Nájomná zmluva a neodkladné opatrenia v kontexte rozhodovacej praxe súdov

Úvod

Nájomná zmluva je základným právnym inštitútom, ktorý upravuje vzťahy medzi prenajímateľom a nájomcom. V praxi však často dochádza ku komplikáciám, ktoré si vyžadujú zásah súdu. Jedným z nástrojov, ktoré súd môže použiť na ochranu práv účastníkov nájomného vzťahu, je neodkladné opatrenie. Tento článok sa zameriava na analýzu rozhodovacej praxe súdov v súvislosti s neodkladnými opatreniami, najmä v kontexte domáceho násilia a ochrany osôb ohrozených konaním iných osôb.

Neodkladné opatrenie ako nástroj ochrany v civilnom sporovom konaní

Civilný sporový poriadok (CSP) umožňuje súdu nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 CSP, neodkladným opatrením možno uložiť strane najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, alebo aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej … (právna veta je skrátená).

Preventívna funkcia a ochrana pred domácim násilím

Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) a písm. h) CSP predstavuje účinný prostriedok preventívneho riešenia problematiky násilia a patrí medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, ktoré vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a … (právna veta je skrátená). Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ a f/ CSP je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Neodkladným opatrením možno osobe, proti ktore … (právna veta je skrátená).

Podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia

V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má dokazovanie povahu osvedčovania, pričom osvedčené skutočnosti majú spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a iba dosiahnutie takejto náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností, vedie k splneniu podmienky pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Preukázanie ohrozenia nároku žalobkyne, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravde … (právna veta je skrátená). Aj keď má neodkladné opatrenie preventívnu funkciu a nemožno preto nariadenie neodkladného opatrenia podmieňovať požiadavkou preukázania priamo násilného skutku, je nevyhnutné aspoň osvedčiť násilné konanie žalovaného. Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického alebo psychického násilia musí mať značnú intenzitu, musí byť dlhotrvajúce a stupňujúcej intenzity.

Rozhodovacia prax súdov a aplikačné problémy

Súdy pri rozhodovaní o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia musia zohľadňovať viaceré aspekty. Dôležité je posúdiť, či návrh obsahuje všetky predpísané náležitosti a či je dostatočne zrozumiteľný a určitý. V zmysle § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Bez ohľadu na skutočnosť, či má návrh na nariadenie neodkladného opatrenia povahu podania vo veci samej v zmysle § 123 ods. 2 CSP, alebo nie, musí nevyhnutne obsahovať všeobecné náležitosti žaloby. Tieto náležitosti vymedzuje § 132 CSP. jednak odkazom na všeobecné náležitosti podania a jednak kumulatívne aj požiadavkou na … (právna veta je skrátená).

Prečítajte si tiež: Sprievodca nájomnou zmluvou a príspevkom

Zákaz priblíženia a ústavnoprávne limity

V niektorých prípadoch súdy rozhodujú o uložení zákazu priblíženia. V danej veci súd s odkazom na aplikáciu § 13 OZ rozhodol o uložení zákazu priblíženia žalovanému, majúc za to, že tento korešponduje ústavnoprávnym limitom týkajúcich sa slobody pohybu a pobytu, bližšie sa nezaoberajúc tým, či žalobný návrh vykazuje znaky niektorého z do úvahy prichádzajúcich prostriedkov ochrany práv vo forme určovacieho, negatórneho alebo reštitučného petitu. Uloženie zákazu priblíženia podľa úvahy odvolacieho súdu nie je prostriedkom ochrany práv aplikovateľným v zmysle § 13 OZ a podľa výroku rozhodnutia má charakter trvalého obmedzenia žalovaného, čo nezodpovedá ústavným … (právna veta je skrátená).

Posudzovanie skutkových okolností

Nie je úlohou odvolacieho súdu v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia posudzovať, ako sa stal skutok, kto ho spáchal, aké dôsledky na zdravotnom stave žalobcu boli zistené, prípadne ďalšie rozhodujúce skutkové okolnosti. Rozhodujúcou okolnosťou bolo posúdenie, či je dôvodný návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a to uloženie povinnosti žalovanému , aby sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nepribližoval k žalobcovi, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v súdnom konaní a pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Ak má žalobca dôvodnú obavu vyplývajúcu iba z je … (právna veta je skrátená).

Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno

Vo všeobecnosti sa posúdenie otázok, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, odvíja od hmotného práva. Platí pritom, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany (ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 569.). Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a … (právna veta je skrátená).

Násilie a jeho definícia

Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, a pod. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, ale … (právna veta je skrátená).

Aplikácia § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka

Účelom aplikácie ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka je chrániť slabšieho zo spoluvlastníkov bytu, a to aj za cenu zásahu do vlastníckeho práva. Vychádzajúc zo skutočnosti, že ust. § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka o riešení nezhôd, o právach a povinnostiach k veciam v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa aplikujú nielen na riešenie nezhôd vzniknutých za trvania manželstva, ale aj nezhôd vzniknutých po zániku manželstva a zániku BSM, pokiaľ ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu, je možné aplikovať ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj na úpravu užívacích práv rozvedených manželov, p … (právna veta je skrátená).

Prečítajte si tiež: Právne aspekty nájmu v školstve

Prečítajte si tiež: Zmluva o nájme bytu Zbehy

tags: #nájomná #zmluva #Kubicová #vzor