Kádešská zmluva: Najstaršia mierová zmluva na svete

Staroveký Egypt, kolíska civilizácie, vznikol popri životodarnom Níle, ktorý umožnil rozvoj poľnohospodárstva, remesiel a kultúry. Táto veľkolepá civilizácia sa stala symbolom pokroku, monumentálnych stavieb a bohatého duchovného života. Dejiny Egypta sú rozdelené do štyroch ríš, pričom každá z nich priniesla unikátne zmeny a pokrok. Jedným z najvýznamnejších artefaktov, ktoré nám staroveký Egypt zanechal, je Kádešská zmluva, prvý známy príklad medzinárodnej mierovej dohody.

Počiatky Egypta a Chetitskej ríše

Prvé susedské občiny vznikli pri Níle, kde boli výborné podmienky na poľnohospodárstvo aj napriek horúcemu a suchému podnebiu. Malé občiny sa spájali do väčších celkov - nómy. Okolo roku 3100 pred Kr. boli Horný a Dolný Egypt zjednotené, čím vznikol jednotný Egypt. V Egypte vládlo 31 dynastií.

V Malej Ázii, na území dnešného Turecka, sa v 18. - 13. stor. pred Kr. rozprestierala Chetitská ríša. Chetiti boli prvými, ktorí dokázali vyrábať železo.

Ríše starovekého Egypta

Dejiny starovekého Egypta sa delia na štyri hlavné obdobia: Starú ríšu, Strednú ríšu, Novú ríšu a Ptolemaiovskú dynastiu.

Stará ríša (2700 - 2100 pred Kr.)

Hlavným mestom bol Menofer (Memfis). Pyramídy, symboly veľkoleposti faraónov, sa začali stavať v tomto období. Najstaršia pyramída patrí Džoserovi v Sakkáre. Najväčšie pyramídy - Cheopsova, Chafreova a Menkaureova - sa nachádzajú v Gíze. Stará ríša skončila povstaním chudobných, ktoré spôsobilo rozvrat ríše.

Prečítajte si tiež: Najstaršia známa mierová zmluva

Stredná ríša (2100 - 1750 pred Kr.)

Vládci z Vesetu (Téby, Luxor) znovu ovládli Egypt. Veset sa stal hlavným mestom. Ríša bola oslabená a roku 1750 pred Kr. do Egypta vpadli semitské kmene Hiksósov.

Nová ríša (1550 - 1080 pred Kr.)

Hiksósov vyhnali vládci z Vesetu. Medzi významných faraónov patril Amenhotep IV. a Ramsessovci. Amenhotep IV. sa pokúsil o náboženskú reformu a zmenil polyteizmus na monoteizmus. Egypt postupne ovládli Asýrčania, Peržania a Macedónci.

Ptolemaiovská dynastia (332 - 30 pred Kr.)

Kleopatra bola poslednou vládkyňou dynastie. Po jej smrti sa Egypt stal rímskou provinciou.

Bitka pri Kádeši

Kádeš, staroveké mesto v Sýrii, je známe ako miesto, kde prebehla jedna z najlepšie zdokumentovaných bitiek staroveku. Bitka pri Kádeši sa odohrala medzi Egyptom a Chetitskou ríšou, supermocnosťami 13. storočia pred Kristom. Po 150 rokoch egyptskej nadvlády sa Kádeš dostal pod vplyv Chetitskej ríše a ocitol sa na hraniciach súperiacich starovekých mocností. Konflikt skončil viac-menej nerozhodne a Kádeš zostal pod chetitským vplyvom. Nerozhodný výsledok viedol k prvej známej dlhšie trvajúcej medzinárodnej mierovej zmluve v histórii ľudstva.

Egyptsko-chetitská mierová zmluva

Egyptsko-chetitská mierová zmluva, známa aj ako Kádešská zmluva, Večná zmluva alebo Strieborná zmluva, je prvou zaznamenanou mierovou zmluvou na svete. Je tiež jediná zmluva zo starovekého Blízkeho východu, z ktorej sa zachovali verzie oboch zúčastnených strán. Zmluva vznikla s cieľom ukončiť dlhé nepriateľstvo medzi Chetitskou ríšou a Egypťanmi, ktorí bojovali viac ako dve storočia, aby získali vládu nad krajinami východného Stredomoria. Konflikt vyvrcholil pokusom o egyptskú inváziu v roku 1274 pred Kristom, ktorú zastavili Chetiti v meste Kádeš na rieke Orontes na území dnešnej Sýrie. Bitka o Kádeš mala za následok, že obe strany utrpeli ťažké straty, ale ani jedna nedokázala rozhodne zvíťaziť v bitke ani vo vojne. Konflikt bezvýsledne pokračoval ešte asi pätnásť rokov, kým zmluvu obe strany podpísali.

