Reivindikačná žaloba: Podmienky a postup pri ochrane vlastníckeho práva

Vlastnícke právo patrí medzi základné ľudské práva. V prípade neoprávneného zásahu do neho má vlastník k dispozícii viaceré zákonné možnosti ochrany. Tento článok sa zameriava na jednu z nich, a to na reivindikačnú žalobu.

Úvod do ochrany vlastníckeho práva

Právny poriadok Slovenskej republiky, podobne ako aj právne poriadky iných krajín, kladie dôraz na ochranu vlastníckeho práva. O jeho význame svedčí aj zakotvenie potreby jeho ochrany v medzinárodných právnych aktoch, ako sú Všeobecná deklarácia ľudských práv, Listina základných práv a slobôd a Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd.

Početnosť nielen medzinárodnej, ale i zákonnej úpravy ochrany inštitútu vlastníckeho práva dokumentuje aj viacero zákonov z rôznych právnych odvetví, predovšetkým možno spomenúť Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, zákon o priestupkoch, Trestný zákon, Trestný poriadok, či zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Tento exemplifikatívny výpočet možno obohatiť o ďalšie právne predpisy. Pri vymedzovaní právnej úpravy ochrany vlastníckeho práva nemožno opomenúť ani Ústavu Slovenskej republiky, ktorá ochranu tohto inštitútu zakotvuje v ustanovení § 20 ods. 1.

Podľa ustanovenia § 20 ods. 1 Ústavy SR: „každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje."[1] Ide o ústavou všeobecne zakotvené právo, ktoré právny poriadok bližšie špecifikuje prostredníctvom jednotlivých právnych predpisov.

Vlastnícke právo a jeho ochrana má interdisciplinárny dosah, je predmetom nielen právnych disciplín, ale i napríklad sociológie, pedagogiky, psychológie, či kresťanského učenia, čo preukazuje značný záujem spoločnosti na jeho ochrane.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Prostriedky ochrany vlastníckeho práva

Ak dôjde k zásahu do vlastníckeho práva, ktorý právny poriadok nepripúšťa, vlastník má možnosť sa ochrany tohto práva domáhať viacerými zákonnými možnosťami. Prostriedkov na ochranu vlastníckeho práva je viacero, pričom práve ich správny výber v konkrétnom prípade predurčuje aj úspešnosť jeho ochrany. Na použitie jednotlivých právnych prostriedkov sa vyžaduje, aby boli dodržané aj zákonné predpoklady ich aplikácie, nakoľko v opačnom prípade sa môže za určitých okolností stať, že z použitia prostriedku ochrany, ktorý nespĺňa zákonné požiadavky sa stane neoprávnený zásah. Na úspešnú ochranu vlastníckeho práva sa teda vyžaduje nielen výber správneho prostriedku či dodržanie aplikačných predpokladov, ale vlastník musí zohľadňovať aj okolnosti konkrétneho prípadu a samotnú povahu zásahu.

Vlastník má na ochranu svojho vlastníckeho práva predovšetkým k dispozícii vlastnícke žaloby, ktorých právny rámec možno nájsť v § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Treba ešte poukázať aj na to, že vlastnícke právo možno chrániť aj inak, inými prostriedkami, ktoré zákon vlastníkovi poskytuje. V tomto smere možno uviesť rozdelenie právnych prostriedkov ochrany vlastníckeho práva do dvoch základných skupín. Prvú skupinu tvoria prostriedky, ktoré slúžia nielen na ochranu vlastníckeho práva, ale i na ochranu iných subjektívnych práv. V rámci tejto skupiny má vlastník k dispozícii možnosť požiadať o súdnu ochranu (§ 4 Občianskeho zákonníka), o predbežnú ochranu obcou (§ 5 Občianskeho zákonníka) alebo môže využiť svojpomoc (§ 6 Občianskeho zákonníka).

