
Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty života a podnikania na Slovensku, pričom sa dotýka tém, ako je nájomná zmluva, štatistika obchodu v rámci EÚ, daň z pridanej hodnoty (DPH), cestovanie s deťmi do zahraničia a hľadanie práce a ubytovania v Holandsku. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o týchto oblastiach a pomôcť čitateľom zorientovať sa v danej problematike.
Európska únia zavádza spoločný rámec pre rozvoj, tvorbu a šírenie európskych podnikových štatistík. Súčasťou tohto rámca je aj štatistika obchodu s tovarom v rámci EÚ. Povinná výmena mikroúdajov o vývoze tovaru v rámci EÚ medzi štatistickými orgánmi členských štátov je dôležitým nástrojom pre zabezpečenie presných a spoľahlivých štatistických údajov.
Transakcie, ktoré sa vykazujú na hláseniach INTRASTAT-SK, nemusia mať výhradne obchodný charakter; ide aj o iné transakcie ako len nákup a predaj tovaru. Bez toho, aby boli dotknuté presne špecifikované prípady, tovar je predmetom vykazovania na hláseniach INTRASTAT-SK bez ohľadu na to, či je operácia spojená s peňažnou transakciou alebo nie.
Na INTRASTAT-SK hláseniach nie je vykazovaný ani tovar dovážaný zo štatistických území alebo vyvážaný do štatistických území členských štátov, na ktorých sa neuplatňuje systém DPH v zmysle smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH (ďalej len „smernica o DPH“). Rovnaký postup je aj pri dovozoch z území, resp. vývozoch na územia, ktoré patria (sú pridružené) členským štátom, avšak nie sú súčasťou colných území týchto štátov (napr. Francúzska Polynézia, Nová Kaledónia atď.). Osobitné postavenie má Monacké kniežatstvo, ktoré nie je súčasťou územia EÚ, ale je colným územím EÚ a uplatňuje sa na ňom systém DPH podľa smernice o DPH. San Marino nie je súčasťou EÚ, ani jej colného územia, takže sa na tomto území neuplatňuje spoločný systém DPH podľa smernice o DPH. Slovenská spoločnosť nakúpi tovar na Martiniku, ktorý je súčasťou štatistického územia Francúzska, ale nie je súčasťou územia EÚ vzhľadom na uplatňovanie DPH.
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1197 v Dodatku k prílohe V špecifikuje Zoznam tovarov a pohybov vyňatých z európskej štatistiky medzinárodného obchodu s tovarom.
Prečítajte si tiež: Sprievodca nájomnou zmluvou a príspevkom
Prah oslobodenia na rok 2026 je rovnaký pre dovoz aj vývoz tovaru v rámci EÚ a je stanovený vo výške 1 000 000 eur. Avšak pre subjekty, ktoré pôsobia v odvetviach pôdohospodárstva a potravinárstva, boli zachované prahy oslobodenia 200 000 eur pre dovoz tovaru v rámci EÚ a 400 000 eur pre vývoz tovaru v rámci EÚ. Na určenie spravodajskej povinnosti pre rok 2026 sa berie do úvahy hodnota tovaru dovezeného a/alebo vyvezeného v rámci EÚ za obdobie od 1. októbra 2024 do 30. septembra 2025. Do hodnoty tovaru, na základe ktorej sa určuje spravodajská povinnosť, sa započítavajú všetky dovozy a/alebo vývozy tovaru v rámci EÚ, ktoré sú predmetom vykazovania v rámci štatistických zisťovaní INTRASTAT-SK. Spravodajské jednotky, ktoré prekročili prah oslobodenia majú povinnosť predkladať hlásenie INTRASTAT-SK.
Keď spravodajská jednotka za obdobie 1. október 2024 až 30. september 2025 zistí, že prekročila prahy oslobodenia na príslušnom toku, oznámi túto skutočnosť Štatistickému úradu SR najneskôr do desiatich dní odo dňa jej vzniku vyplnením a zaslaním tlačiva „REGISTRAČNÝ DOTAZNÍK“. Ak má spravodajská jednotka aktivovanú elektronickú schránku, sú jej prihlasovacie údaje (meno a heslo) doručené do tejto elektronickej schránky. Ak nastali zmeny v údajoch uvedených pri registrácii pre štatistické zisťovania INTRASTAT-SK (napr. zmena názvu, sídla, zástupcu, organizačných jednotiek, kontaktných údajov a pod.), spravodajská jednotka o nich informuje Štatistický úrad SR vyplnením príslušného tlačiva.
Štatistický úrad SR vyhodnocuje dostupné údaje z INTRASTAT-SK hlásení a daňových priznaní DPH a následne upozorňuje spravodajské jednotky na nesplnenie si oznamovacej povinnosti. Ak je spravodajská povinnosť určená na základe prijatej alebo poskytnutej platby vykázanej v daňovom priznaní k DPH bez fyzického dovozu/vývozu tovaru v rámci EÚ (zálohová platba), spravodajská jednotka informuje o tejto skutočnosti Štatistický úrad SR. Po vzájomnej dohode určí Štatistický úrad SR sledované obdobie. Spravodajskej jednotke, ktorá v období od 1. októbra 2024 do 30. septembra 2025 nedosiahla stanovený prah oslobodenia, zaniká spravodajská povinnosť.
