Nájomná zmluva a pozemkové úpravy v poľnohospodárstve: Skúsenosti a výzvy

Úvod

Problematika nájomných zmlúv a pozemkových úprav je v slovenskom poľnohospodárstve mimoriadne aktuálna. Súvisí s ňou množstvo otázok týkajúcich sa vlastníctva pôdy, jej využívania, sebestačnosti v produkcii potravín a v neposlednom rade aj legislatívnych zmien, ktoré majú za cieľ zefektívniť a zrýchliť procesy spojené s pozemkovými úpravami. Tento článok sa snaží komplexne zhrnúť informácie o týchto témach, pričom vychádza z dostupných údajov a analyzuje súčasné výzvy a perspektívy.

Novela zákona o pozemkových úpravách: Zrýchlenie procesov a ochrana vlastníckych práv

Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu zákona o pozemkových úpravách, ktorá má priniesť zrýchlenie procesov a zníženie nákladov. Ministerstvo pôdohospodárstva si od týchto zmien sľubuje efektívnejšie usporiadanie pozemkového vlastníctva a reaguje na zmenu klimatických podmienok, keďže sa zameriava na potrebu zabezpečenia zadržiavania vody v krajine. Novela zákona tiež odstraňuje nesúlad zákona o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, a súčasnej podoby zákona o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách.

Opatrovník v prípade úmrtia vlastníka

V prípade úmrtia vlastníka pozemku stanovuje novela pri sceľovaní opatrovníka. Bude určený z okruhu blízkych osôb poručiteľa, a to v poradí manžel alebo deti podľa toho, kto sa prevažnú časť roka zdržuje v obci, v ktorej prebiehajú pozemkové úpravy. Ak nebude možné splniť túto podmienku, za opatrovníka bude vyhlásená obec.

Definícia trvalého porastu

Novela zavádza novú definíciu vlastného trvalého porastu a trvalého porastu na cudzom pozemku, na ktorom sa trvalý porast nachádza v pozemkových úpravách. Trvalý porast, ktorý bol na pôvodnom pozemku oprávnene a so súhlasom vlastníka vysadený inou osobou, ako je vlastník pôvodného pozemku, je pravidelne obhospodarovaný a podrobovaný pestovateľským operáciám, je vlastníctvom tejto osoby.

Kvalifikačné predpoklady pre vedúcich projektov

Novela zákona tiež zavádza osobitný kvalifikačný predpoklad pre vedúcich projektov pozemkových úprav, ktorý bude možné získať skúškou pred skúšobnou komisiou, ktorú zriadi ministerstvo.

Prečítajte si tiež: Sprievodca nájomnou zmluvou a príspevkom

Zrýchlenie procesov je otázne

Ministerstvo napriek legislatívnym novinkám zrýchlenie procesov neočakáva. „Samotný proces pozemkových úprav už veľmi zrýchliť nepôjde, pozemkové úpravy v priemernom katastrálnom území trvajú zhruba päť rokov. Urýchliť by sa mohlo skôr zadávanie nových pozemkových úprav, čo by si však vyžiadalo zabezpečenie zvýšenia finančných prostriedkov aj personálnych kapacít,“ priznal rezort, s čím súhlasia aj odborníci. „Pozemkové úpravy sa dostali do začarovaného kruhu takmer byrokratických postupov.

Informovanosť vlastníkov

Vlastník je počas konania o pozemkových úpravách pravidelne informovaný o celom priebehu konania a dostáva do vlastných rúk tri najdôležitejšie dokumenty - výpis z registra pôvodného stavu (informácie o pozemkoch v jeho vlastníctve v pozemkových úpravách), návrh zásad umiestnenia nových pozemkov (pravidlá projektovania nových pozemkov) a výpis z návrhu registra nového stavu (informácie o navrhnutých nových pozemkoch do jeho vlastníctva), ktoré môže pripomienkovať.