Pre úplnosť treba poznamenať, že prostriedky ochrany vlastníckeho práva so zreteľom na interdisciplinárnosť ochrany tohto inštitútu, nemožno vnímať len ako prostriedky ustanovené zákonodarcom, ale i ako prostriedky mimoprávnej povahy, ktorými sa mimoprávne vedné disciplíny snažia eliminovať neoprávnené zásahy do celistvosti vlastníckeho práva. Ide o prostriedky a postupy, ktoré využíva sociológa, psychológia, pedagogika a iné disciplíny v rámci plnenia svojich úloh na úseku prevencie pred porušovaním ochrany vlastníckeho práva.

Vlastnícke žaloby

Právna úprava vlastníckych žalôb je obsiahnutá v § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedená úprava rozlišuje jednotlivé druhy vlastníckych žalôb a to žaloby na vydanie veci a žaloby zapieracej. Podmienky na použitie týchto žalôb sú rôzne, to znamená že každá z nich sa použije na ochranu vlastníckeho práva v inom prípade. Z tohto dôvodu je potrebné sa venovať aj podmienkam ich použitia, aby vlastník vedel, ktorú žalobu použiť v konkrétnom prípade, nakoľko správny výber žaloby vplýva na úspešnosť ochrany vlastníckeho práva.

Reivindikačná žaloba (žaloba na vydanie veci)

Prvou vlastníckou žalobou, ktorú treba bližšie definovať je žaloba na vydanie veci, označovaná tiež ako reivindikačná žaloba. Ide o žalobu, ktorou sa vlastník domáha od toho, kto neoprávnene zadržiava jeho vec, aby mu ju vydal.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Podmienky použitia reivindikačnej žaloby

Aby sa vlastník mohol domáhať ochrany touto žalobou musia byť splnené nasledovné podmienky:

1. Žalobca musí byť vlastníkom veci: Vlastnícke právo žalobcu musí byť preukázané.
2. Žalovaný musí vec neoprávnene zadržiavať: Žalovaný nemá právny titul na zadržiavanie veci.
3. Vec musí byť individualizovaná: Musí byť jasné, o akú konkrétnu vec sa jedná.

Obrana žalovaného proti reivindikačnej žalobe

V súdnom konaní pri realizácii ochrany vlastníckeho práva prostredníctvom reivindikačnej žaloby sa žalovaný môže voči uplatňovanému nároku vlastníka brániť námietkami. Tieto námietky možno rozdeliť do troch skupín.

1. Námietky popierajúce vlastníctvo žalobcu: Žalovaný namieta, že žalobca nie je vlastníkom veci, popiera teda jeho vlastnícke právo.
2. Námietky existencie právneho titulu na užívanie veci: Žalovaný súdu preukazuje, že vlastníkom veci síce je žalobca, ale užívanie veci žalovaným má podstatu v určitom právnom titule, ktorý ho oprávňuje na užívanie takejto veci.
3. Námietky rozporu výkonu práva s dobrými mravmi: V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí byť výkon práv vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov v súlade s dobrými mravmi,[5] čo možno považovať za tretí druh námietok proti žalobe.

Uvedenou námietkou sa zaoberalo viacero rozhodnutí súdov Českej republiky, medzi ktoré možno zaradiť aj nasledovné rozhodnutie, v ktorom Najvyšší súd ČR okrem iného uvádza: „skutočnosť, že výkon vlastníckeho práva realizovaný žalobou na vypratanie bytu (alebo nehnuteľnosti slúžiacej na bývanie) je uplatňovaný v rozpore s dobrými mravmi, sa podľa okolností daného prípadu prejaví buď určením dlhšej ako zákonnej lehoty na vypratanie (§ 160 ods. Ďalej možno poukázať aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z roku 2003, v ktorom pripustil možnosť zamietnutia žaloby na vypratanie bytu. V tomto prípade išlo o byt, v ktorom býval žalovaný s maloletým a ktorí nemali možnosť si zabezpečiť bývanie iným spôsobom.

Ďalšie prostriedky ochrany vlastníckeho práva

Okrem reivindikačnej žaloby existujú aj ďalšie prostriedky ochrany vlastníckeho práva, ako napríklad:

• Zapieracia žaloba (negatórna žaloba): Slúži na ochranu proti iným neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva, než je zadržiavanie veci.
• Žaloba podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Osobitný druh zapieracej žaloby, ktorá sa týka obťažovania susedov.

