Anjeli: Ich existencia, prirodzenosť a poslanie v stredovekom kontexte

V priebehu stredoveku, v čase stretov a konfliktov, existoval jeden, hoci nie vždy explicitne pomenovaný, ale o to silnejší odporca islamu - samotná kresťanská viera a s ňou spojené vnímanie sveta, duchovné hodnoty a presvedčenie o poslaní človeka. V tomto kontexte zohrávali dôležitú úlohu aj anjeli, duchovné bytosti, ktoré boli vnímané ako neodmysliteľná súčasť dejín spásy.

Úvod do neviditeľného sveta

Predkladaná práca sa zaoberá tajomstvom neviditeľného sveta, duchovnými bytosťami, ktoré nazývame anjelmi. Cieľom je oprášiť množstvo poznatkov o týchto duchovných bytostiach a tak nachádzať zabúdajúce pravdy, keďže existencia anjelov je, ako nás učiteľský úrad Cirkvi učí, pravdou viery. Cirkev už dvetisíc rokov hovorí o týchto duchovných bytostiach v rôznych modlitebných textoch, spomína ich v úryvkoch zo Svätého písma, ba dokonca slávi ich vlastné sviatky. Napriek tejto viere Cirkvi v anjelov, akoby tieto tajuplné bytosti opúšťali ľudstvo, čo Bach považuje za veľkú stratu. Aj keď anjeli nie sú a nemali by byť stredobodom našej viery, tak ako ani človek nie je jej stredom, nemali by sa vytrácať z nášho záujmu. Stredobodom viery je tajomstvo trojjediného Boha, v ktorom je všetko stvorenie spojené, čiže tak duchovné bytosti ako aj ľudia. A to je dostatočný dôvod, prečo sa aj autorka rozhodla venovať týmto čistým duchovným bytostiam, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou dejín spásy.

Štruktúra práce

Táto práca pozostáva z piatich častí. Prvá kapitola obsahuje základné poznatky o duchovných bytostiach a ich existencii, prirodzenosti a poslaní. Druhá kapitola podáva prierez dejinami angelológie. V určitých podkapitolách svoju pozornosť sústreďuje na učenie významných teológov. Tretia kapitola sa zaoberá hlbšie jednou dejepisnou, poučnou a prorockou knihou zo Starého zákona a pôsobením anjelov v nich. Štvrtá kapitola prechádza životom Ježiša Krista a sleduje pôsobenie anjelov v jeho živote. Špeciálne je rozobratá posledná kniha Nového zákona a vystupovanie anjelov v nej. Piata kapitola svoju pozornosť upriamuje na umenie a rozvoj anjelov v hlavných umeleckých obdobiach.

Genéza anjelov: Existencia a miesto prebývania

Boh ako pôvodca všetkých veci stvoril celý svet so všetkým, čo je v ňom, viditeľným i neviditeľným a všetkému dal poriadok. Najprv, než stvoril viditeľný svet, svoju stvoriteľskú moc prejavil vo stvorení duchovného sveta a tu možno hovoriť o stvorení anjelov, duchovných bytostí. „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem.“ Z toho vyplýva, že medzi zemou a nebom je nejaká odlišnosť. Nebo môže označovať oblohu, ale aj miesto duchovných stvorení - anjelov, ktorí obklopujú Boha. Presný čas stvorenia anjelov nám Sväté písmo neuvádza, ale z učenia Cirkvi vieme, že anjeli boli stvorení prv než materiálny svet a človek. Nemôžeme popierať existenciu anjelov, keď o ich existencii hovorí Sväté písmo, učí svätá Cirkev a tradícia, i dosvedčujú to rôzne zjavenia. Katechizmus Katolíckej Cirkvi učí, že jestvovanie duchovných, netelesných bytostí, ktoré Sväté písmo zvyčajne volá anjelmi, je pravda viery. Štvrtý lateránsky všeobecný cirkevný snem v roku 1215 a podobne aj Prvý vatikánsky snem v roku 1870 vyhlásil, že Boh spolu od počiatku času z ničoho stvoril oboje tvorstvo, duchovné i hmotné, totiž anjelov a (hmotný) svet a potom človeka, akoby spoločnú bytosť, pozostávajúcu z ducha a z (hmotného) tela.