Sebestačnosť v produkcii potravín: Realita a výzvy

Podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Marián Šolty zdôraznil dôležitosť sebestačnosti v produkcii potravín. Poukázal na historické skúsenosti, keď nedostatok potravín viedol k vážnym sociálnym a ekonomickým problémom. Zamyslel sa nad otázkami spojenými so sebestačnosťou: Chceme, respektíve kto chce sebestačnosť? Dokážeme ju zaistiť, môžeme ju zaistiť a smieme ju zaistiť? Je sebestačnosť zdôvodniteľná a potrebná? Je sebestačnosť obmedzená na jednu osobu, rodinu, produkujúcu potraviny, alebo aj na rodiny neprodukujúce potraviny? Je možná sebestačnosť obce, mesta, celého štátu alebo celého sveta? A teda keď celého sveta, tak teda aj mňa?

Príklady komodít

Cukru máme z dvoch súčasných cukrovarov takmer 100 %. Poľnohospodári sú schopní vypestovať repu v dostatočnom množstve, samozrejme, musí sa im to vyplatiť. Cukrovary sú však v rukách nemeckých majiteľov, a pri všetkej úcte k tomuto odvetviu, je len na ich ľubovôli, či sa rozhodnú vyrábať cukor na Slovensku, alebo budú realizovať produkciu vyrobenú vo svojich materských fabrikách v Nemecku. Je paradoxom, že jednou z najdiskutovanejších komodít sú zemiaky, o ktorých sa hovorí, že sú druhý slovenský chlieb. Transformácia poľnohospodárskej výroby priniesla 40 % sebestačnosť v zemiakoch, a to nám musí nastaviť zrkadlo, čo sme a čo chceme byť. Je až tragikomické, že sa hrdíme našou národnou potravinou, akou je bryndza, ale mozarely spotrebujeme dvakrát toľko ako bryndze. Pritom sme tretí najväčší dodávateľ syrov do Česka. Štatistiky ďalej uvádzajú, že máme len 40 % sebestačnosť v produkcii hrozna, a teda aj vína.

Ovocinárstvo: Trendy a perspektívy

Ovocinárstvo na Slovensku si dlhodobo drží moderný trend pestovania, ktorý je vo vyspelých krajinách EÚ. Na Slovensku evidujeme takmer 6 500 hektárov sadov a z toho iba 3 500 hektárov má aspoň priemernú technickú vybavenosť. Vypracovali sme Koncepciu rozvoja ovocinárskej výroby na Slovensku do roku 2027 s výhľadom do roku 2035. V tomto roku odhadujeme len v produkcii jabĺk okolo 30 až 35-tisíc ton. S čím nemôžeme byť vôbec spokojní je významný pokles výmery ovocných sadov, každý rok o 200 až 300 hektárov. V navrhovanej koncepcii sme vypracovali zámer, že pokiaľby sme každý rok vrátane tohto vysadili okolo 300 hektárov sadov, z toho 250 hektárov jabloňových, mohli by sme sa v roku 2027 dopracovať k vyššej miere sebestačnosti. V súčasnosti máme 3 500 hektárov produkčných sadov, ku ktorým by po realizácii uvedeného plánu výsadby pribudlo do roku 2027 minimálne 1 500 hektárov nových rodiacich sadov. Celkovou produkciou by sme sa mohli dostať na spomenutých 120- až 150-tisíc ton ovocia, čo by bola úroda, ktorú požadujeme.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty nájmu v školstve

Vplyv klimatických zmien

Podmienky prostredia rozhodujú o pestovaní konkrétnych druhov ovocia. Podmienky na Slovensku pre pestovanie ovocia máme stále veľmi dobré. Zmena klímy znamená v niečom zhoršenie - častejší výskyt krupobitia, víchríc, prívalových dažďov, ale aj výskyt období dlhšie trvajúceho sucha. Na druhej strane je tu predpoklad, že budeme môcť pestovať ovocie typické skôr pre juh Európy.