Prečítajte si tiež: Recenzie na Zariadenie sociálnych služieb AKTIG Humenné

Obsah zmluvy

Zmluvu pravdepodobne dojednali sprostredkovatelia bez toho, aby sa vzájomne stretli najvyšší panovníci Egypta a Chetitov. Zmluva je rozdelená do bodov a každá strana si navzájom sľubuje bratstvo a mier. Dohodli sa, že nebudú voči sebe páchať agresívne činy, budú si navzájom repatriovať politických utečencov a zločincov a budú si pomáhať pri potláčaní rebélií. Dokonca sa zaviazali k tomu, že v prípade, že cudzinec zaútočí na Egypt alebo Chetitov, ten druhý poskytne napadnutému vojenskú pomoc.

Forma zmluvy a jej objav

Zmluvu do konečnej podoby vypracovali v Kádeši po konzultácii s egyptskými veľvyslancami. Následne ju napísali na striebornú tabuľu a priviezli do Egypta. Po Ramzesovom súhlase ju do tabule vyryli, označili faraónovou pečaťou a poslali Chetitom. Chetitskí pisári vytvorili kópie na hlinené dosky, aby ich uchovali v kráľovských archívoch. Práve tieto kópie objavil Hugo Winckler. Pôvodné strieborné tabuľky sa stratili, s najväčšou pravdepodobnosťou ich zlodeji roztavili.

Hieroglyfy na egyptských chrámoch, konkrétne na stenách chrámu v Karnaku neďaleko Luxoru a na chráme faraóna Ramzesa II. v Thébach, opisujú veľkú bitku proti „Veľkému kráľovi Khatti“ a mierovú zmluvu uzavretú medzi Egyptom a Chetitmi. Hieroglyfy prvýkrát preložil Jean-François Champollion na začiatku 19. storočia.

V roku 1906 nemecký archeológ Hugo Winckler objavil a vykopal hlavné mesto Chetitov Hattusa v opevnených ruinách Boğazkale v Turecku. Vo zvyškoch najväčšieho paláca odkryl desaťtisíc hlinených tabuliek písaných klinovým písmom, ktoré dokumentujú mnohé diplomatické aktivity Chetitov. Súčasťou objavu boli aj tri tabuľky, na ktorých bol text zmluvy a zodpovedal tomu, ktorý sa nachádzal na stenách egyptských chrámov.

Súčasné umiestnenie tabuliek

Dve z hlinených tabuliek sú v súčasnosti v Múzeu starovekého Orientu v Istanbule, zatiaľ čo tretiu vystavuje Berlínske štátne múzeum v Nemecku.

Prečítajte si tiež: Maďarsko a Československo po Parížskej mierovej zmluve

Chetiti a ich historické povedomie

U Chetitov je všadeprítomné akési historické povedomie. Napríklad, keď uzatvárali zmluvy s nejakým vazalským štátom okolo Chetitskej ríše, tak vždy spomínali aj to, čo zmluve predchádzalo. Tvoj otec a môj otec uzatvorili zmluvu a dohodli sa na tomto… a podobne. A práve vďaka týmto chetitským zápisom sa dozvedáme aj o tom, čo sa nám priamo nezachovalo. Takže áno, mali veľký zmysel pre históriu.

Bedřich Hrozný a rozlúštenie chetitského jazyka

Pred 100 rokmi, uprostred zúriacej prvej svetovej vojny Bedřich Hrozný rozlúštil chetitský jazyk. V chetitskom texte spoznal slovo chlieb (ninda), a tak k nemu hľadal slovo jesť. Našiel ho vďaka podobnosti s nemeckými a latinskými výrazmi v slove ezateni. Wadar rozlúštil ako voda a výraz ekuteni ako tvar slovesa piť. V roku 1917 vydal Hrozný prvú chetitskú gramatiku a slovník, o dva roky neskôr pribudol preklad historických a náboženských textov.

tags: #najstarsia #mierova #zmluva #na #svete