Miesto prebývania dobrých a padlých anjelov

Podľa učenia svätej Cirkvi duchovné bytosti majú svoje obydlia, zodpovedajúce ich prirodzenosti. Priestor, kde sa pohybujú dobrí anjeli sa nedá presne definovať. Z ľudovej tradície vieme, že miestom prebývania dobrých anjelov je nebo. V teológii však nebo má mnoho rozličných významov. Z metaforického pohľadu sa pojmom nebo v Starom a Novom zákone označuje obraz pre obydlie Boha, ktorý tam sedí na vznešenom tróne a ovláda vesmír. Tým sa však nerozumie nejaké umiestnenie, ale skôr spôsob existencie a dynamiky Božej spásy. Nebo môže byť aj metaforou vyjadrujúcou plnosť spásy človeka definitívne zachráneného v Bohu. Z rôznych úloh, ktoré plnia dobrí anjeli, môžeme vydedukovať, že sa nachádzajú v blízkej prítomnosti Boha, ale aj tam, kde sú Bohom poslaní. Je isté, že prítomnosť dobrých anjelov v žiadnom prípade nemôžeme porovnávať so všadeprítomnosťou Boha.

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na BSP Banku

Podľa svedectva Briančaninova priestor, kde sa teraz pohybujú všetci padlí anjeli, je priestor medzi nebom a zemou. Celý viditeľný svet slúži ako ich obydlie. Sú rozptýlení po celom vzdušnom priestranstve. Svätý apoštol Pavol nazýva padlých anjelov „zloduchmi v nebeských sférach“. Evanjelium jasne svedčí o prebývaní démonov na zemi. Veď oni sú žriedlom rôznych chorôb a neduhov, vchádzajú do ľudí i zvierat a mučia ich. V knihe Jób o Jóbovi čítame, ako mu satan spôsobil veľkú bolesť, tak že ho obsýpal vredmi. Z učenia Cirkvi vyplýva, že démoni žijú aj vo vodách. V deň Pánovho krstu pri posvätení vody sa modlíme: „Veď ty Bože, si zostúpil na zem a žil si medzi ľuďmi. Aj brehy Jordánu si posvätil, keď si z nebies zoslal svojho Svätého Ducha, aby rozdrvil hlavy pekelných hadov, ktorí v jeho vodách prebývali.“ Svätý Ján Zlatoústy hovorí o mieste mimo sveta. Toto tvrdenie môžeme doplniť hypotézou amerického duchovného priekopníka Serafína Rosa podľa, ktorého „tieto miesta sa nachádzajú mimo koordinát nášho priestorovo časového systému.“ Podľa tejto hypotézy môžeme hovoriť o mieste iného druhu, ktorý sa začína bezprostredne tu a rozprestiera sa akoby v inom smere. Prorok Izaiáš predpovedal diablovi, že bude zvrhnutý do podsvetia. Podľa toho je možné hovoriť o hádes ako mieste prebývania diabla alebo ináč peklo, priepasť, vnútro zeme.

Z týchto všetkých poznatkov môžeme vyvodiť takýto záver. Vodca padlých anjelov - satan, prebýva v pekle a na zemskom povrchu pôsobia démoni a diabli pod vedením svojich padlých anjelov z vyšších mocností. Démoni majú za úlohu prinášať informácie o svojich zločinoch a o všetkom, čo sa deje na zemi satanovi, ktorý im zadá ďalšie rozkazy a pokyny. Z toho vyplýva, že démoni sú spojencami medzi zemou a peklom. Podľa učenia Cirkvi a Svätého písma v pekle sa nachádzajú aj duše hriešnikov, ktoré trpia večne spaľujúcim ohňom.

