Náklady nevydaté matky a premlčacia lehota v slovenskom práve

V nasledujúcom článku sa budeme venovať problematike nákladov nevydaté matky a premlčacej lehote s dôrazom na relevantné právne aspekty.

Adjektické ručenie a pripojené žaloby (Actiones Adiectitiae Qualitatis)

Rímske právo II zaviedlo inštitút adjektického ručenia, ktorý sa týkal prípadov, keď osoba s mocou (pater familias) bola zodpovedná za záväzky svojich podriadených (deti, otroci). Prétor v týchto prípadoch zabezpečil veriteľovi žalobu nielen proti podriadenej osobe, ale aj proti nositeľovi moci. Hovoríme o tzv. pripojených (dodatkových) žalobách (actiones adiecticiae qualitatis).

Prípady Adjektického Ručenia

  1. Záväzky z právnych úkonov podriadených: Nositeľ moci bol zaviazaný z právnych úkonov, ktoré urobili jemu podriadené deti a otroci.
    • Žaloba z príkazu (Actio Quod Iussu): Na celý záväzok, ak sa podriadený zaviazal na jeho rozkaz.
    • Žaloba z pekúlia (Actio De Peculio): Až do hodnoty pekúlia, ak poskytol dieťaťu alebo otrokovi pekúlium alebo im ho dal do správy.
    • Actio Tributoria: Osobitný spôsob žaloby z pekúlia, ak podriadený použil pekúlium na prevádzku obchodného podniku a majetok nestačil na krytie záväzkov.
    • Žaloba z prospechu (Actio De In Rem Verso): Do výšky obohatenia nositeľa moci, ak podriadený to, čo zmluvne získal s tretími, dal do majetku nositeľa moci a nie do užívania pekúlia.
  2. Záväzky z prevádzky podniku: Nositeľ moci (podnikateľ) bol zaviazaný do plnej výšky plnenia zo záväzkov podriadenej osoby v rámci prevádzky podniku.

Adjektické Žaloby Podrobnejšie

  1. Actio De Peculio (Žaloba z pekúlia):
    • Žaloba, ktorú poskytuje prétor tretiemu proti nositeľovi moci za nesplnený dlh syna alebo vlastného otroka, ak dlh vznikol v rámci pekúlia z konania medzi synom (otrokom) a tretím.
    • Pekúlium je osobitný majetok, ktorý zveril pater familias svojmu synovi alebo vlastník svojmu otrokovi, aby s ním hospodáril.
    • Zodpovednosť nositeľa moci je obmedzená do výšky (veľkosti) pekúlia.
    • Do pekúlia sa zaráta všetko, čo nositeľ moci z pekúlia odňal s úmyslom poškodiť tým tretieho a čo do pekúlia dlhuje. Z pekúlia sa odráta, čo syn alebo otrok dlhujú nositeľovi moci.
    • Nositeľ moci je povinný uspokojovať veriteľov syna alebo otroka podľa poradia, v akom sa hlásia (prioritný princíp), kým sa pekúlium nevyčerpá. Výnimkou je pekúlium za účelom živnosti alebo reklamného podniku, kde je nositeľ moci povinný veriteľov uspokojiť pomerne (proporčný princíp).
  2. Actio De In Rem Verso (Žaloba z prospechu):
    • Žaloba, ktorú poskytuje prétor tretiemu proti nositeľovi moci, ak sa ten obohatil z konania svojho syna alebo vlastného otroka.
    • Zodpovednosť nositeľa moci siaha len po výšku jeho obohatenia.
    • Pod obohatením sa rozumie nielen pozitívny zisk (zväčšenie majetku), ale aj ušetrenie výdavkov.
    • Existencia pekúlia nemusela byť nevyhnutným predpokladom použitia tejto žaloby.
    • V justiniánskom práve sa žaloba rozšírila i na obohatenie prostredníctvom slobodných osôb.
  3. Actio Quod Iussu (Žaloba zo splnomocnenia):
    • Žaloba, ktorú poskytuje prétor tretiemu proti nositeľovi moci, ak ten splnomocnil tretieho, aby tretí uzavrel so synom alebo otrokom nositeľa moci nejaký úkon.
    • Podmienky použiteľnosti:
      • Nositeľ moci vstúpil do úkonu s tretím na základe splnomocnenia adresovaného tretiemu.
      • Tretí súhlasil s obsahom splnomocnenia.
      • Tretí konal so synom alebo s otrokom v rámci splnomocnenia.
    • Nositeľ moci v tomto prípade adjekticky zodpovedá v celej výške všetkých dlhov, ktoré z povereného konania vznikli.
  4. Actio Institoria (Žaloba z podnikania):
    • Patrila tretím osobám zo zmlúv, ktoré uzavreli so správcom (institor) povereným vedením obchodného (živnostenského) podniku v rámci prevádzky podniku.
    • Institor bol viazaný obsahom poverenia daného mu nositeľovi moci.
    • Okrem institora zodpovedá tretiemu aj nositeľ moci, či zamestnávateľ na základe institorskej žaloby v plnej výške.
  5. Actio Quasi Institoria (Akoby institorská žaloba):
    • Mal ju každý tretí, ktorý uzavrel zmluvu so správcom majetku (procurator) v rámci vlastníckeho poverenia.
    • Tretí mohol žalovať samého správcu na základe zmluvy alebo vlastníka majetku, ktorý poveril správcu.
  6. Actio Exercitoria:
    • Žaloba tretieho proti prevádzkovateľovi lodiarskej živnosti (exercitor navis), ak exercitor poveril lodného kapitána (magister navis) riadením svojej lode, za dlhy kapitána z poverenej činnosti.
    • Prevádzkovateľ lodiarskej živnosti nesie zodpovednosť za dlhy svojho kapitána voči tretím v plnej výške.