Štatistický úrad SR každý rok prehodnocuje spravodajskú povinnosť jednotlivým spravodajským jednotkám v štatistických zisťovaniach INTRASTAT-SK a a iba v prípade vzniku spravodajskej povinnosti oznámi túto skutočnosť spravodajskej jednotke. Spravodajská jednotka od 1. októbra 2024 do 30. septembra 2025 doviezla v rámci EÚ tovar sumárne za 1 350 000 eur, čím prekročila stanovený prah oslobodenia 1 000 000 eur.
S účinnosťou od 1. júla 2011 je záväzné a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch EÚ Nariadenie rady EÚ č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH (ďalej len nariadenie). Nariadenie má zabezpečiť, aby sa ustanovenia smernice 2006/112/ES (ďalej len smernica), ktorá bola transponovaná do zákonov o DPH členských štátov, uplatňovali vo všetkých členských štátoch rovnako. V praxi teda ide tiež o výklad niektorých ustanovení platného zákona o DPH č. 222/2004 Z. z. Nariadenie neprináša nové princípy pri uplatňovaní DPH, tie sú vytýčené smernicou. Cieľom nariadenia je zabezpečiť jednotné uplatňovanie súčasného systému DPH stanovením pravidiel týkajúcich sa najmä zdaniteľných osôb, dodania tovaru a poskytovania služieb, miesta dodania zdaniteľných obchodov. V niektorých prípadoch by výklad ustanovení smernice mohol poskytnúť rôzne riešenia.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty nájmu v školstve
Smernica - článok 2 ods. 1 písm. b); § 11 ods. 1. Z nariadenia - čl. Súkromná osoba zo SR kúpi automobil, ktorý spĺňa kritériá pre nový dopravný prostriedok, z ČR a zdaní ho v SR, kde je aj zaregistrovaný. O dva mesiace zmení svoje bydlisko a presťahuje sa do Poľska, pričom premiestni aj automobil (stále sú splnené kritériá nového dopravného prostriedku). Súkromná osoba zo SR kúpi automobil, ktorý spĺňa kritériá pre nový dopravný prostriedok, z ČR, kde má pridelené len dočasné prepravné značky a prepraví ho do SR. Samotné vrátenie tohto nového dopravného prostriedku zo SR do ČR nie je považované v ČR za nadobudnutie - nevzniká tu teda daňová povinnosť.
Smernica - článok 3 a 214 ods. 1 písm. e); § 7a ZDPH. Zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom DPH a prijíma službu od zdaniteľnej osoby z iného členského štátu, pri ktorej sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 ZDPH, je povinná sa registrovať pre DPH podľa § 7a ZDPH. K povinnosti registrácie zdaniteľnej osoby tiež dochádza, ak je táto v postavení dodávateľa služby s miestom dodania určeným podľa § 15 ods. 1 ZDPH do iného členského štátu. Z nariadenia - čl. Zdaniteľná osoba, ktorá má registráciu z titulu dodania služby do iného členského štátu alebo prijatia služby z iného členského štátu (registrácia podľa § 7a ZDPH) a hodnota tovaru, ktorý nadobúda z iných členských štátov EÚ, nedosiahla limit pre povinnú registráciu (§ 7 ZDPH), t. j. neoznámiť dodávateľovi tovaru svoje IČ DPH pridelené z titulu dodania alebo prijatia služby a na základe toho zdaní dodanie tovaru dodávateľ, t. j. Podnikateľ zo SR (zdaniteľná osoba) má v júli 2011 poskytnúť opravu prístroja pre platiteľa z ČR. Ide o službu, pri ktorej sa vzhľadom na postavenie odberateľa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 ZDPH, t. j. miesto dodania služby bude v ČR. V septembri 2011 má podnikateľ v pláne nakúpiť tovar z Dánska. Dánskemu dodávateľovi oznámi svoje IČ DPH pridelené v súvislosti s registráciou podľa § 7a ZDPH, čo znamená, že dodanie tovaru bude fakturované bez DPH a slovenskému podnikateľovi vznikne v SR povinnosť zdaniť nadobudnutie tovaru. V novembri 2011 slovenský podnikateľ plánuje kúpiť tovar z Luxemburska. Celková hodnota tovaru kúpeného z Dánska a tovaru, ktorý plánuje kúpiť z Luxemburska, nepresahuje sumu 13 941,44 €. Podnikateľ v tomto prípade neoznámi dodávateľovi svoje IČ DPH, čo pre dodávateľa znamená povinnosť zdaniť dodanie tovaru v Luxembursku.
Smernica - čl. 9 ods. 1; § 3 ods. 1 zákona o DPH. Z nariadenia - čl.