Prirodzenosť a vlastnosti anjelov

Prirodzenosť anjelov je čisto duchovná a svojou prirodzenosťou prevyšujú prirodzenosť ľudí i všetkých viditeľných stvorení. Sv. Gregor Veľký hovorí: „Anjel je len duch, kým človek oproti nemu je aj duch aj telo.“ Avšak v nadprirodzenom poriadku človek môže prevyšovať anjela.

Prirodzenosť anjela a jeho vlastnosti

Anjeli sú úplne slobodní od akejkoľvek hmotnosti. Sú to bytosti číro duchovné, fyzicky jednoduché. Svätý Makarius Veľký hovorí, že „anjeli majú podobu a výzor, podobne ako duša má svoju podobu a výzor. Táto podoba a vonkajší výzor anjelov, tak aj duše je podobou a výzorom človeka v jeho tele.“ Tu si však treba uvedomiť, že prirodzenosť anjelov je nehmotná na rozdiel od našich zemských tiel, ktoré sú hmotné a objemné. Keď sa však zjavia človeku v telesnej podobe, to znamená, že si viditeľné telo sformujú zo svetla a vzduchu, použijúc prvky, z ktorých je zostavené smrteľné telo. A keďže vzduch je elastický, duša, ktorá sa akoby oblečie do neho, môže konať, písať alebo chytať predmety. Sú prítomní v priestore, ale len tam, kde účinkujú majú schopnosť rýchlo prekonávať vzdialenosti.

O anjelovi môžeme hovoriť ako o bytosti osobnej, a preto každý anjel je nositeľom svojej podstaty, svojich vlastností a svojej činnosti. Prirodzené vlastnosti anjelov sú:

Prečítajte si tiež: BCPB a jej akcionári

• Rozum a dokonalé poznanie
• Slobodná vôľa a moc
• Nesmrteľnosť

Dokonalé poznanie anjelov je vrodené a spôsob poznania je podľa ich prirodzenosti čisto duchovný. Poznanie anjelov presahuje poznanie ľudí. Nie sú závislí na zmysloch, pretože ich nemajú a nenadobúdajú ani svoje poznatky z hmotných vecí. Podľa stupňa svojej dokonalosti prirodzene poznávajú Boha, seba, viditeľné stvorenia a zákony prírody. „Teda prirodzene poznáva anjel jestvovanie Boha a jeho vlastnosti prostredníctvom svojej podstaty, totiž zo svojho jestvovania a zo svojich vlastností.“ Anjeli svojím prirodzeným rozumom nie sú schopní poznať nadprirodzené tajomstva Boha. Je isté, že nepoznajú budúcnosť, čas posledného súdu, lebo o „tom dni a o tej hodine nevie nik, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba sám Otec.“ Nepoznajú ani tajomstvá ľudského srdca, lebo to prináleží iba Bohu. Poznajú iba tie myšlienky a city človeka, ktoré sa navonok prejavia.

Slobodná vôľa je dôsledkom ich rozumnosti a je primeraná spôsobu ich veľkého poznania. Avšak slobodnou vôľou sa padlí anjeli rozhodli pre hriech a tak sa odlúčili od Boha svojho Stvoriteľa. Vôľa anjelov je nemeniteľná na rozdiel od ľudskej, ktorá je meniteľná. Anjeli takisto ako človek majú určitý spôsob dorozumievania. Deje sa to na duchovnej báze. To nám potvrdzuje aj apoštol Pavol vo svojom hymne na lásku, kde spomína jazyk ľudský i anjelský. Anjeli svojou vôľou dávajú svoje myšlienky najavo. Pretože anjeli vzhľadom na svoju prirodzenosť sú dokonalejší ako ostatné stvorenie, tak vlastnia aj vyššiu silu, moc, ako ostatné stvorenia. Je zrejmé, že nemôžu vykonávať všetko, čo chcú. To by už znamenalo všemohúcnosť a všemohúci je jedine Boh. Anjeli sú riadení Božou prozreteľnosťou. Bez Božieho rozkazu a dovolenia nemôžu ľubovoľne zasahovať do zákonov. Cez apoštola Petra a jeho druhý list sa dozvedáme, že sú väčší, čo do sily a moci. No napriek tomu, neprevyšujú moc svojho Stvoriteľa.

