
Nájomná zmluva je základným právnym dokumentom, ktorý upravuje vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. V slovenskom právnom prostredí je táto oblasť rozsiahlo upravená v Občianskom zákonníku, pričom sa kladie dôraz na ochranu nájomcu. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na nájomnú zmluvu, jej náležitosti a bežné chyby, ktorých sa strany dopúšťajú.
Právna úprava nájomnej zmluvy je v porovnaní s kúpnou zmluvou detailnejšia, pričom Občiansky zákonník obsahuje všeobecnú úpravu nájomnej zmluvy, ktorá sa uplatní, ak nie je určitý nájomný vzťah upravený osobitne.
Vzhľadom na odlišnosti v obsahových náležitostiach nájomných zmlúv pre rôzne druhy nájmov sa zameriame na všeobecnú úpravu nájmu, ktorá sa používa napríklad pri prenájme rodinného domu, jeho časti, záhrady alebo pozemku.
Nájomná zmluva musí obsahovať niekoľko základných náležitostí, aby bola platná a účinná.
Zmluvnými stranami sú prenajímateľ a nájomca. Prenajímateľ je osoba, ktorá prenecháva dočasne za odplatu vec alebo iný právny predmet do užívania inej osobe. Nájomcom je osoba, ktorej sa vec alebo iný právny predmet prenecháva dočasne za odplatu do užívania.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Prenajímateľom aj nájomcom môžu byť fyzické osoby (podnikatelia aj nepodnikatelia) ako aj právnické osoby. Označenie zmluvných strán musí byť jednoznačné a presné, s uvedením mena, priezviska, rodného čísla alebo dátumu a miesta narodenia, trvalého pobytu, osobného stavu, prípadne aj štátnej príslušnosti. V zmluve je vhodné uviesť aj číslo bankového účtu prenajímateľa a nájomcu, ak má naň byť napríklad uhrádzané nájomné.
Predmetom nájmu môže byť v zásade každý vhodný predmet, najmä vec. Vec musí byť vhodná na užívanie a individuálne určená. Predmetom nájmu môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec.
Jednoznačné vymedzenie predmetu nájmu je dôležité, pretože nájomca je povinný po skončení nájomného vzťahu prenajatú vec vrátiť prenajímateľovi. Predmetom nájmu môže byť aj vec určená úhrnom alebo hromadná vec.
Ak je predmetom nájmu obytná miestnosť v zariadení určenom na trvalé bývanie, nebytový priestor, podnikateľský nájom hnuteľných vecí, právo užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch (time-sharing), poľnohospodárske pozemky, poľnohospodársky podnik, lesný pozemok, či hrobové miesto, nájomná zmluva musí obsahovať aj ďalšie náležitosti stanovené právnymi predpismi, ktoré upravujú nájomný vzťah s príslušným predmetom nájmu. Ak to povaha veci pripúšťa, môže byť predmetom nájmu aj len časť veci, ktorú je potrebné jednoznačne identifikovať.
V prípade nájmu bytu je potrebné uviesť číslo bytu, číslo poschodia, číslo vchodu, veľkosť spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, súpisné číslo stavby, register parcely spolu s číslom parcely, číslo listu vlastníctva, katastrálne územie, obec a okres. V prípade hnuteľnej veci je potrebné vymedziť ju čo najpresnejšie, popísaním jej vzhľadu, resp. vlastností, ktoré ju robia odlišnou od iných vecí rovnakého druhu.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Je potrebné rozlišovať medzi predmetom nájmu (prenajatá vec) a predmetom nájomnej zmluvy, ktorý je definovaný pojmovými znakmi nájomnej zmluvy v Občianskom zákonníku. Ide o článok obsahujúci základné vymedzenie nájomnej zmluvy, v ktorom musia byť obsiahnuté všetky pojmové znaky nájomnej zmluvy:
V nájomnej zmluve je vhodné uviesť práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré zvyšujú právnu istotu oboch strán.
V samostatnom článku nazvanom vyhlásenia zmluvných strán sa uvádzajú určité vyhlásenia, ktoré zvyšujú právnu istotu. Napríklad vyhlásenie prenajímateľa, že je oprávnený prenechať vec na dočasné užívanie inému, alebo vyhlásenie nájomcu, že pred odovzdaním predmetu nájmu vykonal jeho obhliadku, oboznámil sa s právnym aj technickým stavom predmetu nájmu a nemá voči nemu výhrady.
V tomto článku možno uviesť aj dohodu zmluvných strán na tom, že pri odovzdaní predmetu nájmu, ako aj pri jeho vrátení po skončení nájmu spíšu odovzdávací, resp. preberací protokol a súčasne si môžu dohodnúť, čo musí takýto protokol obsahovať.
Podstatnou náležitosťou každej nájomnej zmluvy je určenie výšky odplaty za dočasné prenechanie veci nájomcovi na užívanie a branie úžitkov, ktorú Občiansky zákonník označuje pojmom nájomné.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Nájomné si zmluvné strany spravidla dojednávajú v peniazoch, ale nie je vylúčené ani dohodnutie nájomného v nepeňažnej forme (vo forme naturálií). Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, či nájomné predstavuje pravidelne opakujúce sa platby alebo bude uhradené jednorazovo za celú dobu trvania nájmu.
