
Jednou zo základných povinností rodičov voči deťom je plnenie vyživovacej povinnosti. Táto povinnosť je rozsiahla téma, ktorá sa dotýka mnohých aspektov života, najmä v kontexte vysokoškolského štúdia a jeho prípadného prerušenia. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom upravuje Zákon o rodine. Rodičia môžu túto povinnosť realizovať v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne, alebo v dôsledku rozhodnutia vydaného v súdnom konaní. Zákon o rodine v tretej hlave upravuje plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Táto povinnosť je zákonná a trvá, až kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Zákon neobmedzuje právo na výživu konkrétnym vekom dieťaťa. Rozhodujúce sú viaceré faktory, ako vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, vykonávať prácu, odôvodnené záujmy, potreby a majetkové pomery. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku, pričom zohľadňuje rôzne faktory a situácie, ktoré môžu nastať.
V zmysle ustanovení Zákona o rodine majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. V súvislosti s vyživovacou povinnosťou rodičov k deťom sa v aplikačnej praxi i právnej vede objavuje široké penzum otázok, ktorými je potrebné sa zaoberať, najmä z dôvodu zabezpečenia efektívneho výkonu práv a ochrany právnych záujmov oprávnených subjektov. Právna úprava a následná aplikácia a interpretácia práva by mala byť jednotná a mala by viesť k všeobecne aplikovateľným záverom rešpektujúcim princíp právnej istoty.
Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti, a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné. Schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod.
Je dôležité pripomenúť, že výživné nepatrí druhému rodičovi, ale len dieťaťu.
V prvom rade by sme chceli poukázať na pojmy „úplne a trvale“, ktoré sme v texte zámerne použili. Z uvedeného vyplýva, že pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem napr. zo študentskej brigády. Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy (čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore) nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné.
Prečítajte si tiež: Prehľad príspevkov na réžiu škôlok
Do pozornosti by sme sa chceli dať tzv. obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti. V súčasnosti nie je ničím výnimočná situácia, keď sa dieťa uchádza o miesto na niektorej z prestížnejších vysokých škôl, no prijímacie skúšky dopadnú tak, že sa v prvom roku na štúdium nedostane, a tak je nútené dočasne pracovať. Tým, že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, sa stáva schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Avšak následne, ak sa dieťa na vysokú školu predsa len dostane a pokračuje v štúdiu, vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu sa opäť obnovuje za predpokladu, že dieťa nie je v manželskom zväzku.
Z uvedeného vyplýva, že vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku. Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá. Do pozornosti by sme zároveň chceli dať fakt, že vyživovacia povinnosť nadobudnutím plnoletosti t.j. 18 rokov veku, či dokonca vek 26 rokov nezaniká. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie rodičovského príspevku, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti. Mnoho rodičov si myslí, že platenie výživného končí plnoletosťou.
V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium. Ak dieťa ukončí prípravu na povolanie a má pracovné príležitosti, ale nemá záujem pracovať, povinnosť platiť výživné nepokračuje.
Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu, existuje pomerne veľké množstvo osobitných foriem vzdelávania, ktoré sú často pre sebarealizáciu nevyhnutné - rôzne rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže. V týchto prípadoch bude pomerne náročné ustáliť, či je dieťa schopné sa samo živiť. Do úvahy musíme vziať jednak schopnosti a nadanie dieťaťa, no na druhej strane nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam.
Podľa rozhodnutia ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 2121/14: „Je potrebné odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, keď sa jedná o maloleté dieťa, resp. dokonca o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. V týchto prípadoch musí byť priznávanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa samozrejme pravidlom. U detí už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu. Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor.
Prečítajte si tiež: Zariadenia pre seniorov a ich náklady
V praxi sa vyskytujú prípady, že aj ťažko zdravotne postihnuté deti študujú na vysokej školy, pokiaľ im to mentálne zdravie dovoľuje. Je však vysoko pravdepodobné, že po ukončení štúdia sa nebudú môcť realizovať v žiadnej profesii.
Môže nastať situácia, kedy síce plnoleté dieťa je schopné samo uspokojovať svoje životné potreby, avšak len čiastočne, napr. si dokáže zabezpečiť stravu, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť, kultúrne vyžitie, avšak nie bytovú otázku. Rodičia sú v takom prípade povinní z titulu vyživovacej povinnosti zabezpečiť tomuto plnoletému dieťaťu bývanie, a to až kým si nebude vedieť bývanie zabezpečiť samo. Vyživovacia povinnosť trvá i počas prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie. Zároveň je nutné uviesť, že zákonná vyživovacia povinnosť nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Ak teda dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus. Uvedené platí i pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné. Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.
V súvislosti so štúdium na vysokej škole sa stáva relevantná aj otázka podania návrhu na zvýšenie výživného. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje. Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy.
Naďalej však platí, že rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj dobrovoľne a to aj v naturálnej forme - zaplatenie internátu, hradenie telefónnych nákladov, výdavky poistné, poskytovanie stravy atď. Upozorňujeme, že za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku s dieťaťom, t.j. bežné nákupy, zaplatenie účtu v reštaurácii, lístok do kina atď., ak tieto plnenia nepresiahnu hranicu tzv.