Pretože anjeli nepozostávajú zo žiadnych fyzických čiastok, sú nehmotní, preto nepodliehajú podstatnej zmene. Takže anjeli sú svojou prirodzenosťou nesmrteľní. Ježiš v spore o vzkriesení so saducejmi povedal, že tí, ktorí sú uznaní a hodní zmŕtvychvstania, už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli.

Povýšenie do nadprirodzeného stavu

Posväcujúcou milosťou anjeli boli povýšení do nadprirodzeného stavu. Boli povolaní k dosiahnutiu nebeskej blaženosti, ktorá pramení z videnia Boha. Na dosiahnutie tejto blaženosti je milosť posväcujúca nevyhnutná, a tak ako pre človeka, aj pre anjela je to nadprirodzený, nezaslúžený dar, čiže milosť. Podľa svätého Tomáša Akvinského anjeli dostali posväcujúcu milosť už pri stvorení a padlí anjeli túto milosť stratili svojím hriechom.

Skúška a pád anjelov

Sväté písmo nám hovorí, že všetci anjeli boli stvorení ako dobrí a boli povolaní k milosti.

Prečítajte si tiež: Vyživovacia povinnosť a invalidita

Stredoveký odpor voči islamu: Kresťanská identita a hodnoty

Odpor stredovekého Európana voči islamu nebol len vojenský alebo politický, ale hlboko zakorenený v kultúrnej a náboženskej identite. Stredoveký Európan sa považoval za člena európskeho spoločenstva, pretože s ním zdieľal spoločné hodnoty: teda vieru v pravého Boha, najvyššieho Pána a Vládcu, uznanie ľudskej hriešnosti a porušiteľnosti, nutnosť vykúpenia skrz Spasiteľa Ježiša Krista, mravné zákony, a dokonca aj jazyk, teda latinčinu.

Viera v anjelov a ich úlohu v živote človeka a v dejinách spásy bola neoddeliteľnou súčasťou tohto kresťanského svetonázoru. Anjeli boli vnímaní ako poslovia Boží, ochrancovia a sprievodcovia ľudí, bojovníci proti zlu a služobníci Božieho kráľovstva. Ich prítomnosť v živote človeka bola pripomienkou duchovného rozmeru existencie a neustáleho zápasu medzi dobrom a zlom.

ANJELI - ICH EXISTENCIA, PRIRODZENOSŤ A POSLANIE

V predkladanej práci sa autor zaoberá tajomstvom neviditeľného sveta, duchovnými bytosťami, ktoré nazývame anjelmi. Cieľom tejto diplomovej práce je oprášiť množstvo poznatkov o týchto duchovných bytostiach, a tak nachádzať zabúdajúce pravdy, keďže existencia anjelov je, ako nás učiteľský úrad Cirkvi učí, pravdou viery. Cirkev už dvetisíc rokov hovorí o týchto duchovných bytostiach v rôznych modlitebných textoch, spomína ich v úryvkoch zo Svätého písma, ba dokonca slávi ich vlastné sviatky. Napriek tejto viere Cirkvi v anjelov, akoby tieto tajuplné bytosti opúšťali ľudstvo, čo Bach považuje za veľkú stratu. Aj keď anjeli nie sú a nemali by byť stredobodom našej viery, tak ako ani človek nie je jej stredom, nemali by sa vytrácať z nášho záujmu. Stredobodom viery je tajomstvo trojjediného Boha, v ktorom je všetko stvorenie spojené, čiže tak duchovné bytosti ako aj ľudia. A to je dostatočný dôvod, prečo sa aj autorka rozhodla venovať týmto čistým duchovným bytostiam, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou dejín spásy.

