Najvyšší Rozhodcovský Súd Slovensko: Prehľad a Kontext

Rozhodcovské konanie predstavuje dôležitý alternatívny spôsob riešenia sporov, ktorý sa čoraz viac uplatňuje aj na Slovensku. V oblasti športu, kde rýchlosť a odbornosť rozhodovania zohrávajú kľúčovú úlohu, nadobúda význam rozhodcovský súd, ktorý by bol zameraný na riešenie špecifických potrieb športového hnutia. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku najvyššieho rozhodcovského súdu na Slovensku, s ohľadom na jeho právne základy, funkčnosť a potenciálny prínos pre športové prostredie.

Rozhodcovské Konanie ako Alternatíva k Súdnemu Riešeniu Sporov

Rozhodcovské konanie je mimosúdny spôsob riešenia sporov, kde strany sporu predložia vec na rozhodnutie osobitnému orgánu - rozhodcovskému súdu, namiesto všeobecného súdu. Podmienkou je predchádzajúci súhlas oboch strán. Rozhodcovský súd nie je orgánom štátu, ale osobitným subjektom zriadeným oprávnenými osobami, napríklad národnými športovými zväzmi alebo Slovenským olympijským a športovým výborom (SOŠV).

V rozhodcovskom konaní zvyčajne rozhodujú traja rozhodcovia. Dvoch z nich si vyberajú strany sporu zo zoznamu rozhodcov a títo dvaja následne vyberú tretieho rozhodcu. Očakáva sa, že rozhodcovský súd bude konať rýchlejšie ako všeobecné súdy a že rozhodcovia budú lepšie oboznámení so špecifikami daného sektora, napríklad športu.

Právny Rámec Rozhodcovského Konania na Slovensku

Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, novelizovaný s účinnosťou od 1. januára 2020, umožňuje Slovenskému olympijskému a športovému výboru, športovému výboru a národnému športovému zväzu zakladať rozhodcovské súdy. Táto novela zákona má osobitný význam pre SOŠV, ktorý sa tak zaradil medzi subjekty oprávnené zriadiť rozhodcovský súd.

Zákon o športe č. 440/2015 Z. z. upravuje riešenie sporov v športe pred orgánmi vytvorenými národným športovým zväzom (§52 a nasl.). Vytvorenie "centrálneho" rozhodcovského súdu pre šport v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a zákonom o športe sa preto javí ako vhodné riešenie.

Prečítajte si tiež: Všetko o Najvyššom rozhodcovskom súde Bardosova 2

Rozhodcovský Súd pre Šport: Inšpirácia v Zahraničí

Myšlienka vytvorenia rozhodcovského súdu pre šport na Slovensku vychádza z modelu Športového arbitrážneho súdu (CAS) v Lausanne, ktorý bol založený Medzinárodným olympijským výborom (MOV). CAS je medzinárodný "najvyšší súd" v oblasti športu, ktorý rozhoduje o dôležitých prípadoch a má výrazný vplyv na športové dianie.

CAS bol založený MOV v roku 1984 a sídli v Lausanne, Švajčiarsko, čo je tiež sídlo MOV a mnohých ďalších športových organizácií. CAS zohráva dôležitú úlohu pri urovnávaní sporov v športe, najmä v prípadoch, ktoré vznikajú v rámci významných športových podujatí, ako sú olympijské hry, alebo v prípadoch s vysokou finančnou hodnotou, napríklad pri prestupoch futbalistov.

Vznik a Vývoj Športového Arbitrážneho Súdu (CAS)

Športový arbitrážny súd (CAS) v Lausanne bol založený Medzinárodným olympijským výborom (MOV). MOV ratifikoval štatút CAS v roku 1984 a súd začal svoju činnosť v tom istom roku. Počas svojej existencie sa CAS vyvinul z relatívne malej rozhodcovskej inštitúcie na významný medzinárodný súd v oblasti športu.

CAS zohráva kľúčovú úlohu pri riešení sporov a má právomoc rozhodovať o mnohých dôležitých prípadoch v oblasti športu. Jeho rozhodnutia majú priamy a významný dopad na šport a jeho účastníkov. CAS tiež prispieva k rozvoju nadnárodného právneho poriadku v športe, známeho ako lex sportiva.

