Splnomocnenie na Zriadenie Prevádzkarne: Vzor a Dôležité Aspekty

Tento článok sa zameriava na problematiku splnomocnenia na zriadenie prevádzkarne, s dôrazom na definíciu stálej prevádzkarne v kontexte zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia (ZZDZ) a Modelovej zmluvy OECD. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tom, kedy a ako stála prevádzkareň vzniká, ako aj o súvisiacich aspektoch, ktoré je potrebné zvážiť pri zriaďovaní prevádzky.

Definícia Stálej Prevádzkarne

Podľa definície stálej prevádzkarne, ktorá je vymedzená v zmluvách o ZDZ a Modelovej zmluve OECD o príjme a majetku, sa stálou prevádzkarňou rozumie trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činností, prostredníctvom ktorého daňovníci vykonávajú úplne alebo sčasti svoju činnosť. Výraz „miesto na podnikanie“ zahŕňa akékoľvek priestory, zariadenie alebo vybavenie, ktoré podnik používa na výkon podnikateľskej činnosti, bez ohľadu na to, či sú využívané výhradne na tento účel alebo nie.

Miesto na Podnikanie

Miesto na podnikanie môže existovať aj v prípade, ak má podnik k dispozícii určitý priestor (space), hoci nemá k dispozícii žiadne priestory (premises), alebo tieto pre vykonávanie podnikateľskej činnosti nie sú potrebné. Miestom podnikania teda môže byť aj akékoľvek otvorené priestranstvo (napr. plocha na trhovisku). Nie je pritom dôležité, či podnik toto miesto vlastní, má prenajaté alebo ním disponuje iným spôsobom. Dokonca sa nevyžaduje ani, aby mal podnik formálne právo na používanie daného miesta. Stála prevádzkareň teda môže vzniknúť aj v prípade, ak podnik používa určité miesto na výkon podnikateľskej činnosti nelegálne.

Príklady Vzniku Stálej Prevádzkarne

Pre lepšie pochopenie konceptu stálej prevádzkarne uvádzame niekoľko príkladov:

  • Príklad 1: Obchodník pravidelne navštevuje svojho významného zákazníka za účelom prevzatia objednávok a obchodného stretnutia s riaditeľom nákupu v jeho kancelárii. V tomto prípade priestory zákazníka nie sú k dispozícii podniku, pre ktorý obchodník pracuje. Nevzniká stála prevádzkareň.
  • Príklad 2: Zamestnanec spoločnosti je oprávnený dlhodobo používať kanceláriu v centrále druhej spoločnosti (napr. novonadobudnutá dcérska spoločnosť), s cieľom zaistiť, aby táto druhá spoločnosť náležite plnila povinnosti vyplývajúce zo vzájomne uzatvorenej zmluvy. V tomto prípade zamestnanec vykonáva činnosti spojené s podnikaním prvej spoločnosti. Kancelária, ktorú má zamestnanec k dispozícii v centrále druhej spoločnosti, predstavuje miesto podnikania jeho zamestnávateľa. Stála prevádzkareň zamestnávateľovi vznikne za predpokladu, že kancelária je k dispozícii dostatočne dlhú dobu tak, aby sa miesto na podnikanie mohlo považovať za stále a vykonávané činnosti nemajú prípravný alebo pomocný charakter v zmysle článku 5 ods. 4 Modelovej zmluvy.
  • Príklad 3: Podnik sa zaoberá cestnou dopravou. Za účelom dodania tovaru nakúpeného určitým zákazníkom môže každý deň určitý počet rokov používať nakladaciu plošinu v sklade tohto zákazníka. Vzniká stála prevádzkareň.
  • Príklad 4: Maliar trávi tri dni v týždni počas obdobia dvoch rokov vo veľkej kancelárskej budove svojho hlavného klienta. V takomto prípade prítomnosť maliara v kancelárskej budove, v ktorej vykonáva najdôležitejšie práce v rámci svojho podnikania (t. j. maľovanie), zakladá stálu prevádzkareň.