Táto diplomová práca pozostáva z piatich častí. Prvá kapitola obsahuje základné poznatky o duchovných bytostiach a ich existencii, prirodzenosti a poslaní. Druhá kapitola podáva prierez dejinami angelológie. V určitých podkapitolách svoju pozornosť sústreďuje na učenie významných teológov. Tretia kapitola sa zaoberá hlbšie jednou dejepisnou, poučnou a prorockou knihou zo Starého zákona a pôsobením anjelov v nich. Štvrtá kapitola prechádza životom Ježiša Krista a sleduje pôsobenie anjelov v jeho živote. Špeciálne je rozobratá posledná kniha Nového zákona a vystupovanie anjelov v nej. Piata kapitola svoju pozornosť upriamuje na umenie a rozvoj anjelov v hlavných umeleckých obdobiach.

Boh ako pôvodca všetkých veci stvoril celý svet so všetkým, čo je v ňom, viditeľným i neviditeľným a všetkému dal poriadok. Najprv, než stvoril viditeľný svet, svoju stvoriteľskú moc prejavil vo stvorení duchovného sveta a tu možno hovoriť o stvorení anjelov, duchovných bytostí. „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem.“ Z toho vyplýva, že medzi zemou a nebom je nejaká odlišnosť. Nebo môže označovať oblohu, ale aj miesto duchovných stvorení - anjelov, ktorí obklopujú Boha. Presný čas stvorenia anjelov nám Sväté písmo neuvádza, ale z učenia Cirkvi vieme, že anjeli boli stvorení prv než materiálny svet a človek. Nemôžeme popierať existenciu anjelov, keď o ich existencii hovorí Sväté písmo, učí svätá Cirkev a tradícia, i dosvedčujú to rôzne zjavenia. Katechizmus Katolíckej Cirkvi učí, že jestvovanie duchovných, netelesných bytostí, ktoré Sväté písmo zvyčajne volá anjelmi, je pravda viery. Štvrtý lateránsky všeobecný cirkevný snem v roku 1215 a podobne aj Prvý vatikánsky snem v roku 1870 vyhlásil, že Boh spolu od počiatku času z ničoho stvoril oboje tvorstvo, duchovné i hmotné, totiž anjelov a (hmotný) svet a potom človeka, akoby spoločnú bytosť, pozostávajúcu z ducha a z (hmotného) tela.

Podľa učenia svätej Cirkvi duchovné bytosti majú svoje obydlia, zodpovedajúce ich prirodzenosti. Priestor, kde sa pohybujú dobrí anjeli sa nedá presne definovať. Z ľudovej tradície vieme, že miestom prebývania dobrých anjelov je nebo. V teológii však nebo má mnoho rozličných významov. Z metaforického pohľadu sa pojmom nebo v Starom a Novom zákone označuje obraz pre obydlie Boha, ktorý tam sedí na vznešenom tróne a ovláda vesmír. Tým sa však nerozumie nejaké umiestnenie, ale skôr spôsob existencie a dynamiky Božej spásy. Nebo môže byť aj metaforou vyjadrujúcou plnosť spásy človeka definitívne zachráneného v Bohu. Z rôznych úloh, ktoré plnia dobrí anjeli, môžeme vydedukovať, že sa nachádzajú v blízkej prítomnosti Boha, ale aj tam, kde sú Bohom poslaní. Je isté, že prítomnosť dobrých anjelov v žiadnom prípade nemôžeme porovnávať so všadeprítomnosťou Boha.

