Námietka Zaujatosti Sudcu: Dôvody a Včasnosť v Kontexte Slovenskej Jurisdikcie

V dnešnej dobe digitálnej informovanosti, kde internetové zdroje poskytujú okamžitý prístup k rozsiahlym dátam, sa často stáva, že strana sporu získa informácie o možnej zaujatosti sudcu práve z týchto zdrojov. Informácie o minulých verejných, podnikateľských aktivitách sudcu alebo osôb jemu blízkych, nájdené online, môžu vyvolať otázky týkajúce sa nestrannosti sudcu a včasnosti podania námietky zaujatosti. Cieľom tohto článku je preskúmať dôvody a včasnosť námietky zaujatosti sudcu v kontexte slovenskej jurisdikcie, s prihliadnutím na relevantnú legislatívu, judikatúru a praktické príklady.

Úvod do Inštitútu Námietky Zaujatosti

V civilnom sporovom konaní, požiadavka nestrannosti súdu je realizovaná prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu, ktorý je precizovaný v ustanoveniach § 49 až § 59 CSP.

Definícia Nestrannosti Sudcu

Za nestranného sudcu ESĽP považuje takého sudcu, u ktorého pri rozhodovaní a prejednávaní veci absentujú akékoľvek predsudky a zaujatosť voči účastníkom konania a vo vzťahu k prejednávanej veci. Z judikatúry ESĽP možno vyvodiť, že pri zisťovaní, či sudca je alebo nie je nestranný, ESĽP skúma dva aspekty nestrannosti sudcu, a to subjektívnu a objektívnu nestrannosť sudcu.

• Subjektívna nestrannosť sudcu sa viaže k jeho osobnému presvedčeniu a jeho vnútornej zaujatosti voči stranám. ESĽP skúma subjektívnu nestrannosť najmä z vonkajších prejavov sudcu, z jeho správania a vystupovania počas konania s tým, že existencia subjektívnej nestrannosti sa u sudcu prezumuje, pokiaľ nie je preukázaný opak.
• Objektívna nestrannosť sudcu sa berie do úvahy vonkajšie okolnosti mimo vnútorného presvedčenia sudcu, prípadne jeho správania, pri ktorých sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné záruky, aby sa vylúčili akékoľvek pochybnosti o jeho nestrannosti.

Dôvody na Vylúčenie Sudcu

Základom pre vylúčenie sudcu môžu byť len objektívne existujúce zákonné dôvody, nie to, že účastník sa nestotožňuje s jeho rozhodovaním. Medzi hlavné dôvody patria:

• Pomer sudcu k veci: Sudca má spravidla pomer k veci (teda k tomu, čo je predmetom konania, v ktorom rozhoduje) vtedy, keď má priamy alebo nepriamy právny záujem na výsledku prejednávanej veci.
• Pomer sudcu k stranám konania: Týmto sa rozumie vzťah sudcu k účastníkom konania (navrhovateľ alebo odporca) alebo k zástupcovi účastníka konania (napríklad advokát).

Námietka Zaujatosti

Účastník konania (navrhovateľ alebo odporca) má právo uplatniť na konajúcom súde námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť ak má účastník konania pochybnosti o nezaujatosti sudcu vo vzťahu k predmetnej veci, k účastníkom konania alebo k zástupcovi účastníka konania.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok: Kto má nárok?

Včasnosť Námietky Zaujatosti

Podľa § 53/1 CSP „námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Je možné si všimnúť, že znenie § 53/1 CSP sa líši od predchádzajúcej právnej úpravy § 15a/2 OSP, podľa ktorého „účastník môže uplatniť námietku zaujatosti … do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený“.

Rozdiel Medzi "Dozvedel Sa" a "Mohol Dozvedieť"

Zásadný rozdiel spočíva v tom, či je pre posúdenie včasnosti relevantné, kedy sa strana dozvedela o dôvode vylúčenia, alebo kedy sa o ňom mohla dozvedieť. Aktuálna právna úprava (§ 53/1 CSP) vychádza z toho, že relevantné je, kedy sa strana o dôvode skutočne dozvedela.

Povinnosť Lustrácie Informácií o Sudcoch

Lehota tak začína plynúť až v momente, kedy sa strana o ňom skutočne dozvedela, teda skutočne získala informáciu o skutočnostiach, ktorými odôvodňuje námietku. Logickým dôsledkom potom je, že neexistuje právna povinnosť strany lustrovať a vyhľadávať informácie o sudcoch a ich minulých aktivitách a pátrať, či sa v nich neskrýva potenciálny dôvod na ich vylúčenie. Vyslovenie takejto povinnosti by obrátilo naruby jasný zmysel a účel ustanovenia § 53/1 CSP. Toto ustanovenie sa totiž zakladá na myšlienke, že strana má podať námietku v určenej lehote potom, ako sa dozvie o dôvode vylúčenia. Jeho zmyslom nie je to, aby strana sama iniciatívne vyhľadávala takéto dôvody s náležitou starostlivosťou. Ako uviedol rakúsky najvyšší súd, predpokladom pre uplatnenie práva podať námietku zaujatosti je získanie vedomosti o dôvode vylúčenia. Vzhľadom na jasné znenie zákona nemožno povinnosť vyvodzovať ani analogicky, napr. cez § 153 CSP.

Analógia s Premlčacou Dobou

Podľa Občianskeho zákonníka teda začína plynúť premlčacia doba od získania skutočnej vedomosti, čiže od „preukázateľného získania informácie o [relevantných] skutkových okolnostiach“. Naproti tomu, podľa Obchodného zákonníka začína plynúť už od možnosti získania tejto informácie.