Aplikačné problémy vlastníckych žalôb

Aplikačné problémy právnych prostriedkov ochrany vlastníckeho práva - vlastníckych žalôb vykazujú v určitých prípadoch nezrovnalosti, ktoré bolo vhodné precíznejšou právnou úpravou odstrániť. Teraz sa treba povenovať vzťahom jednotlivých žalôb slúžiacich na ochranu vlastníckeho práva. Ako prvý aplikačný problém možno predostrieť vzťah - zapieracej žaloby podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žaloby podľa § 80 písm. c ) OSP. Ak tretia osoba do vlastníckeho práva iného subjektu neoprávnene zasahuje tým, že len takýmto zásahom hrozí, potom nie je možné postupovať podľa zapieracej žaloby, ale už je na mieste postup podľa osobitnej žaloby upravenej zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Ide o tzv. určovaciu žalobu,[10] ktorou sa vlastník môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva na súde s požiadavkou, aby súd určil, či tu je alebo nie je určitý právny vzťah. Ďalej z hľadiska právnej problematiky realizácie súdnej ochrany vlastníckeho práva ide o vzťah - žaloby na vydanie veci podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Kým žalobou na vydanie veci možno požadovať len vydanie určitej individualizovanej veci, žalobou na vydanie bezdôvodného obohatenia možno požadovať aj vydanie ekvivalentu veci v podobe peňazí, čo podľa § 126 ods. Tretím aplikačným problémom je vzťah - zapieracej žaloby a žaloby na náhradu škody podľa Občianskeho zákonníka. V prípade, ak dôjde k stretu možného použitia oboch týchto žalôb, prednosť má žaloba na náhradu škody pred žalobou zapieracou. Štvrtý aplikačný problém predstavuje vzťah medzi zapieracou žalobou a žalobou podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zapieraciu žalobu možno podať spravidla len v prípade zásahov už vykonaných, ktoré trvajú alebo v prípade, ak hrozí ich opakovanie. Použitie žaloby podľa § 417 ods.

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

Podanie civilnej žaloby: Praktické rady

Okrem špecifík reivindikačnej žaloby je dôležité vedieť, ako podať civilnú žalobu všeobecne.

Základné právne predpisy

V prvom rade si treba uvedomiť rozdiel medzi civilným a trestným právom. Ak máte podozrenie, že niekto spáchal trestný čin, podávate naňho trestné oznámenie, nie civilnú žalobu. Na civilný súd sa obraciate v prípade, že potrebujete riešiť občianskoprávny alebo obchodnoprávny spor (niekto Vám je dlžný, porušuje Vaše práva a pod.).

Veľkú väčšinu žalôb podávate podľa Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z., zaužívaná skratka CSP). Niektoré špecifické konania, v ktorých akoby niet „sporu“ medzi dvoma stranami, sa riadia Civilným mimosporovým poriadkom (161/2015 Z.z.). Ak podávate žalobu proti rozhodnutiu správneho orgánu (napr. katastra či stavebného úradu), budete postupovať podľa Správneho súdneho poriadku (162/2015 Z.z.). V ďalšom texte sa budeme venovať najmä „klasickým“ žalobám podľa CSP.

Ako a kam podať žalobu

Žalobu je potrebné podať na miestne a vecne príslušný súd. Až na malé výnimky pôjde o miestne príslušný okresný súd, pri správnych žalobách krajský súd. Ak nie je miestna príslušnosť inak určená, spravidla bude miestne príslušným súdom ten, v obvode ktorého má žalovaný sídlo, ak ide o právnickú osobu, alebo trvalé bydlisko, ak ide o fyzickú osobu. Toto pravidlo má však viacero výnimiek (napr. ak ide o spor o nehnuteľnosť, o náhradu škody či pracovnoprávny spor), preto je vždy potrebné miestnu príslušnosť preveriť podľa CSP.