Podľa svedectva Briančaninova priestor, kde sa teraz pohybujú všetci padlí anjeli, je priestor medzi nebom a zemou. Celý viditeľný svet slúži ako ich obydlie. Sú rozptýlení po celom vzdušnom priestranstve. Svätý apoštol Pavol nazýva padlých anjelov „zloduchmi v nebeských sférach“. Evanjelium jasne svedčí o prebývaní démonov na zemi. Veď oni sú žriedlom rôznych chorôb a neduhov, vchádzajú do ľudí i zvierat a mučia ich. V knihe Jób o Jóbovi čítame, ako mu satan spôsobil veľkú bolesť, tak že ho obsýpal vredmi. Z učenia Cirkvi vyplýva, že démoni žijú aj vo vodách. V deň Pánovho krstu pri posvätení vody sa modlíme: „Veď ty Bože, si zostúpil na zem a žil si medzi ľuďmi. Aj brehy Jordánu si posvätil, keď si z nebies zoslal svojho Svätého Ducha, aby rozdrvil hlavy pekelných hadov, ktorí v jeho vodách prebývali.“ Svätý Ján Zlatoústy hovorí o mieste mimo sveta. Toto tvrdenie môžeme doplniť hypotézou amerického duchovného priekopníka Serafína Rosa podľa, ktorého „tieto miesta sa nachádzajú mimo koordinát nášho priestorovo časového systému.“ Podľa tejto hypotézy môžeme hovoriť o mieste iného druhu, ktorý sa začína bezprostredne tu a rozprestiera sa akoby v inom smere. Prorok Izaiáš predpovedal diablovi, že bude zvrhnutý do podsvetia. Podľa toho je možné hovoriť o hádes ako mieste prebývania diabla alebo ináč peklo, priepasť, vnútro zeme.

Z týchto všetkých poznatkov môžeme vyvodiť takýto záver. Vodca padlých anjelov - satan, prebýva v pekle a na zemskom povrchu pôsobia démoni a diabli pod vedením svojich padlých anjelov z vyšších mocností. Démoni majú za úlohu prinášať informácie o svojich zločinoch a o všetkom, čo sa deje na zemi satanovi, ktorý im zadá ďalšie rozkazy a pokyny. Z toho vyplýva, že démoni sú spojencami medzi zemou a peklom. Podľa učenia Cirkvi a Svätého písma v pekle sa nachádzajú aj duše hriešnikov, ktoré trpia večne spaľujúcim ohňom.

Prirodzenosť anjelov je čisto duchovná a svojou prirodzenosťou prevyšujú prirodzenosť ľudí i všetkých viditeľných stvorení. Sv. Gregor Veľký hovorí: „Anjel je len duch, kým človek oproti nemu je aj duch aj telo.“ Avšak v nadprirodzenom poriadku človek môže prevyšovať anjela.

Anjeli sú úplne slobodní od akejkoľvek hmotnosti. Sú to bytosti číro duchovné, fyzicky jednoduché. Svätý Makarius Veľký hovorí, že „anjeli majú podobu a výzor, podobne ako duša má svoju podobu a výzor. Táto podoba a vonkajší výzor anjelov, tak aj duše je podobou a výzorom človeka v jeho tele.“ Tu si však treba uvedomiť, že prirodzenosť anjelov je nehmotná na rozdiel od našich zemských tiel, ktoré sú hmotné a objemné. Keď sa však zjavia človeku v telesnej podobe, to znamená, že si viditeľné telo sformujú zo svetla a vzduchu, použijúc prvky, z ktorých je zostavené smrteľné telo. A keďže vzduch je elastický, duša, ktorá sa akoby oblečie do neho, môže konať, písať alebo chytať predmety. Sú prítomní v priestore, ale len tam, kde účinkujú majú schopnosť rýchlo prekonávať vzdialenosti.

