Zníženie výživného v kontexte invalidného dôchodku: Judikáty a aspekty vyživovacej povinnosti

Úvod

Vyživovacia povinnosť je komplexná oblasť práva, ktorá sa dotýka mnohých aspektov rodinného života. Tento článok sa zameriava na zníženie výživného, najmä v situáciách, keď povinná osoba poberá invalidný dôchodok, a to s ohľadom na relevantné judikáty. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku v kontexte slovenského práva.

Vyživovacia povinnosť podľa Zákona o rodine

Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine upravuje rôzne druhy vyživovacej povinnosti. Za odôvodnené potreby oprávneného sa považujú nielen hmotné zabezpečenie jeho výživy, ale aj potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka, ako je ošatenie, bývanie, liečenie, výchovné pomôcky, kultúrne a športové potreby.

Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného

Pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného sa zohľadňujú nielen jeho skutočné príjmy, ale aj stav, aký by mohol byť, ak by sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Nerozhoduje skutočný zárobok povinného, ak je preukázaná jeho spôsobilosť na výhodnejšie zamestnanie. Výživné sa nepriznáva, ak je to v rozpore s dobrými mravmi.

Určovanie rozsahu vyživovacej povinnosti

Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza zo skutočností, ktoré platia v čase rozhodovania, vrátane posudzovania schopností, možností a majetkových pomerov povinnej osoby. Súdnym rozhodnutím možno priznať výživné len odo dňa začatia súdneho konania. Ak ide o výživné pre maloleté deti a sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, možno priznať výživné i za uplynulé obdobie, najdlhšie za tri roky späť od tohto dňa začatia konania o určenie výživného.

Zmena pomerov a zníženie výživného

Možnosť zmeniť právoplatné rozhodnutie súdu alebo dohodu o výživnom existuje v prípade zmeny pomerov na strane oprávneného i povinného. Môže pritom dôjsť nielen k zvýšeniu, ale aj k zníženiu rozsahu výživného, prípadne k jeho zrušeniu. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Započítanie vzájomných pohľadávok na výživné je prípustné len dohodou. Proti pohľadávkam na výživné, ktoré sa poskytuje maloletým deťom, nie je takéto započítanie prípustné. Ak je teda oprávnená osoba maloletá, nie je započítanie proti jej pohľadávke na výživné možné ani dohodou.

Prečítajte si tiež: Kontext rozsudkov o starostlivosti

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Schopnosť živiť sa znamená, že ide o trvalý stav. Rodičia prispievajú na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Minimálny rozsah vyživovacej povinnosti

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Príjmy z inej než závislej činnosti

Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením chránených údajov zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Tvorba úspor pre dieťa

Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. Okrem toho súd môže rozhodnúť o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti.

Náhradné výživné

Za účelom pomoci oprávnenému dieťaťu v prípadoch, keď si povinná osoba neplní svoju vyživovaciu povinnosť, bol prijatý zákon č. 452/2004 Z. z. o náhradnom výživnom. Náhradné výživné je suma poskytnutá štátom namiesto povinnej osoby na zabezpečenie výživy oprávneného dieťaťa, ktorému bolo priznané výživné právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou. Povinnou osobou je rodič dieťaťa alebo iná fyzická osoba, ktorej bola právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou uložená povinnosť platiť výživné dieťaťu.

Prečítajte si tiež: Matka na rodičovskej a výživné: Dôležitý rozsudok

Podmienky poskytnutia náhradného výživného

O náhradné výživné žiada ten, komu má povinná osoba podľa právoplatného rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody platiť výživné pre dieťa, najčastejšie rodič dieťaťa, ktorému je dieťa zverené do výchovy alebo samotné plnoleté nezaopatrené dieťa, prípadne iná fyzická osoba alebo právnická osoba zabezpečujúca náhradnú starostlivosť o dieťa. Náhradné výživné sa poskytne, ak povinná osoba neplatí výživné v plnej výške najmenej za tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a platenie výživného nemožno zabezpečiť výkonom rozhodnutia, resp. exekúciou počas najmenej troch mesiacov.

Príjem žiadateľa a výška náhradného výživného

Náhradné výživné sa poskytne, len ak príjem žiadateľa a fyzických osôb, ktorých príjmy sú posudzované spoločne podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení, nie je vyšší ako 2,2-násobok sumy životného minima žiadateľa a súm životného minima fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne. Náhradné výživné sa poskytuje žiadateľovi vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo vo výške súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.

Regres štátu a penále

Poskytnutím náhradného výživného nárok oprávnenej osoby na výživné prechádza na štát. Povinná osoba zaplatí štátu okrem výšky náhradného výživného aj penále vo výške 25 % poskytnutého náhradného výživného.

Vyživovacia povinnosť detí k rodičom

Deti, ktoré majú príjem z vlastnej práce, sú povinné prispievať na náklady spoločnej domácnosti. Nezáleží pritom, či dieťa je plnoleté alebo nie. Ak rodič potrebuje materiálnu pomoc, je dieťa, ktoré je schopné samé sa živiť, povinné zabezpečiť mu primeranú výživu. Nejde len o stravu a bývanie, ale aj o ďalšie osobné potreby vrátane určitých kultúrnych, spoločenských potrieb primeraných veku. Najčastejšie prípady odkázanosti rodičov na podporu zo strany svojich detí vznikajú najmä v súvislosti so zhoršeným zdravím, keď rodičia nie sú schopní zabezpečiť zvýšené životné náklady zo svojich príjmov.

