Premlčanie dlžného poistného: Definícia, princípy a dôsledky

Premlčanie dlžného poistného je právny inštitút, ktorý má významný vplyv na práva a povinnosti veriteľov a dlžníkov. Tento článok sa zameriava na definíciu premlčania dlžného poistného, jeho všeobecné princípy a dôsledky.

Definícia premlčania

Premlčanie je právny inštitút, ktorý oslabením subjektívneho práva veriteľa zvýhodňuje práve dlžníka. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.

Všeobecné princípy premlčania

Premlčacia doba

Všeobecná premlčacia doba je v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka trojročná a začína plynúť odo dňa, kedy veriteľ mohol svoje právo prvýkrát vykonať, ak nie je v Občianskom zákonníku uvedené inak. Kedy mohol veriteľ prvýkrát vykonať svoje právo sa posudzuje podľa splatnosti dlhu. Táto premlčacia doba sa však sťahuje iba na súdne konanie, v ktorom si veriteľ uplatňuje svoje právo na zaplatenie dlžnej sumy.

Zákonodarca všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu nestanovuje absolútne, zákon v konkrétne vymedzených prípadoch môže určiť i osobitnú premlčaciu dobu čo do okamihu začiatku jej plynutia, ako aj čo do jej dĺžky, takýto zámer ale z §§ 103 a 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nie je možné vyvodiť.

Začiatok plynutia premlčacej doby

Všeobecná trojročná premlčacia lehota plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej lehoty od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Plynutie premlčacej doby pred actio nata

Všeobecne prijímaná zhoda na neprípustnosti plynutia premlčacej doby pred samotnou actio nata vylučuje, aby práve v spotrebiteľských vzťahoch platila opačná logika, ktorá legitimizuje spätný začiatok plynutia premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho zákonníka; na uvedenom základe dochádza podľa dovolacieho súdu k tzv. skrytej medzere v zákone, čo v konkrétnom prípade znamená, že jazykový význam ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka je širší, než si to vyžaduje jeho teleologické pozadie a vo svojich dôsledkoch vyjadruje naliehavú potrebu prijatia pravidla, v zmysle ktorého ustanovenie § …

Uplatnenie námietky premlčania

Veľmi dôležitou skutočnosťou v rámci premlčania je, že súd na premlčanie neprihliada z úradnej povinnosti. Tzn. že súd v súdnom konaní posudzuje premlčanie až na základe vznesenej námietky dlžníka (žalovaného). To isté sa vzťahuje aj na exekučné konanie. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Špecifické situácie a premlčacie doby

Premlčanie nároku na náhradu škody

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia sa najneskoršie právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Ustanovenie § 106 ods. 1 Obč. zákonníka upravuje pri práve na náhradu škody dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu, ktorá plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie o vzniklej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá, v okamihu, kedy preukázateľne získal informáciu o okolnostiach vzniku škody, ktoré mu pomôžu urobiť si dostatočne pravdepodobný úsudok o tom, ktorá konkrétna osoba za škodu zodpovedá.

Regresný nárok voči poisťovateľovi

Dovolací súd teda dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok voči poisťovateľovi je nárokom regresným, vyplývajúcim z poistenia zodpovednosti žalobcu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorý nahrádza plnenie poisteného poskytnuté poškodenému na náhradu škody spôsobenej motorovým vozidlom poisteného škodcu - žalobcu a nie nárokom z bezdôvodného obohatenia. Podstatou tohto druhu poistenia zodpovednosti za škodu je totiž právo poisteného (škodcu), aby za neho poistiteľ nahradil poškodenému to, čo je mu on sám povinný plniť z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou moto …

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy

„Právo na náhradu nemajetkovej ujmy zásahom do súkromného a rodinného života (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka) vzniknutej usmrtením blízkej osoby pri dopravnej nehode motorovým vozidlom je nárokom hradeným z povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Premlčacia doba na jeho uplatnenie začína plynúť rok po poistnej udalosti (§ 104 Občianskeho zákonníka)“.

Premlčanie po právoplatnom súdnom rozhodnutí

Ak bolo právo (na zaplatenie dlžnej sumy) priznané právoplatným súdnym rozhodnutím premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Tzn. že od právoplatného ukončenia súdneho konania začína veriteľovi plynúť nová premlčacia doba na uplatnenie svojho práva na exekučnom súde.

Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.

Premlčanie daňového nedoplatku

Uvádzame, že ak vo veci nebol vydaný žiadny rozsudok alebo platobný rozkaz, z ktorého by vyplývala Vaša povinnosť uhardiť nejakú sumu, potom je nárok veriteľa premlčaný. V zmysle ust. § 397 Obchodného zákonníka je všeobecná premlčacia doba 4 roky, ktorá už však dávno uplynula. Je však možné, že na Váš prípad sa vzťahujú ust. Občianskeho zákonníka, a potom je všeobecná premlčacia doba 3 roky v zmysle ust. Ak teda vo veci neexistuje platobný rozkaz alebo rozsudok, potom nemohlo byť začaté ani exekučné konanie, a preto nič neuhradzujte. Nič neuhradzujte. Môžete odosielateľovi napísať, že jeho nárok v zmysle ust. Obchod.

Premlčanie v exekučnom konaní

Premlčanie nárokov uplatnených v rámci exekučného konania je potrebné posudzovať v kontexte vyššie uvedenej právnej úpravy. Iba výnimočne sa totiž stáva, že si žalobca uplatní svoje práva v rámci exekučného konania po uplynutí premlčacej doby, nakoľko tá je až desaťročná. Častejšie sa stáva, že si veriteľ neuplatní svoje právo v premlčacej dobe na súde (v konaní o zaplatenie dlžnej sumy).

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

Premlčanie pri poistení

Uvádzate v otázke, že Vám bola doručená výzva k zaplateniu poistného v roku 2021, ktoré zaniklo v roku 2018, k čomu uvádzame, že vzhľadom na skutočnosť, že nebola podaná žaloba v premlčacej dobe do 3 rokov od zániku poistenia /niekedy v roku 2018/ potom je nárok veriteľa premlčaný. Odporúčam uvedenej spoločnosti napísať, že keďže nebola vo veci podaná žaloba v premlčacej dobe v zmysle ust. § 101 a § 583 Obč. Ak Vám poslali výzvu k úhrade nejakej sumy v € a od splatnosti neuhradenej splátky uplynuli viac ako 3 roky v zmysle ust. § 101 Obč. zákonníka, pričom nebol podaný návrh na súd a teda nebiol vydaný žiadny rozsudok alebo platobný rozkaz, potom im napíšte, že vzášate námietku premlčania v súlade s ust.

Dôsledky premlčania

Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Ak ste však v súdnom konaní nevzniesli námietku premlčania a žalobca preukázal svoje tvrdenia, súd rozhodol vo Váš neprospech.

tags: #premlcanie #dlzneho #poistneho #definicia