Ak miestnu príslušnosť určíte chybne, a žalobu podáte na nesprávny súd, nič dramatické sa nestane. Každý súd je povinný posúdiť podanie podľa obsahu a ak je to potrebné, žalobu postúpiť príslušnému súdu. Takéto postúpenie Vám však môže spôsobiť nemalé zdržanie a určite oddiali rozhodnutie v samotnej veci. Porada so skúseným právnikom, ktorý sa venuje civilnému právu, Vám pomôže takéto chyby eliminovať.

Žalobu môžete podať v listinnej podobe poštou alebo osobne v podateľni súdu, ale taktiež elektronicky. Niektoré podania je možné podávať už výlučne elektronicky (napr. podania do Obchodného registra). Elektronické podania však musia byť autorizované elektronickým podpisom, ak sa tak nestane pri podaní alebo do 10 dní, alebo ak také podania nie sú do 10 dní podané aj v listinnej podobe, súd na ne neprihliadne (t.j. situácia bude rovnaká, akoby ste žalobu nepodali). Na túto skutočnosť je potrebné myslieť hlavne v prípade, ak máte na podanie žaloby obmedzený čas, a chybu si v takom prípade nemôžete dovoliť, lebo už ju nebude možné napraviť (viac o tom nižšie).

Obsah žaloby

Tak ako pri každom podaní na súd, aj zo žaloby musí byť zrejmé (i) ktorému súdu je určená, (ii) kto ju robí, (iii) akej veci sa týka, (iv) čo sa ňou sleduje a (v) musí byť podpísaná. Pri žalobe navyše CSP špecificky uvádza, že okrem uvedených všeobecných náležitosti musí obsahovať (i) označenie strán, (ii) pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, (iii) označenie dôkazov a (iv) žalobný návrh. Ak už ide o prebiehajúce konanie, musí byť v podaní uvedená spisová značka konania.

Žalobca teda v prvom rade musí jasne a presne určiť žalovaného. Toto určenie nemusí byť na prvý pohľad také jednoduché, ako sa zdá - nesprávne označenia žalovaného je bežným nedostatkom žalôb. Napr. v prípade, ak sa domáhate neplatnosti prevodu bytu (z pohľadu pôvodného predávajúceho), ale pred podaním žaloby došlo k ďalšiemu prevodu z kupujúceho na tretiu osobu, nemusí byť laikovi (a niekedy ani právnikovi), úplne zrejmé, či má žalovať kupujúceho, alebo tretiu osobu. Problém môže byť aj v prípade, ak má byť žalovaných viac, ak ide o organizačnú zložku právnickej osoby, ak žalujete štátny orgán a pod. Otázka presného určenia žalovaného úzko súvisí aj s otázkou žalobného návrhu - často nemusí byť úplne zrejmé, čo má žalobca žalovať, t.j. ako má znieť žalobný návrh.

Žalobný návrh / petit

Ako sme už naznačili, asi najťažšou časťou žaloby je určenie, čoho sa vlastne žalobca domáha, t.j. žalobný návrh, alebo tzv. „petit“. Zároveň je to ale nevyhnutná náležitosť žaloby, keďže súd až na malé výnimky nemôže prisúdiť viac, ale ani niečo iné ako to, čoho sa žalobca domáha. Súd sa nemusí riadiť doslovnou formuláciou žalobného návrhu (túto si môže v rozsudku upraviť, ak to uzná za vhodné a potrebné), avšak musí rešpektovať žalobný návrh z hľadiska posúdenia, čoho sa žalobca domáha. Žaloba tak môže byť neúspešná aj v prípade, ak má žalobca vecne „pravdu“, ale nedokáže správne formulovať, čoho sa domáha. Preto najmä v zložitejších prípadoch odporúčame žalobu nechať pripraviť advokátovi, ktorý vie posúdiť, čoho sa môžete domáhať a pripraviť podľa toho žalobný návrh.

