
Tento článok poskytuje komplexný prehľad o náležitostiach nájomnej zmluvy pre cudzincov, ktorí žiadajú o prechodný pobyt na Slovensku. Zameriame sa na požiadavky zákona o pobyte cudzincov, potrebné dokumenty a povinnosti zamestnávateľa.
Zamestnávanie cudzincov z tretích krajín (štátov mimo EÚ) na Slovensku upravujú dva hlavné zákony: zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov. Cudzinec, ktorý žiada o prechodný pobyt, musí splniť určité podmienky, vrátane preukázania zabezpečeného ubytovania.
Príslušník tretej krajiny (cudzinec) je povinný k žiadosti o prechodný pobyt doložiť doklad o zabezpečení ubytovania. Tento doklad musí preukazovať, že má zabezpečené ubytovanie na minimálne šesť mesiacov prechodného pobytu. K tejto lehote je potrebné pripočítať dobu, počas ktorej sa bude o žiadosti rozhodovať (štandardne 90 dní, s možnosťou predĺženia).
Zákon o pobyte cudzincov vyžaduje, aby zabezpečené ubytovanie spĺňalo minimálne štandardy, ktoré sú ustanovené vyhláškou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 259/2008 Z. z. Táto vyhláška v § 8 ods. 1 vyžaduje, aby obytná plocha bytu nižšieho štandardu mala najmenej 12 m2 na jedného užívateľa a 6 m2 na každú ďalšiu osobu, ktorá s ním žije v domácnosti.
Podľa § 122 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je dokladom potvrdzujúcim zabezpečenie ubytovania aj čestné vyhlásenie fyzickej osoby o poskytnutí ubytovania cudzincovi na území Slovenskej republiky spolu s výpisom z listu vlastníctva alebo dokladom preukazujúcim oprávnenie na užívanie nehnuteľnosti.
Prečítajte si tiež: Sprievodca nájomnou zmluvou a príspevkom
Ak sa žiada o prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny, je nutné doložiť doklad o spoločnom ubytovaní.
Nájomná zmluva je jedným z najčastejších dokladov, ktorým cudzinec preukazuje zabezpečenie ubytovania. Mala by obsahovať nasledovné:
Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva štátneho príslušníka tretej krajiny, má určité povinnosti voči úradu práce.
Zamestnávateľ je povinný oznámiť úradu práce začiatok a skončenie zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, a to do 7 pracovných dní od nástupu do zamestnania a do 7 pracovných dní od skončenia zamestnania. Túto povinnosť má aj tuzemská fyzická alebo právnická osoba, ktorá uzatvorila zmluvu so zahraničnou právnickou osobou alebo so zahraničnou fyzickou osobou, na základe ktorej sú k nej vysielaní zamestnanci zahraničného zamestnávateľa vykonávať prácu na území Slovenskej republiky (informujúca organizácia).
Oznámenie sa realizuje zaslaním príslušného formulára informačnej karty elektronickými prostriedkami podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom. Príslušným úradom práce je úrad, v ktorého územnom obvode bude štátny príslušník tretej krajiny zamestnaný, resp. bude realizovať výkon práce na základe vyslania.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty nájmu v školstve
Zamestnávateľ má možnosť oznámenia zmeny údajov na zaslanom formulári informačná karta na dokumente Oznámenie zamestnávateľa o zmene údajov na formulári IK (Priloha č.6) [ DOCX]. Zmeny sa týkajú napríklad sídla zamestnávateľa, miesta výkonu práce alebo ustanovenia § 23a zákona č. 5/2004 Z. z.
Ak zamestnávateľ poskytuje ubytovanie zamestnancovi z tretej krajiny, môže predložiť:
Zákon o službách zamestnanosti v § 23a obsahuje niekoľko desiatok výnimiek, kedy je možné zamestnať cudzinca bez potreby potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta alebo povolenia na zamestnanie. Medzi tieto výnimky patria napríklad:
Modrá karta je povolenie na prechodný pobyt na účel vysokokvalifikovaného zamestnania. Vydáva sa pre cudzincov, ktorí majú vysokoškolské vzdelanie a budú vykonávať zamestnanie, ktoré vyžaduje takúto kvalifikáciu.
Sezónne zamestnanie je činnosť, ktorej vykonávanie nepresahuje 240 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov a je viazané na určité obdobie roka opakujúcou sa udalosťou alebo opakujúcim sa sledom udalostí spojených so sezónnymi podmienkami, počas ktorých sa vyžaduje podstatne vyšší objem práce.
Prečítajte si tiež: Zmluva o nájme bytu Zbehy