Vzájomné právne vzťahy medzi spoludedičmi

Ak bolo niekoľko dedičov, každý z nich bol univerzálnym nástupcom poručiteľa. Práva ostatných spoludedičov ho však obmedzovali na pomerný podiel na jednotlivých kusoch dedičstva. S ostatnými spoludedičmi bol v spoločenskom vzťahu.

Práva a povinnosti spoludedičov

  • V súvislosti s pozostalostnými vecami vznikol medzi spoludedičmi spoluvlastnícky vzťah podľa podielov, pričom každý dedič mohol voľne disponovať svojím podielom.
  • Deliteľné dedičské pohľadávky a záväzky sa delili medzi dedičov automaticky pomerne podľa podielov.
  • Ak išlo o nedeliteľnú pohľadávku, patrila spoludedičom ako solidárnym veriteľom.
  • Každý spoludedič sa kedykoľvek mohol domáhať zrušenia majetkového spoločenstva rozdelením pozostalosti.

Právo prírastku

Ak niektorý z viacerých povolaných dediť nechcel (odmietol), alebo nemohol (zomrel a pod.) prijať dedičstvo, uplatnilo sa právo prírastku. Na základe tohto práva sa rozšírilo dedičské právo ostatných spoludedičov na uprázdnený dedičský podiel.

Započítavanie alebo vnesenie majetku (Collatio Bonorum Emancipati)

Prechod z agnátskeho princípu na kognátsky priniesol nerovnosť medzi dedičmi v neprospech sui heredes a v prospech emancipovaných. Sui heredes totiž prispievali na zveľaďovanie pozostalosti, kým emancipovaný nadobúdal iba pre seba. Aby sa tomu zabránilo, prétor poskytoval emancipovanému bonorum possessio len vtedy, ak dal stipulačnú záruku (cautio de bonis conferendis), že do delby dedičstva dá svoj vlastný majetok (pravda, po odrátaní dlhov - deducto aere alieno). Ak emancipovaný nebol ochotný vniesť svoj majetok do delby, prétor mu odoprel priznať bonorum possessio či už contra tabulas, alebo ab intestato Unde liberi. Jurisprudencia rozšírila povinnosť vnesenia majetku aj na dcéru, ktorá dostala veno, či už bola emancipovaná, alebo bola sua heres zomretého. Napokon v poklasickej dobe sa vytvoril všeobecný inštitút vnesenia majetku potomkov (collatio descendentium), pri ktorom všetci potomkovia povolaní dediť boli povinní strpieť, že do dedičstva sa zarátalo všetko, čo dostali bezodplatne za života zomretého.

Prečítajte si tiež: Prehľad príspevkov na réžiu škôlok

Právne postavenie otrokov v Ríme

Otrok bol vecou, predmetom práv a povinností, nie ich nositeľom. Nemohol nič vlastniť, vo svoj prospech uzavrieť zmluvu, oženiť sa podľa práva a mať nárok na rodinný život. Otrok právne nadobúdať môže pre pána zmluvami alebo dedením. Otrokom sa človek alebo narodil (otrokyňa rodila len otrokov bez ohľadu na sploditeľa) alebo stal. Neskôr sa však právne pripustilo, že otrokyňa porodila slobodné dieťa, ak pred pôrodom bola aspoň krátko slobodná. Podľa ius gentium slobodný človek sa stal otrokom, ak upadol do zajatia vo vojne, podľa civilného práva sa otrokom stál napr. insolventný dlžník, ak ho veriteľ predal za rieku Tiber, ten, koho odsúdili na nútené práce, alebo nevďačný prepustenec.

