Alternatívne formy vyučovania mentálne postihnutých: Metódy pre inkluzívne vzdelávanie

Efektívnosť vyučovacieho procesu na základných a stredných školách je možné podstatne zvýšiť aplikáciou súčasných koncepcií vyučovacieho procesu. Pojem koncepcia vyučovacieho procesu je širší ako pojem metóda vyučovacieho procesu. Zahŕňa v sebe systematické používanie viacerých metód vyučovacieho procesu a rieši aj problematiku jeho niektorých ďalších činiteľov, napr. podmienok vyučovacieho procesu, jeho cieľov, výberu učiva, didaktických zásad, organizačných foriem i materiálnych prostriedkov. Ak určitá teória rieši komplexne problematiku všetkých rozhodujúcich činiteľov vyučovacieho procesu v ich vzájomnej súvislosti a podmienenosti, (podmienok, cieľov, didaktických zásad, osobnosti učiteľa i žiaka, procesov vyučovania a učenia sa, metód, organizačných foriem i materiálnych prostriedkov vyučovacieho procesu, ako i zisťovania jeho výsledkov), potom hovoríme o didaktickom systéme.

Úvod

Vzdelávanie mentálne postihnutých jedincov si vyžaduje špecifický prístup, ktorý zohľadňuje ich individuálne potreby a možnosti. Tradičné vyučovacie metódy často nedosahujú uspokojivé výsledky, preto sa do popredia dostávajú alternatívne formy vzdelávania, ktoré sa snažia o inkluzívne a efektívne vzdelávanie. Tento článok sa zameriava na rôzne alternatívne metódy vyučovania mentálne postihnutých, ich princípy a praktické aplikácie.

1. Problémové vyučovanie

Problémové vyučovanie je veľmi rozšírená koncepcia vyučovania a to vo väčšine štátov (USA, Rusko, Poľsko). Pojem problémové vyučovanie zahŕňa viacero názvov vyučovacích postupov a stratégií, napr. heuristické vyučovanie, tvorivé vyučovanie, discovery learning - učenie objavovaním. Podstata problémového vyučovania spočíva vo vytváraní postupného radu problémových situácií a riadení činnosti žiakov pri viac - menej samostatnom riešení problémových úloh. Pri realizácii problémového vyučovania treba vychádzať z toho, že tvorivosť sa v nijakej činnosti nemôže rozvíjať pod nátlakom, na príkaz.

1.1 Princípy problémového vyučovania

Základom problémového vyučovania je vytváranie problémových situácií, ktoré stimulujú kognitívne funkcie a podporujú aktívne učenie. Žiaci sa učia riešiť problémy, objavovať nové poznatky a rozvíjať tvorivé myslenie.

1.2 Aplikácia u mentálne postihnutých

Pri aplikácii problémového vyučovania u mentálne postihnutých je dôležité prispôsobiť náročnosť úloh ich schopnostiam. Úlohy by mali byť konkrétne, praktické a zamerané na rozvoj základných zručností. Dôležitá je aj individuálna podpora a povzbudzovanie žiakov.

Prečítajte si tiež: Vzdelávanie žiakov s mentálnym postihnutím

1.3 Diferencovaný prístup

V kolektíve žiakov triedy môže byť niekoľko jednotlivcov veľmi nadaných alebo takých, ktorí sa učia dopredu, a v úlohe im bude všetko známe. Pre ostatných zas bude všetko neznáme, pretože sa systematicky neučia. Obidve tieto kategórie žiakov nebudú stáť pred problémom, lebo v ich vedomí nevzniklo protirečenie medzi známym a neznámym. Čo z toho vyplýva? Potreba diferencovaného prístupu k žiakom.

2. Kooperatívne vyučovanie

Podstata kooperatívneho vyučovania spočíva v tom, že žiaci triedy na vyučovaní pracujú v malých skupinkách - riešia úlohy, osvojujú si vedomosti, vykonávajú rôzne praktické činnosti v atmosfére rovnoprávnosti a spolupráce. V prospech realizácie kooperatívneho vyučovania hovoria viaceré závažné sociologické i psychologické dôvody. Každý zložitejší spoločenský produkt je dnes výsledkom spolupráce väčšieho počtu ľudí. Táto spolupráca je o to efektívnejšia, o čo lepšie sú na ňu ľudia pripravení. Je známe, že ľudské schopnosti, teda aj schopnosť spolupracovať, možno formovať len v činnosti. Nik sa nenaučí naozaj spolupracovať a žiť s inými len tým, že bude opakovať heslá a poučky o potrebe spolužitia a spolupráce ľudí. Podľa J. Piageta „je kooperatívnosť, spolupráca rozhodujúcim prostriedkom formovania racionálneho myslenia, je rozhodujúca pre rozumový vývoj detí.