Žalobný návrh je potrebné formulovať tak, aby bol zmysluplný a najmä vykonateľný. Inými slovami, výrok súdu musí zabezpečovať, že má rozhodnutie obsah, ktorý má praktické dôsledky a zároveň sa dá fyzicky realizovať. Žalobným návrhom sa žalobca spravidla domáha buď určenia, že tu právo je alebo nie je (napr. určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti), alebo splnenia povinnosti (zaplatiť dlžnú sumu, uhradiť škodu a pod.). V prípade, ak je možné žalovať na plnenie, nie je väčšinou prípustné žalovať určenie - ak ide napr. o spor o vlastníctvo nehnuteľnosti, ktorý vyplýva zo spornej kúpnej zmluvy, nie je efektívne ani hospodárne, aby súd rozhodol len o platnosti či neplatnosti zmluvy, keď môže zároveň rozhodnúť o vlastníctve nehnuteľnosti, ktoré je dôsledkom posúdenia platnosti zmluvy. Platnosť zmluvy, ktorá je rozhodujúca pre posúdenie otázky vlastníckeho práva, potom súd posúdi ako tzv. predbežnú otázku.

V prípade, že žalobca žaluje určenie, či tu právo je alebo nie je, vyžaduje sa, aby preukázal tzv. naliehavý právny záujem. Inými slovami, musí súdu zdôvodniť, prečo má na požadovanom určení práva záujem, a teda prečo je pre neho podstatné, aby súd vo veci rozhodol. Rozhodnutie súdu teda musí mať vplyv na právne postavenie žalobcu. Cieľom tohto princípu je zabránenie podávaniu zbytočných žalôb, ktoré nemajú praktický dosah na právne postavenie sporných strán. Pri žalobách na plnenie sa právny záujem nepreukazuje, nakoľko vyplýva z povahy veci.

V prípade, ak je žaloba nezrozumiteľná, neúplná, nemá predpísané náležitosti alebo nie je jasné, čo sa ňou sleduje, súd vyzve žalobcu, aby nedostatky opravil, resp. doplnil chýbajúce náležitosti. Táto povinnosť súdu však neznamená, že by súd žalobcu upozorňoval na správne znenie žalobného návrhu alebo na nedostatky v predkladaných dôkazoch - to je výlučne zodpovednosť žalobcu a súd nesmie takýmto spôsobom zasahovať do rovnosti strán v civilnom procese.

Tvrdenia a dôkazy

Žalobca svoj nárok musí súdu preukázať, s čím sú spojené dve zásadné povinnosti - povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Žalobca musí v prvom rade súdu vysvetliť, o aké tvrdenia (skutkové aj právne) svoj nárok opiera, a následne musí tieto tvrdenia súdu preukázať dôkazmi. Dôkazy môžu byť rôznorodej povahy, spravidla však pôjde najmä o listinné dôkazy a svedecké výpovede. Všetky tieto dôkazy musí žalobca v žalobe označiť (t.j. vymenovať) a pokiaľ ide o listinné dôkazy, tie je povinný aj priložiť. Nie je nevyhnutné prikladať originály dôkazov, tie predkladá iba na výzvu súdu alebo v prípade, ak sú o ich pravosti pochybnosti.

Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, platnej do roku 2015, sa podľa CSP sa uplatňuje tzv. sudcovská koncentrácia konania. V praxi to znamená, že je potrebné predložiť všetky dôkazy včas, pričom dôkazy nie sú predložené včas, ak ich strana mohla uplatniť už skôr so zreteľnom na hospodárnosť konania. Ak strana nepredloží dôkaz včas, súd naň nemusí vôbec prihliadnuť. Preto je všetky dôkazy, ktorými strana disponuje, potrebné priložiť buď k žalobe, alebo k následnému podaniu (tzv. replike), ktorým žalobca reaguje na vyjadrenie žalovaného k žalobe.

Dôkazy však nestačí k žalobe priložiť, v samotnej žalobe musí byť dostatočne určitým spôsobom vysvetlené, aké skutkové a právne tvrdenia sa konkrétnymi dôkazmi preukazujú.