Trvalosť Miesta na Podnikanie

Podľa definície stálej prevádzkarne vymedzenej v článku 5 ods. 1 príslušných zmlúv o ZDZ a Modelovej zmluvy musí byť miesto na výkon činností stále (trvalé) tak z hľadiska časového, ako aj z hľadiska geografického, t. j. miesto podnikania musí mať určitý stupeň stálosti, nie iba čisto dočasný charakter.

Prečítajte si tiež: Vzor splnomocnenia ÚPSVaR

Časová Stálosť

Podľa znenia komentára k Modelovej zmluve je za časovo stále považované také miesto, prostredníctvom ktorého podnik vykonáva svoju činnosť počas obdobia presahujúceho šesť mesiacov. Výnimkou z tohto všeobecného pravidla je situácia, ak má činnosť podniku opakujúci sa charakter. V takýchto prípadoch musí byť každé časové obdobie, počas ktorého bolo miesto používané, zvažované v kombinácii s tým, koľkokrát bolo toto miesto používané (čo sa môže predĺžiť aj na niekoľko rokov). Ak je miesto na podnikanie používané len veľmi krátke časové obdobie, ale takéto použitie sa uskutočňuje pravidelne počas dlhého časového obdobia, miesto na podnikanie by nemalo byť považované za čisto dočasného charakteru. Dočasné prerušenie činnosti stálej prevádzkarne nemá za následok jej zrušenie. Miesto na podnikanie, ktoré bolo v začiatkoch plánované na použitie počas takého krátkeho časového obdobia, že by stála prevádzkareň nevznikla, avšak bolo v skutočnosti udržiavané počas takého obdobia, že už nemôže byť považované za dočasné, sa stáva trvalým miestom na podnikanie a retrospektívne aj stálou prevádzkarňou. Miesto na podnikanie môže rovnako tvoriť stálu prevádzkareň od začiatku činnosti, hoci v skutočnosti existovalo veľmi krátke časové obdobie a z dôvodu určitých špecifických okolností bolo predčasne zrušené (napr. z dôvodu živelnej pohromy).

Geografická Stálosť

Geografická stálosť miesta predstavuje spojitosť (súvislosť) medzi miestom podnikania a určitým geografickým bodom. Toto spojenie však neznamená, že miesto na podnikanie musí byť fyzicky spojené so zemským povrchom, na ktorom je umiestnené. Nevyžaduje sa, aby išlo o konštrukciu akéhokoľvek druhu alebo o mechanické spojenie so zemským povrchom. Stan alebo drevená búda postačuje pre splnenie spojenia s geografickým bodom. Geografické spojenie s určitým miestom nemusí byť navonok viditeľné. Podmienku geografickej spojitosti spĺňajú aj podzemné potrubia, železnice, bane a pod. Ak je podstata podnikateľských činností vykonávaných podnikom taká, že výkon činností sa pohybuje medzi priľahlými miestami, môžu vzniknúť problémy pri určovaní, či existuje iba jedno miesto na podnikanie. Ak existujú dve miesta na podnikanie a ďalšie požiadavky článku 5 Modelovej zmluvy OECD sú splnené, podnik bude mať samozrejme dve stále prevádzkarne. Ak miesto, v rámci ktorého sú aktivity presúvané, tvorí súvislý komerčný a geografický celok s ohľadom na podstatu podnikateľskej činnosti, je možné predpokladať, že existuje len jediné miesto na podnikanie.

Výnimky z Definície Stálej Prevádzkarne

Modelová zmluva, resp. príslušné medzinárodné zmluvy o ZDZ uvádzajú v článku 5 ods. 2 niektoré miesta, v ktorých vzniká stála prevádzkareň, a to najmä miesto vedenia, pobočka, kancelária, továreň, dielňa, baňa, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo každé iné miesto ťažby prírodných zdrojov. Ide len o nevyčerpávajúci (netaxatívny) zoznam príkladov, ktoré je možné na prvý pohľad pokladať za stálu prevádzkareň.