O anjelovi môžeme hovoriť ako o bytosti osobnej, a preto každý anjel je nositeľom svojej podstaty, svojich vlastností a svojej činnosti. Prirodzené vlastnosti anjelov sú:

• Rozum a dokonalé poznanie
• Slobodná vôľa a moc
• Nesmrteľnosť

Dokonalé poznanie anjelov je vrodené a spôsob poznania je podľa ich prirodzenosti čisto duchovný. Poznanie anjelov presahuje poznanie ľudí. Nie sú závislí na zmysloch, pretože ich nemajú a nenadobúdajú ani svoje poznatky z hmotných vecí. Podľa stupňa svojej dokonalosti prirodzene poznávajú Boha, seba, viditeľné stvorenia a zákony prírody. „Teda prirodzene poznáva anjel jestvovanie Boha a jeho vlastnosti prostredníctvom svojej podstaty, totiž zo svojho jestvovania a zo svojich vlastností.“ Anjeli svojím prirodzeným rozumom nie sú schopní poznať nadprirodzené tajomstva Boha. Je isté, že nepoznajú budúcnosť, čas posledného súdu, lebo o „tom dni a o tej hodine nevie nik, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba sám Otec.“ Nepoznajú ani tajomstvá ľudského srdca, lebo to prináleží iba Bohu. Poznajú iba tie myšlienky a city človeka, ktoré sa navonok prejavia.

Slobodná vôľa je dôsledkom ich rozumnosti a je primeraná spôsobu ich veľkého poznania. Avšak slobodnou vôľou sa padlí anjeli rozhodli pre hriech a tak sa odlúčili od Boha svojho Stvoriteľa. Vôľa anjelov je nemeniteľná na rozdiel od ľudskej, ktorá je meniteľná. Anjeli takisto ako človek majú určitý spôsob dorozumievania. Deje sa to na duchovnej báze. To nám potvrdzuje aj apoštol Pavol vo svojom hymne na lásku, kde spomína jazyk ľudský i anjelský. Anjeli svojou vôľou dávajú svoje myšlienky najavo. Pretože anjeli vzhľadom na svoju prirodzenosť sú dokonalejší ako ostatné stvorenie, tak vlastnia aj vyššiu silu, moc, ako ostatné stvorenia. Je zrejmé, že nemôžu vykonávať všetko, čo chcú. To by už znamenalo všemohúcnosť a všemohúci je jedine Boh. Anjeli sú riadení Božou prozreteľnosťou. Bez Božieho rozkazu a dovolenia nemôžu ľubovoľne zasahovať do zákonov. Cez apoštola Petra a jeho druhý list sa dozvedáme, že sú väčší, čo do sily a moci. No napriek tomu, neprevyšujú moc svojho Stvoriteľa.

Pretože anjeli nepozostávajú zo žiadnych fyzických čiastok, sú nehmotní, preto nepodliehajú podstatnej zmene. Takže anjeli sú svojou prirodzenosťou nesmrteľní. Ježiš v spore o vzkriesení so saducejmi povedal, že tí, ktorí sú uznaní a hodní zmŕtvychvstania, už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli.

Posväcujúcou milosťou anjeli boli povýšení do nadprirodzeného stavu. Boli povolaní k dosiahnutiu nebeskej blaženosti, ktorá pramení z videnia Boha. Na dosiahnutie tejto blaženosti je milosť posväcujúca nevyhnutná, a tak ako pre človeka, aj pre anjela je to nadprirodzený, nezaslúžený dar, čiže milosť. Podľa svätého Tomáša Akvinského anjeli dostali posväcujúcu milosť už pri stvorení a padlí anjeli túto milosť stratili svojím hriechom.

Sväté písmo nám hovorí, že všetci anjeli boli stvorení ako dobrí a boli povolaní k milosti.

Nový zákon a historické pravdy

Okrem duchovného rozmeru prináša Nový zákon aj množstvo historických, geografických a kultúrnych detailov, ktoré svedčia o jeho autenticite a prepojenosti s reálnym svetom. Tieto detaily, potvrdené archeologickými nálezmi, historickými prameňmi a dobovými zvyklosťami, prispievajú k ucelenejšiemu obrazu stredovekého vnímania sveta a jeho vzťahu k viere.

#

tags: #najvacsi #stredoveky #odporca #islamu