V prípade ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačných charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta. „Vo všeobecnosti však možno uviesť, že na štipendium sa má prihliadať predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného.“
Prečítajte si tiež: Komplexný sprievodca starostlivosťou a nákladmi
Povinnosť platiť má ten rodič, ktorý bol k tomu zaviazaný súdnym rozhodnutím alebo ak sa na tom rodičia medzi sebou dohodli. Dôležité je pripomenúť, že výživné nepatrí druhému rodičovi, ale len dieťaťu.
Ak sa rodičia nedohodnú na výške výživného, môže ktorýkoľvek z nich podať návrh na súd o určenie výživného. Návrh môže podať rodič sám, no ak si netrúfa, môže využiť služby advokáta. Po podaní návrhu súd dieťaťu ustanoví procesného opatrovníka (tzv. Rodičia sa zároveň môžu kedykoľvek v priebehu konania dohodnúť o výživnom (alebo v prípade plnoletých osôb uzavrieť súdny zmier). Na základe všetkých zistených skutočností súd určí výšku výživného a zároveň stanoví, od ktorého dňa sa má platiť. Výživné sa spravidla priznáva odo dňa podania návrhu. Ak niektorý z rodičov s rozhodnutím nesúhlasí, môže sa proti nemu odvolať na krajskom súde.
Prípadne sa zmenia príjmy či majetkové pomery rodičov. Zákon hovorí, že dohody a rozhodnutia o výživnom sa môžu meniť, ak sa zmenia pomery. Pri maloletých deťoch môže súd konať aj bez návrhu, pri plnoletých len na návrh.
V prípade ak je dieťa schopné sa samo o seba starať, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V prípade plnoletých detí platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas (napr.
Ak bola vyživovacia povinnosť určená súdom a dôvody pre jej určenie zanikli, je vhodné, aby rodič podal návrh na zrušenie výživného pre plnoleté dieťa. Až do právoplatnosti rozhodnutia o zrušení je však potrebné výživné platiť.
Ak povinný rodič dlhodobo neplatí, môžete požiadať o náhradné výživné na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta bydliska dieťaťa.
Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím „t.j. neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie na vymoženie pohľadávky na výživnom trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu a povinná osoba nezačala platiť výživné“ (§2 ods.1 písm. a) zákona o náhradnom výživnom) má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu.
V prípade, ak ide o plnoleté dieťa, žiadosť o náhradné výživné podáva samotné plnoleté dieťa. Žiadosť sa podáva písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý v zmysle § 5 zákona o náhradnom výživnom rozhoduje o náhradnom výživnom, vypláca náhradné výživné, prehodnocuje nárok na náhradné výživné, a to každých 6 kalendárnych mesiacov.
Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Po priznaní náhradného výživného je poberateľ povinný informovať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o každej zmene skutočnosti, ktorá je rozhodujúca na vyplácanie náhradného výživného najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny skutočnosti.
Plánujete riešiť otázku výživného a zaujíma vás, ako sa určuje jeho výška? V tomto článku nájdete tabuľku, ktorú môžete použiť ako pomôcku pri výpočte výživného na základe veku dieťaťa, počtu detí a príjmu povinného rodiča. Príklad č. 1: Matka má tri deti, na ktoré má platiť výživné. Jej čistý mesačný príjem je 1 500 eur. Deti majú nasledovné vekové kategórie: jedno má 4 roky, druhé 10 rokov a tretie 17 rokov. Pre 4-ročné dieťa sa použije prvý riadok (predškolský vek), kde odporúčaná výška výživného je 9 % z čistého príjmu. Pre 10-ročné dieťa sa použije tretí riadok (druhý stupeň základnej školy), kde odporúčaná výška výživného je 13 %. Pre 17-ročné dieťa sa použije štvrtý riadok (stredná škola), kde odporúčaná výška výživného je 15 %.
Príklad č. 2: Otec má jedno dieťa, na ktoré má platiť výživné. Jeho čistý mesačný príjem je 1 200 eur. Dieťa má 8 rokov, čo spadá do kategórie „prvý stupeň základnej školy“.
Príklad č. 3: Otec má dve deti, na ktoré má platiť výživné. Jeho čistý mesačný príjem je 1 500 eur. Prvé dieťa má 20 rokov, študuje na vysokej škole, a druhé dieťa má 14 rokov, čo spadá do kategórie „druhý stupeň základnej školy“. Pre 20-ročné dieťa (vysoká škola) je odporúčaná výška výživného 20 % z čistého príjmu. Pre 14-ročné dieťa (druhý stupeň ZŠ) je odporúčaná výška výživného 16 % z čistého príjmu.
Záverom spomenieme, že otázka určenia výživného na deti sa vždy posudzuje individuálne podľa okolností prípadu. Súdy na Slovensku však tieto odporúčacie tabuľky rešpektujú, preto ich je možné použiť napr. Dôležité však je, že pri určovaní výživného je potrebné zohľadniť viacero faktorov, než len skutočnosti opísané v tabuľke akými sú počet detí, ich vek a čistý príjem povinného rodiča. Úlohu zohrávajú napr. aj miera starostlivosti/stretávania zo strany povinného rodiča, špecifické pracovné alebo výdavkové okolnosti povinného rodiča (aj keď výživné má prednosť pred inými výdavkami) resp. aj iné faktory, pričom platí to aj opačne.