Ak je predmetom nájmu nehnuteľnosť, je vhodné dohodnúť, či a v akej výške bude nájomca uhrádzať náklady spojené s užívaním bytu či domu (napr. úhrady za dodávky plynu, elektrickej energie, tepla, vody).
V prípadoch, ak je predmetom prenájmu nehnuteľnosť, si zmluvné strany často dojednávajú peňažnú zábezpeku - depozit, z ktorého sa majú uhrádzať nedoplatky na nájomnom, či na nedoplatkoch za plnenia spojené s užívaním predmetu nájmu.
V zmluve by mala byť obsiahnutá dohoda zmluvných strán o dobe trvania nájmu a prípadne aj spôsoboch a podmienkach ukončenia nájomného vzťahu.
To, že pojmovým znakom nájomnej zmluvy je dočasnosť nájmu nevylučuje, aby si zmluvné strany nemohli dohodnúť, že nájomnú zmluvu uzatvárajú na dobu neurčitú. Dobu určitú si zmluvné strany môžu dohodnúť určením konkrétneho dátumu, ku ktorému sa nájom skončí, alebo určením počtu mesiacov, príp. rokov, alebo aj tak, že si stanovia, že nájom skončí vtedy, keď nastane určitá skutočnosť.
Zmluvné strany si môžu bližšie dohodnúť aj niektoré spôsoby, resp. podmienky skončenia nájomnej zmluvy - napr. môžu si upraviť výpovednú dobu v prípade výpovede v inej dĺžke, ako ustanovuje Občiansky zákonník. V prípade nájmu bytu si zmluvné strany nemôžu dohodnúť kratšiu výpovednú dobu, ako je ustanovená Občianskym zákonníkom - v tomto smere sa od zákonnej úpravy môžu odchýliť len tak, že výpovednú dobu možno určiť dlhšiu než je zákonná.
V poslednom článku každej nájomnej zmluvy by mali byť obsiahnuté záverečné ustanovenia.
Právna úprava nájomnej zmluvy je komplikovanejšia než napríklad pri kúpnej zmluve, najmä preto, že jednotlivé zákony rôzne upravujú jednotlivé aspekty nájomného vzťahu v závislosti od predmetu nájmu.
Ak chcú zmluvné strany uzatvoriť nájomnú zmluvu na byt a nevedia o osobitnej právnej úprave nájomného vzťahu, môžu si dohodnúť výpovednú dobu, ktorá je v rozpore so zákonom. Takto dohodnuté ustanovenia nájomnej zmluvy spôsobujú vznik právnych problémov, ktoré môžu vyústiť do súdneho sporu.
Zmluvné strany chcú často uzatvoriť nájomnú zmluvu podľa určitého vzoru (nájdeného napr. na internete), avšak nerozlišujú, na aký predmet nájmu bol daný vzor vypracovaný (napr. vzor je vypracovaný na prenájom bytu, ale zmluvné strany si dojednávajú prenájom nebytového priestoru).
Častou chybou je nedostatočne presné vymedzenie predmetu nájmu (napr. pri prenájme motorového vozidla by zmluvné strany uviedli len to, že predmetom prenájme je motorové vozidlo vo vlastníctve prenajímateľa).
Z pohľadu prenajímateľa je vhodné dohodnúť povinné poistenie nehnuteľnosti s určením subjektu, ktorý bude poistné hradiť. Veľký význam má aj zmluvná úprava nájomného, jeho výšky a termínov splatnosti. Pri prenájme bytu a domu je dôležité výslovne upraviť, že nájomca je povinný uhrádzať plnenia spojené s užívaním domu alebo bytu, ako aj stanoviť spôsob tejto úhrady.
Nájomca by si mal dať pozor na to, či zmluva určuje, že nájomca nie je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu. Ak takéto ustanovenie v nájomnej zmluve nie je, nájomca je oprávnený uzatvoriť zmluvu o podnájme s treťou osobou.
Zmluvné strany by mali byť obozretné pri určovaní doby trvania nájmu, a to v závislosti od toho, či je predmetom nájmu dom alebo byt. Ak je predmetom nájmu rodinný dom a zmluvné strany uzavreli nájomnú zmluvu na určitú dobu a nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ nepodá proti tomu návrh na vypratanie nehnuteľností, podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa zo zákona obnovuje nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne.
Existuje množstvo vzorov nájomných zmlúv, ktoré sú dostupné online. Medzi najčastejšie patria:
Nájom dopravného prostriedku medzi firmami má svoje charakteristické črty a odlišuje sa od nájmu bytu, nebytového priestoru, ale aj od nájmu iných hnuteľných vecí. Právna úprava nájmu dopravného prostriedku týkajúceho sa podnikateľov je upravená v ustanoveniach § 630 až 637 Obchodného zákonníka.
Rovnako ako pri byte, či nebytovom priestore aj pri nájme dopravného prostriedku do firmy je potrebná písomná nájomná zmluva.
Nájomná zmluva na dopravný prostriedok, ktorý si prenajíma firma musí obsahovať:
Firemný nájom dopravného prostriedku sa líši od nájmu bytu, nebytového priestoru ale aj od nájmu iných hnuteľných vecí. Základnou odlišnosťou je to, že ide o špecifický samostatný typ obchodnej zmluvy medzi podnikateľmi, ktorá je upravená v § 630 - § 637 Obchodného zákonníka.