude uplatňovať a zamestnávatelia ho teda nebudú môcť využiť.
Obe podmienky, a síce podmienka veku a podmienka vzniku nároku na starobný dôchodok musia byť splnené súčasne.
Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ ukončil pracovný pomer z dôvodu dosiahnutia 65 rokov veku za splnenia podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok, patrí odstupné v závislosti od počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa ku dňu ukončenia pracovného pomeru. V prípade výpovede zo strany zamestnávateľa z dôvodu § 63 ods. 1 písm. Použité slovíčko „najmenej“ v danom ustanovení zákona znamená, že zamestnávateľ môže dať takémuto zamestnancovi aj vyššie odstupné, ako mu patrí zo zákona.
Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia.
Podľa opatrenia MF SR č. 23 054/2002-92 sa odstupné a odchodné vyplácané v zákonnej výške účtuje na ťarchu účtu 527 - Zákonné sociálne náklady a odstupné a odchodné poskytované nad rámec zákonných predpisov na ťarchu účtu 528 - Ostatné sociálne náklady so súvzťažným zápisom v prospech účtu 331 - Zamestnanci.