2.1 Princípy kooperatívneho vyučovania

Kooperatívne vyučovanie sa zameriava na spoluprácu a vzájomnú pomoc medzi žiakmi. Žiaci pracujú v malých skupinách, kde si navzájom pomáhajú, učia sa jeden od druhého a spoločne dosahujú ciele. Dôležité je posilňovať osobnú zodpovednosť členov skupiny. Učiteľ by sa mal presvedčiť o práci všetkých členov v skupine.

2.2 Aplikácia u mentálne postihnutých

Kooperatívne vyučovanie je pre mentálne postihnutých veľmi prínosné, pretože im umožňuje učiť sa v podporujúcom prostredí, rozvíjať sociálne zručnosti a zvyšovať sebavedomie. Je dôležité, aby boli skupiny heterogénne, aby sa žiaci s rôznymi schopnosťami mohli navzájom dopĺňať.

3. Integrované tematické vyučovanie (ITV)

Alternatívny systém ITI S. Kovalikovej a K. Program ITI znamená „ Integrated Thematic Instruction´´ v našom preklade „ Integrované Tématické Vyučovanie´´ a teda budeme používať skratku I-T-V, ako systémovú inováciu vzdelávania založenú na eklektickom, ale integrovanom systéme, ktorú vypracovali Susan J. Kovaliková a Karen D. Olsenová z Kalifornie. Autorky uskutočnili niekoľko seminárov aj na Slovensku a prvé dve školy tohoto typu začali činnosť od 1.IX.

Prečítajte si tiež: Mentálne postihnutie a alternatívne pedagogické metódy

3.1 Princípy ITV

ITV je založené na teórii kognitívnych cieľov B.S. Blooma a teórii siedmych inteligencií H. Gardnera. Bloomova koncepcia kognitívnych cieľov sa tu dopĺňa a spája s teóriou siedmych inteligencií H. Gardnera. Dôležité je, že sa žiaci neučia oddelene predmety, ale rozoberajú tému. Téma je integrovaná, napr. „náš potok´´ a preberá sa z hľadiska fyziky, biológie, jazykov, matematiky, umenia atď. Nepreberú sa na jednej hodine, toto vyučovanie nepozná vyučovacie hodiny a trieštenie času. Téma sa má podávať tak, že rozvíja všetky kognitívne funkcie, rozvíja všetky druhy inteligencie, a pritom sa zohľadňujú otázky „humanizácie´´ vzťahu učiteľ - žiak najmä pomocou vyučovacích stratégií, ktoré sú v mnohom podobné stratégiám C. Rogersa.

3.2 Aplikácia u mentálne postihnutých

ITV umožňuje prispôsobiť učivo individuálnym potrebám a záujmom mentálne postihnutých žiakov. Téma sa podáva tak, že rozvíja všetky kognitívne funkcie a druhy inteligencie. Dôležité je napojenie učenia na život, prax žiakov, na obec, okolie, rodinu.

3.3 Štruktúra ITV hodiny

Druhá časť hodiny obsahuje poznávaciu a osvojovaciu činnosť žiakov. Takto usporiadaná časť hodiny predpokladá rozdelenie látky do častí, ktoré vysvetľuje učiteľ a potom je individuálne alebo v skupinkách študujú žiaci. Udržiava sa pozornosť rozdelením do cyklov - študuje sa z učebnice, ale častejšie z inštrukčných listov. Pri individuálnom a skupinovom štúdiu učiteľ vyzýva žiakov, aby si radili, vysvetľovali, našepkávali, skúšali sa. Tretia časť hodiny je časťou kontroly a korektúr učebnej činnosti. Priebežný test si na každú takúto hodinu vypracuje učiteľ osobitne. Neznámkuje sa, ale boduje a každý žiak si svoj výsledok vyhodnotí a zapíše do prehľadu bodov. Po teste žiaci diskutujú o odpovediach, chybách.

4. Zsolnayova metóda

Výskum tejto alternatívy sa robí od roku 1970. V roku 1986 prof. Zsolnay napísal knihu, v ktorej vysvetľuje ontológiu pedagogiky a pedagogickú tvorivosť. Metóda prof. Zsolnaya je zameraná na integráciu narušených detí do štandardných škôl. Škola je koncipovaná tak, aby žiaci neprepadávali. To sú základné úlohy Zsolnayho školy. Okrem toho celej koncepcii ide o to, aby každé dieťa bolo v niečom dôležité. Stredobodom záujmu je rozvoj schopností, talentu detí. Pestuje sa tu individuálno-psychologické zameranie na osobnosť žiaka. V triedach sú delení žiaci do skupín podľa dosiahnutých výsledkov.