Integrovaná ochrana rastlín

Nie však za každú cenu razantným potlačením škodcov, ale znižovaním ich prahu škodlivosti a to rozumným uplatňovaním systému integrovanej ochrany rastlín, ktorý je v boji proti škodcom najúčinnejší. Mnohí pestovatelia sú vysoko ekologicky zmýšľajúci, len niekedy nás život, ekonomika, spotreba a samotní konzumenti tlačia do produkcie ovocia, ktoré je vzhľadovo absolútne bezchybné.

Nedostatok pracovnej sily

Ovocinárska výroba je celoročne mimoriadne náročná na ľudskú prácu. Keď hovoríme o domácej produkcii ovocia, musíme si byť vedomí jedného vážneho problému - takmer 20 až 30 percent z nej nedokážeme pozberať. Nemáme dostatok ľudí v sadoch - nevieme včas urobiť rezy, prebierky ovocia, zelené práce, to všetko si vyžaduje ľudskú prácu, na ktorú je ovocinárstvo veľmi náročné. Už pred desiatimi rokmi ovocinári v rámci SPPK avizovali nedostatok ľudí v sadoch. Dnes máme nádej, že možno v priebehu mesiaca v slovenskom parlamente bude prerokovaný návrh riešenia sezónnych pracovníkov, resp. inštitútu sezónnych prác. Zadefinovali sme osem spôsobov, z nich najúčinnejší je zníženie odvodového zaťaženia, konkrétne z 35 percent na 9-10 percent. Najväčšie obavy mám však z toho, že stále hovoríme len o slovenských zamestnancoch. Áno, rešpektujem to, využiť viac študentov, ľudí v dôchodkovom veku, nezamestnaných, každého, kto bude mať záujem a bude chcieť pracovať v ovocinárskej výrobe.

Zdražovanie potravín: Dôsledky a príčiny

Stúpajúca inflácia sa odráža prakticky na všetkých tovaroch. Ani výrobcovia potravín už nedokážu vyrovnávať rastúce náklady a množstvo z nich pristupuje k zdražovaniu. Spoločným dôvodom potravinárov sú pritom najmä stúpajúce ceny surovín. „V podstate došlo k zvýšeniu pri všetkých vstupoch. Slnečnicový olej išiel hore o 100 percent, kukurica o 82 a pšenica o 32 percent,“ hodnotí Ondřej Široký, Business Unit Manager pre Slovensko v Intersnacku. Tento nárast pritom ešte ani zďaleka nie je na konci. Len za posledný týždeň sa napríklad potravinárska pšenica na trhoch dostala na svoje 13-ročné maximum, s medziročným skokom o 32 percent. K tomu sa ešte pridávajú aj vyššie náklady v živočíšnej výrobe, čo sa týka kŕmnych zmesí, ktoré zase ovplyvňujú ceny mäsa či mlieka. Okrem surovín však stojí viac napríklad aj doprava a spracovanie.

Kde zistíte, či parcela, o ktorú máte záujem, je stavebná

Stavebné pozemky sú vyznačené v územných plánoch obcí a miest. Zverejňujú ich na svojich webových stránkach. Medzi rodinnými domami vznikajú rôzne prevádzky, a to napriek tomu, že s nimi územný plán nepočíta. Ak sa teda rozhodnete kúpiť pozemok, stavať rodinný dom alebo chatu, overte si ešte predtým, aké má zastupiteľstvo plány s využitím okolitého územia. Odpoveď vám dá územný plán. Pozor si musíte dávať aj na jeho zmeny. Podľa zákona by sa mali aktualizovať každých päť rokov. Realita je však podľa architekta Buráka taká, že niekde sa aktualizujú aj každý rok. Ak má už obec alebo mesto plán odklepnutý a vy idete kupovať pozemok s tým, že by ste na ňom chceli stavať, mali by ste sa práve z aktuálneho územného plánu dozvedieť, či parcela podľa parcelného čísla je vôbec vyčlenená na podobnú výstavbu.

Prečítajte si tiež: Zmluva o nájme bytu Zbehy

tags: #nájomná #zmluva #poľnohospodárske #obchodné #družstvo #abrahám