Smernica - článok 55; § 16 ods. Miestom dodania reštauračných a stravovacích služieb okrem reštauračných a stravovacích služieb fyzicky poskytnutých na palube lodí, lietadiel alebo vo vlakoch je miesto, kde sa tieto služby fyzicky poskytnú. Reštauračné služby pozostávajú z dodania pripraveného alebo nepripraveného jedla alebo nápojov určených na konzumáciu ľuďmi v priestoroch poskytovateľa, spolu s vhodnými doplnkovými službami umožňujúcimi okamžitú spotrebu, kým stravovacie služby pozostávajú z rovnakého dodania, avšak poskytnutého mimo priestorov poskytovateľa. Podobne ako reštauračné služby možno stravovacie služby charakterizovať súborom znakov a úkonov, pričom prevládajú služby a poskytnutie jedál alebo nápojov je len jedným z komponentov. Za reštauračné a stravovacie služby sa nepovažuje: samotné dodanie pripraveného alebo nepripraveného jedla (napr. V prípadoch, kedy dodanie jedla alebo nápojov nie je spojené s ďalšími službami, považuje sa za dodanie tovaru. Pri dodaní reštauračných a stravovacích služieb zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu zdaniteľnej osobe, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je táto zdaniteľná osoba osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH, ak miestom dodania služby je tuzemsko. Z nariadenia - čl. Reštauračnými a stravovacími službami sa rozumejú služby, ktoré pozostávajú z poskytovania pripraveného alebo nepripraveného jedla alebo nápojov, alebo obidvoch, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu, pričom tieto služby sú sprevádzané dostatočne podpornými službami umožňujúcimi okamžitú spotrebu takýchto jedál alebo nápojov. Poskytovanie jedla alebo nápojov, alebo obidvoch predstavuje len časť celku, v ktorom prevládajú služby. Dodávka výrobkov - napr. teplých párkov, vyžaduje ich varenie alebo zohriatie, čo predstavuje službu, ktorá musí byť zohľadnená pri komplexnom posúdení tohto plnenia. Keďže sa príprava teplého konečného produktu v podstate obmedzuje na jednoduché a štandardizované úkony, ktoré sa vykonávajú neustále, nepredstavuje táto príprava prevažujúci prvok sporného plnenia a sama osebe nemôže dať tomuto plneniu charakter poskytovania služby. Okrem toho pri týchto činnostiach sa neposkytujú čašníci ani poradenstvo zákazníkom, servis spočívajúci v odovzdaní objednávok do kuchyne, servírovanie zákazníkom na stôl, nie sú k dispozícii šatne ani toalety, v zásade ani riad, nábytok a príbory. Prvky poskytovania služieb spočívajú len v existencii elementárnych zariadení (pultov bez možnosti sedenia). Takéto elementárne zariadenia vyžadujú len minimálne ľudské nasadenie. Na rozdiel od jedál predávaných v stánkoch s občerstvením, v mobilných stánkoch a kinách sa tieto jedlá spravidla nepripravujú jednoduchým štandardným spôsobom, ale vykazujú omnoho výraznejšie znaky poskytovania služieb a vyžadujú si viac práce a odbornosti. Kvalita jedál, tvorivosť, ako aj prezentácia sú v tomto prípade prvkami, ktoré pre zákazníka väčšinou majú rozhodujúci význam. Okrem toho plnenia podniku ponúkajúceho párty servis môžu zahŕňať prvky, ktoré umožňujú konzumáciu, ako napr. poskytnutie riadu, príborov alebo nábytku.
Smernica - príloha č. II; § 16 ods. 1. 2. 3. 4. 5. Podľa čl. balíky internetových služieb týkajúce sa informácií, v ktorých je telekomunikačná zložka pomocná a podradená [t. j. vzdelávacie služby, ak učiteľ poskytuje obsah kurzu cez internet alebo elektronickú sieť (t. j.
Prečítajte si tiež: Zmluva o nájme bytu Zbehy
Smernica - čl. 24 ods. 1; § 9 ods. 2 zákona o DPH. Z nariadenia - čl. Platiteľ zo SR si zakúpil od českého platiteľa technologickú linku, predmetom obchodného vzťahu bolo jej dodanie bez montáže. Montáž linky mu vykonal iný slovenský platiteľ - ide o ďalšiu obchodnú transakciu - v tomto prípade službu. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry ESD (rozsudky ESD C-41/04, C-111/05), keď súbor prvkov a úkonov tvorí jedno plnenie, potom je opodstatnené vziať do úvahy všetky okolnosti, za ktorých sa vykonáva predmetné plnenie, s cieľom určiť, či na jednej strane ide o dve alebo viacero odlišných plnení alebo jediné plnenie. Plnenie pozostávajúce z jediného plnenia z hospodárskeho hľadiska nesmie byť umelo členené, aby sa nezmenila funkčnosť systému DPH. Ide o jediné plnenie, keď dva alebo viaceré prvky alebo úkony poskytnuté platiteľom v prospech klienta sú tak úzko zviazané, že tvoria objektívne jediné nerozlučné hospodárske plnenie, ktorého rozčlenenie by bolo neprirodzené.
#