4.1 Princípy Zsolnayovej metódy

Zsolnayova metóda kladie dôraz na rozvoj individuálnych schopností a talentov každého dieťaťa. Dôležitá je integrácia narušených detí do štandardných škôl a individuálny prístup k žiakom.

Prečítajte si tiež: Spotrebiteľské spory – alternatívy

4.2 Aplikácia u mentálne postihnutých

Zsolnayova metóda umožňuje mentálne postihnutým žiakom rozvíjať svoje silné stránky a integrovať sa do bežného školského prostredia. Dôležitá je podpora individuálneho rozvoja a vytváranie podmienok pre úspech každého žiaka.

4.3 Komunikácia

V popredí celého systému stojí komunikácia. Žiaci sa učia komunikačnej kultúre. Najmä v škole v Torobálinte je táto otázka dobre rozpracovaná. Dobrá komunikácia dáva žiakovi pocit istoty. Všetky systémy školstva by sa mali zmeniť, podľa prof. Zsolnaya, z pohľadu komunikácie. Rozpracovaný komunikačný systém sa učil v roku 1991 v 2800 triedach a v 60 školách v Maďarsku, kde všade sa Zsolnayova metóda zavádza.

4.4 Hodnotenie

Od 2. ročníka sú aj klasické známky, ale aj netradičné hodnotenie napr. skúška z tanca je verejná a nakrúca sa na video, na skúšku sa môžu pozerať aj rodičia. Rodičia detí hovoria do toho, kto má na týchto školách byť učiteľom a kto nie. Rodičia môžu požiadať o revíziu činnosti učiteľa. Rodičia majú právo sa pozrieť, ako prebieha výuka.

5. Sugestológia G. Lozanova

Už v roku 1965 započal Lozanov prvé experimenty s touto metódou. V roku 1973 bol prvý medzinárodný kongres sugestológie v Sofii. Odvtedy sa sugestológia rozšírila skoro do celého civilizovaného sveta, vznikli inštitúty sugestológie v Nemecku, Kanade, USA a inde. Žiaľ, u nás je táto metóda skoro neznáma.

5.1 Princípy sugestológie

Sugestológia je založená na aktivizácii podvedomia (nevedomia) a využívaní sugescie na uľahčenie učenia. Účastníci sú uvedení do stavu theta, v ktorom sa stupňuje ich vnímavosť, schopnosť vštepiť si látku do pamäti. Uvoľnenie a zotrvanie v stave theta je alfou a omegou tejto metódy a dosahuje sa aj za pomoci použitia vhodnej hudby, správneho dýchania, sugesciami, fyzickým uvoľňovaním, motiváciou k učeniu.

5.2 Aplikácia u mentálne postihnutých

Sugestopedické vyučovanie sa uplatňuje aj u postihnutých detí a mentálne retardovaných, sledoval sa efekt vyučovania cudzích jazykov špecificky u neurotikov.

5.3 Dvojplánovosť pôsobenia

Ide o to, že sa pripisuje veľký význam pôsobeniu „druhého plánu“ - v prvom pláne učiaci sa vníma napr. slovíčko, ale v druhom pláne na neho pôsobia také faktory akým je : hudbe, dynamika reči, mimika, svetlo, dynamika dekorácie, pohodlie, atď. Do dvojplánových faktorov zapadá intonácia reči, ale je natoľko dôležitá, že sa sleduje osobitne. Znaky, ktoré má intonácia podporiť, sú : autorita a motivácia. Rytmus je ďalším fenoménom sugestívneho pôsobenia pri učení. Rytmus určuje pauzy, významnosť ticha, ale aj usporiadanie blokov učebnej látky a rýchlosti ich osvojovania si do pamäti.

5.4 Jednota vedomého a nevedomého

G. Lozanov chápe aktivitu v učebnom procese nie ako činnosť, ale ako vzťah!

6. Klasifikácia vyučovacích metód

Vyučovacie metódy predstavujú spôsoby a postupy, ktorými učitelia sprostredkovávajú žiakom vedomosti, zručnosti a hodnoty. Vzájomnou kombináciou rôznych metód vzniká efektívny proces učenia, ktorý zohľadňuje ciele vzdelávania, potreby žiakov a konkrétne podmienky. Klasifikácia vyučovacích metód sa odvíja od rôznych kritérií, ako sú charakter činností, podiel učiteľa a žiaka či fáza vyučovacieho procesu.