Súdne poplatky a trovy

Podanie žaloby nie je zadarmo. Vo väčšine prípadov je súdny poplatok za podanie žaloby 6% z výšky predmetu sporu, maximálne však približne 16.500 EUR v občianskoprávnych sporoch a 33.000 EUR v obchodnoprávnych sporoch. Ak teda žalujete o zaplatenie pohľadávky vo výške 100.000 EUR, súdny poplatok bude vo výške 6.000 EUR. Ak predmet sporu nemožno oceniť peniazmi, platí sa poplatok 99,50 EUR. Niektoré konania a návrhy majú špecificky určený poplatok, napr. návrh na vydanie neodkladného opatrenia je spoplatnený sumou 33 EUR, návrh na rozvod 66 EUR. Všetky poplatky sú uvedené v zákone o súdnych poplatkoch (71/1992 Zb.).

Niektoré konania sú od poplatku úplne oslobodené. Týka sa to mnohých rodinných vecí (napr. konanie o výživné), žalôb zamestnancov v pracovnoprávnych sporoch, žalôb spotrebiteľov či konkurzných konaní. Aj v prípade, že konanie štandardne podlieha poplatku, môže byť strana od poplatku oslobodená, ak to jej pomery odôvodňujú. Oslobodenie sa môže udiať výlučne na žiadosť a strana musí dôvody oslobodenia preukázať (pôjde najmä o preukázanie zlých sociálnych pomerov).

Ak podávate dôvodnú žalobu, nemusí Vás ale jej podanie v konečnom dôsledku stáť nič. Strana, ktorá je v konaní neúspešná, je totiž povinná nahradiť úspešnej strane trovy konania. To sa týka tak súdneho poplatku (ak je úspešný žalobca), ako aj nákladov na advokáta, ktoré sa vypočítajú podľa počtu úkonov, ktoré advokát v konaní vykonal a hodnoty sporu podľa príslušnej vyhlášky (655/2004 Z.z.). Ak je úspech strany čiastočný, náhrada trov môže byť pomerne rozdelená, prípadne môže súd nepriznať náhradu žiadnej strane.

Súdny poplatok je možné zaplatiť pri podaní žaloby, alebo následne na výzvu súdu. Ak žalobca nezaplatí poplatok na výzvu súdu (spravidla v lehote 10 dní), súd konanie zastaví.

Premlčanie a iné lehoty

Pri podávaní žalôb je veľmi dôležité myslieť na to, aby bola žaloba podaná včas. Najväčším „nepriateľom“ včasného podania žaloby je inštitút premlčania. Ak je právo premlčané, a žalovaný v konaní uplatní námietku premlčania, žalobe nemožno vyhovieť, a to bez ohľadu na to, že by bola inak dôvodná. Ak je však žaloba podaná včas (pred uplynutím premlčacej doby), počas súdneho konania už premlčacia doba neplynie. Premlčacia doba vo všeobecnosti plynie odo dňa, kedy sa mohlo právo vykonať (uplatniť na súde) po prvý raz, pričom v občianskych veciach je spravidla trojročná a v obchodných štvorročná. Premlčanie je však v mnohých prípadoch upravené osobitne (spôsobenie škody, bezdôvodné obohatenie, poistné udalosti a pod.), preto je potrebné posúdiť ju v každom jednotlivom prípade na základe konkrétnych okolností.

Okrem premlčania zákon v mnohých ďalších prípadoch stanovuje osobitné doby na podanie žaloby, ktorých cieľom je zabezpečovať právnu istotu - t.j. znemožniť, aby mohli byť niektoré právne úkony či právne skutočnosti spochybňované s väčším časovým odstupom. Ide napr. o možnosť napadnúť platnosť valného zhromaždenia, alebo o možnosť podať správnu žalobu na postup alebo rozhodnutie orgánu verejnej správy. V týchto prípadoch je lehota na podanie žaloby len dva mesiace, pričom v iných prípadoch môže byť lehota odlišná. Keďže v tomto prípade platí latinské vigilantibus iura scrpita sunt, t.j. V. O.

tags: #reivindikacna #zaloba #podmienky