Rozsah vyživovacej povinnosti detí

Každé dieťa schopné samo sa živiť sa podieľa na vyživovacej povinnosti voči rodičom v takom rozsahu, v akom pomere k ostatným deťom sú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Túto povinnosť majú aj v prípade, že nežijú s rodičmi v spoločnej domácnosti.

Prečítajte si tiež: Judikatúra: Zníženie výživného pri invalidite

Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými

Rodinné vzťahy sa neobmedzujú len na rodičov a deti, ale zahŕňajú aj vzdialenejších príbuzných, a to potomkov a predkov v priamom rade. Netýka sa to príbuzných v pobočnom rade. Kritériom pre určenie práva na výživné medzi ostatnými príbuznými je „nevyhnutná potreba“, na rozdiel od práva rodičov na zabezpečenie „výživy primeranej“ výžive povinných detí. Vyživovacia povinnosť potomkov predchádza vyživovacej povinnosti predkov a vyživovacia povinnosť bližších príbuzných predchádza vyživovacej povinnosti vzdialenejších príbuzných.

Príklad vyživovacej povinnosti medzi príbuznými

Manželia Eva a Ján mali dvoch synov, Emila a Jozefa. Rodičia Evy sa volajú Mária a Peter. Sú babkou a dedkom Emila a Jozefa. Dedko Peter už nežije a príjem babky Márie je taký nízky, že nie je schopná uhradiť náklady svojej domácnosti. Potrebuje preto pomoc od svojich príbuzných. Podľa zákona o rodine je ako prvá povinná plniť vyživovaciu povinnosť jej dcéra Eva. Keďže táto už nežije, vzniká povinnosť prispievať na nevyhnutné potreby babky Márie jej rodičom, Ivanovi a Marte, ktorí sú na rovnakom stupni, ako je už nebohá Eva. Obaja sú však už starí a ich dôchodky stačia už len na pokrytie ich vlastných životných nákladov. Vyživovacia povinnosť preto prechádza na vzdialenejších príbuzných, a tými sú vnuci babky Márie: Emil a Jozef. Každý z nich by mal mať vyživovaciu povinnosť voči babke Márii v zásade rovnakú, avšak Emil je podstatne úspešnejší a solventnejší, takže jeho vyživovacia povinnosť je o 20 % väčšia ako jeho brata Jozefa, t. j. Emil má prispievať babke na nevyhnutné potreby vo výške 60 % a Jozef vo výške 40 %. Obaja sa s babkou dohodli, že výška nevyhnutných potrieb je 5 000 Sk mesačne.

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi

Podľa zákona o rodine má byť životná úroveň oboch manželov počas trvania ich manželstva v zásade rovnaká. Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť a ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah pre tohto manžela.

Vyživovacia povinnosť po rozvode

Kým počas manželstva je vzájomná vyživovacia povinnosť v takom rozsahu, aby zabezpečovala obom manželom rovnakú životnú úroveň, po rozvode manželstva v prípade splnenia zákonných podmienok môže vzniknúť niektorému z manželov povinnosť prispievať bývalému manželovi na primeranú výživu. Podmienkou je, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť a že neprešlo viac ako päť rokov od rozvodu. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.

Invalidný dôchodok a vyživovacia povinnosť

Dva roky rozvedená pani Alžbeta začala poberať invalidný dôchodok. Podmienkou poskytovania príspevku na výživu rozvedeného manžela je, že ten, kto o príspevok žiada, nie je schopný sám si zaobstarávať primeranú výživu a zároveň druhý je schopný a má možnosti poskytovať tento príspevok. Na rozdiel od zásady, že hmotná a kultúrna úroveň oboch manželov počas trvania manželstva má byť rovnaká, požiadavka rovnosti v tomto prípade neprichádza do úvahy. Tu už zákon používa iné meradlo, a to zabezpečenie primeranej výživy rozvedeného manžela, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Skutočnosť, že rozvedený manžel poberá invalidný dôchodok a druhý manžel pracuje a slušne zarába, nie je sama osebe dôvodom pre určenie povinnosti prispievať invalidnému manželovi na výživu. Musí byť preukázané, že oprávnený nie je schopný pri vynaložení maximálneho úsilia zabezpečiť si prostriedky na výživu a jeho majetkové pomery to tiež neumožňujú, zatiaľ čo bývalý manžel je schopný a má možnosti a jeho majetkové pomery sú také, že môže prispievať druhému na výživu. Súd zváži všetky okolnosti, aby rozhodnutie o určení povinnosti platiť príspevok na výživu rozvedenému manželovi nebolo nemorálne.

Príspevok na výživu nevydatej matke

Príspevok na výživu nevydatej matke je povinný poskytovať otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá. Príspevkom sa prispieva na úhradu primeraných nákladov na jej výživu a na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

tags: #rozsudok #zníženie #výživného #odporca #poberá #invalidný