Stavenisko alebo Stavba

Podľa článku 5 ods. 3 Modelovej zmluvy stavenisko alebo stavba, alebo inštalačný projekt tvoria stálu prevádzkareň len vtedy, ak trvajú dlhšie ako dvanásť mesiacov. Výraz „stavenisko alebo stavba, alebo inštalačný projekt“ zahŕňa nielen výstavbu budov, ale tiež výstavbu ciest, mostov alebo kanálov, renováciu budov, mostov alebo kanálov, kladenie potrubí, hĺbenie a bagrovanie. Výraz „inštalačný projekt“ nie je obmedzený len na inštaláciu týkajúcu sa stavebného projektu, ale zahŕňa aj inštaláciu nového zariadenia (napr. stroja) v už existujúcej budove alebo vonku. Činnosti charakteru plánovania na mieste a dozorné činnosti na stavbe budovy rovnako spadajú pod odsek 3 článku 5. Výpočet kritéria 12 mesiacov platí pre každú jednotlivú stavbu, stavenisko alebo projekt, pričom stavba, stavenisko alebo projekt by sa mali považovať za samostatnú jednotku, hoci môžu byť založené na viacerých zmluvách, za predpokladu, že táto stavba tvorí jeden celok, a to tak z komerčnej, ako aj geografickej stránky.

Splnomocnenie na Zriadenie Prevádzkarne

Splnomocnenie na zriadenie prevádzkarne je právny úkon, ktorým podnikateľ (splnomocniteľ) poveruje inú osobu (splnomocnenca), aby v jeho mene vykonala úkony smerujúce k zriadeniu prevádzkarne. Splnomocnenie musí byť písomné a musí obsahovať presné vymedzenie úkonov, na ktoré je splnomocnenec oprávnený.

Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok a splnomocnenie

Obsah Splnomocnenia

Splnomocnenie na zriadenie prevádzkarne by malo obsahovať najmä:

  • Identifikačné údaje splnomocniteľa (obchodné meno, sídlo, IČO, DIČ).
  • Identifikačné údaje splnomocnenca (meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia).
  • Presné vymedzenie úkonov, na ktoré je splnomocnenec oprávnený (napr. podanie žiadosti o živnostenské oprávnenie, uzatvorenie nájomnej zmluvy, prihlásenie prevádzkarne na daňovom úrade).
  • Dátum a miesto vystavenia splnomocnenia.
  • Podpis splnomocniteľa.

Vzor Splnomocnenia

Vzor splnomocnenia na zriadenie prevádzkarne je možné nájsť na internete alebo si ho nechať vypracovať advokátom. Je dôležité, aby splnomocnenie bolo prispôsobené konkrétnym potrebám a okolnostiam daného prípadu.

Ďalšie Povinnosti a Ohlásenia

Okrem samotného zriadenia prevádzkarne je potrebné splniť aj ďalšie povinnosti a ohlasovacie povinnosti voči rôznym úradom.

Ohlásenie Živnosti

Začínajúce SZČO a právnické osoby, ktoré potrebujú získať živnostenské oprávnenie, musia vyplniť formulár na ohlásenie živnosti. Bez neho nemôžu podnikať. Formulár na ohlásenie živnosti je rozdielny pre fyzické osoby a pre právnické osoby.

Oznámenie Zmien v Živnosti

Pokiaľ v podnikaní niečo dôležité meníte, živnostenskému úradu to nahlásite prostredníctvom príslušného formuláru. Typicky napríklad: rozširujete podnikanie o ďalšie živnosti, prerušujete alebo obnovujete živnosť, rušíte živnosť, meníte bydlisko, miesto podnikania alebo sídlo, meníte zodpovedného zástupcu.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa: Splnomocnenia a formuláre prehľadne

Miestne Dane a Poplatky

V súvislosti s prevádzkovaním prevádzkarne je potrebné platiť aj miestne dane a poplatky, ako napríklad:

  • Daň z nehnuteľností.
  • Daň za psa.
  • Daň za predajné automaty.
  • Daň za nevýherné hracie prístroje.
  • Poplatok za komunálne odpady.
  • Poplatok za rozvoj.
  • Daň za ubytovanie (ak poskytujete ubytovacie služby).

tags: #splnomocnenie #na #zriadenie #prevádzkarne #vzor