Štruktúra a Organizácia CAS

CAS má decentralizované kancelárie v Sydney a New Yorku. Od roku 1996 zriaďuje CAS Ad Hoc divízie (AHD) na riešenie sporov, ktoré vznikajú v súvislosti s významnými športovými podujatiami, ako sú olympijské hry, majstrovstvá Európy vo futbale a FIFA Svetový pohár.

Prečítajte si tiež: Informácie o Najvyššom rozhodcovskom súde

Medzinárodná rada pre športovú arbitráž (ICAS) má 20 členov, ktorí sú menovaní MOV, medzinárodnými športovými federáciami a národnými olympijskými výbormi. ICAS menuje rozhodcov, ktorí sú vedení na zozname rozhodcov, a generálneho tajomníka CAS, ktorý vedie súdnu kanceláriu. CAS je rozdelený na dve stále divízie: Riadnu divíziu a Odvolaciu divíziu.

Rozhodovacie Právo a Postupy CAS

Sídlo CAS je v Lausanne, preto sa na rozhodcovské konanie uplatňuje švajčiarske právo, konkrétne ustanovenia o medzinárodnej arbitráži upravené v zákone o medzinárodnom práve súkromnom z roku 1987. Tento zákon upravuje rozhodovanie sporov arbitrážou, zloženie tribunálu, dôvody a postupy pri odvolaní rozhodcov, vydávanie rozhodnutí a niektoré procesné postupy.

Aby mohol CAS rozhodovať spory, vyžaduje sa dohoda o arbitráži medzi stranami. Strany si môžu dohodnúť hmotné právo, ktorým sa bude spravovať ich prípadný spor (lex causae). Hmotnoprávne pravidlá, ktoré CAS interpretuje a uplatňuje, sa nachádzajú v rôznych športových predpisoch a nariadeniach, ako napríklad vo Svetovom antidopingovom kódexe.

Preskúmanie Rozhodnutí CAS

Rozhodcovské nálezy CAS môžu byť zrušené Najvyšším Federálnym Súdom Švajčiarska z procesných dôvodov, ako napríklad nesprávne zloženie tribunálu, nedostatok právomoci, rozhodnutí ultra alebo infra petita, porušenie základných procesných práv alebo porušenie verejného poriadku. Zrušenie rozhodcovských nálezov je však skôr výnimočné.

CAS a jeho nálezy nie sú úplne izolované od požiadaviek vnútroštátneho práva alebo preskúmania vnútroštátnymi súdmi. Podľa Newyorského dohovoru môžu súdy signatárskeho štátu odmietnuť uznať arbitrážne rozhodnutie, ak porušuje "vnútroštátny verejný poriadok".

Prečítajte si tiež: Najvyšší príspevok na kampaň

Rozhodcovský Súd pre Šport na Slovensku: Potenciál a Výzvy

Vytvorenie rozhodcovského súdu pre šport na Slovensku by mohlo priniesť niekoľko výhod. Rozhodcovský súd by mohol zabezpečiť rýchlejšie a odbornejšie riešenie sporov v športe, čo by prispelo k zlepšeniu právnej istoty a predvídateľnosti v športovom prostredí.

Rozhodcovský súd by mohol tiež slúžiť ako orgán na riešenie sporov podľa Zákona o športe, čím by sa naplnila požiadavka zákona, aby národné športové zväzy mali vlastné orgány na riešenie sporov. Vzhľadom na nedostatok členov NŠZ s právnickým vzdelaním a skúsenosťami s rozhodovaním športových sporov by mohol rozhodcovský súd predstavovať efektívne riešenie.

Právomoc a Príslušnosť Rozhodcovského Súdu

Právomoc a príslušnosť rozhodcovského súdu by vyplývala zo Zákona o športe a zo stanov jednotlivých zväzov. Stanovy by realizovali ustanovenia Zákona o športe ukladajúce zväzom povinnosť utvoriť si orgány na riešenie sporov.