Zánik otroctva

Otroctvo právne zaniklo buď prepustením na slobodu (manumissio) alebo zo zákona (ex lege). Civilné právo poznalo tieto spôsoby prepustenia na slobodu:

  • Zápisom medzi rímskych občanov (manumissio censu)
  • Vo forme súdneho procesu (manumissio vindicta)
  • Testamentom (manumissio testamento)
  • V poklasickej dobe vyhlásením v chráme pred biskupom (in ecclesia)

Podľa prétorského práva existovali 3 spôsoby prepustenia:

  • Listom
  • Vyhlásením pred priateľmi
  • Prizvaním k stolu

Formy náhody v rímskom práve a zodpovednosť dlžníka

V rímskom práve sa rozlišovali rôzne formy náhody, ktoré mali vplyv na zodpovednosť dlžníka za zničenie alebo poškodenie dlhovanej veci.

Vis Maior (Vyššia Moc)

Vis maior je nepredvídateľná a neodvratiteľná udalosť. Patrili sem napríklad zemetrasenie, zosuv pôdy, požiar, stroskotanie lode, prepadnutie pirátmi, upadnutie do zajatia, prirodzená smrť otrokov a zvierat. Platilo pravidlo, že za vyššiu moc nikto nezodpovedá, okrem dlžníka v omeškaní.

Prečítajte si tiež: Zariadenia pre seniorov a ich náklady

Custodia (Nižšia Náhoda)

Custodia je udalosť, ktorej mohol dlžník zabrániť, ak by sa starostlivejšie opatroval vec. Napríklad, ak niekto tretí odcudzi dlhovanú vázu.

Zodpovednosť za náhodu

Vo všeobecnosti platilo pravidlo, že za náhodu nikto nezodpovedá (Casus sentit dominus). Avšak, existovali výnimky, kedy dlžník niesol zodpovednosť aj za náhodilé zničenie alebo poškodenie veci.

Zodpovednosť za kustódiu

V niektorých prípadoch dlžník zodpovedal nielen za zavinenie, ale aj za starostlivé opatrovanie dlhovanej veci. Zodpovedal napríklad aj za furtum (krádež) spôsobenú treťou osobou. Pri tejto zodpovednosti sa neskúma zavinenie dlžníka, a preto custodia patrí do sféry nižšej náhody.

Konanie In Iure a Apud Iudicem vo Formulovom Procese

Formulový proces bol charakteristický aktívnejšou úlohou magistrátu. Magistrát sa podrobne oboznámil so stanoviskami žalobcu a žalovaného a v spolupráci s nimi vymedzil predmet a rozsah sporu. S týmto vymedzením odkázal vec na sudcu.

Konanie In Iure

Konanie in iure sa začínalo tým, že sporové strany sa dostavili pred magistráta a končilo sa litiskontestáciou. Žalobca formálne predniesol svoju žalobnú žiadosť a požiadal prétora o povolenie sporu a priznanie žiadanej žaloby. Žalovaný zvyčajne nesúhlasil s prednesom žalobcu a rozvinul diskusiu, v ktorej rozvádzal faktické a právne dôvody, prečo magistrát má žalobu proti nemu odoprieť alebo prečo jej nemá sudca vyhovieť. Na základe tejto diskusie a svojich dojmov magistrát rozhodol, či žalobu odoprie alebo povolí a v akom rámci.

Prečítajte si tiež: Komplexný sprievodca starostlivosťou a nákladmi

Alternatívne spôsoby ukončenia konania in iure

  • Uznanie nároku: Žalovaný po diskusii pred magistrátom sa rozhodol uznať žalobcov nárok.
  • Prísaha pred magistrátom: Niekedy sa spor pred magistrátom skončil aj prísahou.
  • Pokonávka (Transactio): Spor sa mohol skončiť aj pokonávkou.

Žalobná formula bola smernicou a rámcom, ktorými sa sudcovi určovalo, za akých podmienok má žalobe vyhovieť.

tags: #náklady #nevydaté #matky #premlčanie #lehota

Ďalšie články