Príklad z Praxe

Povedzme, že v priebehu konania strana náhodou na internete zistí, že manželka konajúceho sudcu kedysi pôsobila ako konateľka spoločnosti, ktorá má väzby na protistranu. Strana uplatní námietku zaujatosti do 7 dní od tohto zistenia. Sudca však môže dospieť k názoru, že strana mohla danú informáciu vzhľadom na jej verejnú dostupnosť získať alebo vyhľadať aj skôr. Môže sudca neprihliadať na námietku ako na oneskorenú z dôvodu, že strana sa podľa jeho názoru mohla dozvedieť o dôvode zaujatosti skôr?

Prečítajte si tiež: Judikáty v striedavej starostlivosti

Vzhľadom na súčasnú právnu úpravu a judikatúru, sudca by nemal neprihliadať na námietku ako na oneskorenú, ak bola podaná do 7 dní od momentu, kedy sa strana o dôvode skutočne dozvedela. Nie je právnou povinnosťou strany aktívne vyhľadávať informácie o sudcoch.

Náležitosti Námietky Zaujatosti

Ing. J. C. Najvyšší súd SR sa podanou námietkou zaujatosti zaoberal v prvom rade s ohľadom na splnenie všetkých náležitostí, ktoré musí námietka obsahovať v zmysle § 52 ods. 2 CSP na to, aby súd mohol posudzovať skutočnosti v nej uvedené. Jednou zo zákonných náležitostí je aj uvedenie informácie, kedy sa strana uplatňujúca námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedela. Táto lehota je stanovená na 7 dní od kedy sa strana dozvedela o dôvode pre vylúčenie sudcu. Vo vzťahu ku konkrétnemu sporu žalobca v podanej námietke zaujatosti neuviedol, kedy sa o dôvode vylúčenia dozvedel.

Dôsledky Neuvedenia Dátumu Dozvedenia sa o Dôvode Vylúčenia

„Najvyšší súd zastáva názor, že uvedenie tejto náležitosti zákonodarcom do inštitútu námietky zaujatosti smerovalo k tomu, aby bolo možné určiť začiatok jej plynutia a posúdiť súdom, či bola námietka podaná včas v zmysle § 53 ods. 1 CSP, pričom samotné stanovenie lehoty na jej uplatnenie malo zamedziť zneužívaniu námietok zaujatosti vedúcim k neúmernému predlžovaniu súdneho konania. Následok v podobe neprihliadnutia na námietku zaujatosti súdom pri neuvedení tohto momentu (kedy sa dozvedel o dôvode vylúčenia sudcu), je primeraným práve preto, že bez jeho vymedzenia nie je možné posúdiť, či bola námietka uplatnená včas. Úmyslom zákonodarcu nepochybne nebolo sankcionovanie strany sporu za neuvedenie tejto náležitosti neprihliadanim na námietku zaujatosti v prípade, keď je bez akýchkoľvek pochýb zrejmé, že bola podaná včas. Vzhľadom k uvedenému súd posúdil podstatu podanej námietky a zaoberal sa skutočnosťami v nej uvedenými.

Objektívnosť a Relevantnosť Obavy

Rozhodujúcim prvkom pri posudzovaní námietky zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená a relevantná. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, dostatočne konkrétnych a závažných skutočnostiach. Zaujatosť sudcu môže byť zapríčinená vzťahom sudcu k predmetu konania alebo k účastníkovi konania. Zaujatosť sudcu daná vzťahom k veci, o ktorej má súd rozhodnúť, je právne významná len dokiaľ súd právoplatne rozhodne o veci, ktorej sa týka sudcova zaujatosť. Právne významná zaujatosť k veci je tiež iba pre to konanie, v ktorom súd môže rozhodovať o predmete konania, ku ktorému sudca prejavil svoju zaujatosť.

Vzťahy Medzi Sudcami a Nestrannosť

Vzájomné vzťahy medzi sudcami sú založené na profesionalite a kolegiálnosti. Ak rámec týchto vzájomných vzťahov neprekročí hranicu profesionálnosti a kolegiálnosti, nemožno mať bez ďalšieho pochybnosti o ich nezaujatosti. Až v prípade, že by vzájomný vzťah prerástol cez rýdzo profesionálny rámec výkonu funkcie sudcu a nadobudol charakter bližšieho osobného vzťahu, pôjde o okolnosť vzbudzujúcu opodstatnené pochybnosti o nezaujatosti a teda išlo by o dôvod pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Vzťahy medzi sudcami, ktoré však bežný pracovný a kolegiálny rámec neprekračujú (t.j. ak tieto vzťahy spočívajú iba na tom, že sa sudcovia navzájom poznajú), nemajú teda samé osebe povahu dôvodov vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci (§ 14 ods.

Prečítajte si tiež: Blaho dieťaťa pri striedavej starostlivosti

Definícia Priateľského Vzťahu

Vzťahom priateľským sa vo všeobecnosti chápe hlboký (až emocionálny) vzťah založený na dôvere, úprimnosti, družnosti, prívetivosti, vzájomnej pomoci, tolerancii, porozumení, ale aj účasti na spoločnom duševnom i duchovnom živote a pod. Je preto dôležité odlišovať priateľstvo od iných medziľudských vzťahov. Vzťah ku spoločnej záujmovej činnosti ani príslušnosť k nej samé osebe neprezrádzajú existenciu vzťahu, ktorý by svojou intenzitou bolo možné bez ďalšieho označiť za vzťah priateľský.

tags: #námietka #zaujatosti #sudcu #dôvody