Rozhodcovský súd by mohol rozhodovať rôzne druhy sporov, napríklad občianskoprávne a obchodnoprávne majetkové spory, pracovnoprávne spory v športe, dopingové kauzy a spory o výklad športových predpisov. Je však otázne, ktoré druhy sporov môže rozhodovať tak, aby boli jeho rozhodnutia považované za exekučné tituly.

Vynucovanie Rozhodnutí Rozhodcovského Súdu

Špecifikom riešenia sporov v športe je, že vynucovanie rozhodnutí športových orgánov nevykonávajú orgány štátu, ale športové zväzy prostredníctvom disciplinárnych sankcií. Podobne funguje aj CAS v Lausanne.

Modely Fungovania Rozhodcovského Súdu pre Šport

Rozhodcovský súd pre šport na Slovensku by mohol fungovať podľa rôznych modelov. Mohol by byť utvorený ako rozhodcovský súd podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, alebo ako orgán na riešenie sporov podľa Zákona o športe, alebo ako kombinácia oboch.

Pre rôzne druhy rozhodovaných vecí by mohli byť tvorené osobitné procesné rokovacie poriadky. Napríklad pre občianskoprávne a obchodnoprávne majetkovoprávne kauzy by sa postupovalo podľa zákona o rozhodcovskom konaní a rozsudky by boli exekučnými titulmi. Pre iné kauzy, najmä pracovnoprávne spory v športe, by sa uplatňovali iné postupy.

Národné športové zväzy by si mohli vo svojich stanovách určiť, či bude rozhodcovský súd ich orgánom na riešenie sporov vo všetkých veciach, alebo iba v niektorých vymedzených agendách, alebo aspoň v odvolacích konaniach, prípadne špeciálne v antidopingových konaniach.

Ústavný Súd SR a Rozhodcovské Konanie: Nález vo Veci FNM

Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 474/2021, sa týkal sťažnosti právneho nástupcu Fondu národného majetku Slovenskej republiky (FNM) v súvislosti s uznaním a výkonom cudzieho rozhodcovského rozsudku. Oprávnený žiadal, aby okresný súd uznal rozhodcovský rozsudok a vymohol od FNM sumu 1 502 530,26 eur s príslušenstvom.

FNM podal návrh na odopretie uznania a výkonu cudzieho rozhodcovského rozsudku, na zamietnutie návrhu oprávneného a na zastavenie konania. Návrhu oprávneného predchádzalo vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorým rozhodcovský súd Ženevskej obchodnej a priemyselnej komory rozhodol, že FNM a NOKO FRUIT, s. r. o., sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť spoločnosti KELVO, SA dlžnú sumu 250 000 000 PTAS s úrokmi a trovami rozhodcovského konania.

Právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe kúpnej zmluvy z roku 1992 medzi KELVO, SA a NOVOFRUCT, š. p., ktorej predmetom bola dodávka strojov na spracovanie ovocnej dužiny. Súčasťou kúpnej zmluvy bola rozhodcovská doložka, podľa ktorej mali byť akékoľvek spory z kúpnej zmluvy riešené prostredníctvom arbitráže podľa pravidiel Ženevskej obchodnej a priemyselnej komory.

Ústavný súd konštatoval, že na vec sťažovateľky nie je čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd aplikovateľný ratione personae, najmä s ohľadom na inštitucionálne a majetkové prepojenie so štátom, ako aj charakter činností, ktoré vykonáva a ktoré poukazujú na verejný záujem a správu majetku štátu.

Verejný Poriadok a Rozhodcovské Konanie

Právna veta hovorí, že dohoda medzi ČSR a Švajčiarskom neupravuje absenciu rozhodcovskej zmluvy ako dôvod na odopretie uznania a výkonu rozhodcovského rozhodnutia. Preto nemožno odoprieť uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku pre rozpor s verejným poriadkom spočívajúcim v absencii dohody o rozhodcovskom konaní. Takto formulovaný rozpor s verejným poriadkom by z hľadiska medzinárodného práva nebol akceptovateľný.

tags: #najvyšší #rozhodcovský #súd #slovensko