6.1 Pojem vyučovacej metódy

Pojem metóda je odvodený od gréckeho slova „methodos“ (cesta, spôsob). Pojem naznačuje, že metóda je spôsob, pomocou ktorého sa dosahujú stanovené ciele. Pod vyučovacou metódou rozumieme zámerné usporiadanie obsahu vyučovania, činností učiteľa a žiaka, ktoré sa zacieľujú na dosiahnutie stanovených výchovných a vzdelávacích cieľov, a to v súlade so zásadami organizácie vyučovania.

6.2 Triedenie vyučovacích metód

Množstvo metód, ktoré opisuje didaktika, sa usilujú didaktici triediť do jednotlivých skupín. - triedenie metód podľa prostriedkov,- podľa zdroja informácií,- podľa práce učiteľa,- podľa počtu žiakov. Zaužívalo sa triedenie metód podľa etáp vyučovacieho procesu: 1. motivačné 2. expozičné 3. fixačné 4. diagnostické a klasifikačné.

6.3 Motivačné metódy

Prvoradou úlohou je vzbudiť u žiakov záujem o učebnú činnosť. Otázkam motivácie je potrebné venovať väčšiu pozornosť ako doposiaľ, pretože obsah vzdelávania je čoraz náročnejší, žiaci sa učia oveľa viac ako v minulosti. Môžu mať povahu vnútorného motívu, alebo vonkajšieho motívu. Je nesprávne chápať motiváciu len ako vzbudenie či udržanie záujmu žiaka o učebnú činnosť. Správna motivácia je základom aktívnej činnosti žiaka vo vyučovacom procese. Motivačné metódy rozdeľujeme: A. - problém ako motivácia - na základe problému učiteľ upúta pozornosť žiakov a potom vysvetľuje učivo B. Priebežné motivačné metódy: - motivačná výzva - učiteľ vyzve žiaka, aby dával pozor, aby urobil náčrtok do zošita… - aktualizácia obsahu - učiteľ približuje a spája učivo s príkladmi zo života - pochvala, povzbudenie s kritika - sú významnými prvkami motivácie

6.4 Expozičné metódy

Podľa toho, ako učiteľ vytvára u žiakov nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky, členíme expozičné metódy do týchto skupín: A. b) Dialogické slovné metódy: - rozhovor - je veľmi významná vyučovacia metóda. Jej prednosti spočívajú v tom, že aktivuje žiakov. - beseda - je dialogická metóda, pre ktorú je charakteristické spoločné riešenie jednej alebo viacerých otázok celým kolektívom triedy. - dramatizácia - uplatňuje sa na I. stupni ZŠ. Jej význam spočíva v tom, že bezprostredne pôsobí na detské vnímanie a navodzuje citový vzťah detí k učiteľovi. B. Metódy sprostredkovaného prenosu poznatkov: - demonštrácia - sprostredkúva žiakom poznanie skutočností, obohacuje ich predstavy, prehlbuje skúsenosti. - pozorovanie - úzko súvisí s demonštráciou. Jeho cieľom je zamerať pozornosť žiaka na bezprostredné poznávanie predmetov a javov v dlhšom časovom období. - manipulácia s predmetmi - je metóda, pri ktorej žiaci narábajú s rôznymi predmetmi. Do týchto manipulačných metód zaraďujeme rôzne činnosti, napr. didaktickú montáž a demontáž. - laboratórna práca - môže byť krátkodobá alebo dlhodobá. - hra ako metóda - plní významnú úlohu vo vyučovaní v prvých ročníkoch. Využíva sklon detí k hrám, pričom sa do hry vsúvajú didaktické prvky. C. Problémové metódy: - problémové vyučovanie - projekty D. Metódy samostatnej a autodidaktickej práce: - samostatná práca s knihou - práca s knihou má byť súčasťou každej vyučovacej hodiny. - práca v laboratóriu - žiak má zručnosti, ktoré mu umožňujú pracovať samostatne, prípadne v skupine. - samostatné štúdium rôznej literatúry - samostatná práca s využitím rôznej techniky - ponúka veľké možnosti vzdelávania sa. E. Metódy mimovoľného učenia - učiteľ je pre žiaka vzorom, pôsobiacim na všetku jeho činnosť.

6.5 Fixačné metódy

Opakovanie, a precvičovanie je neoddeliteľnou súčasťou vyuč. procesu. Uskutočňuje sa hneď po prebratí nového učiva v škole, doma, ale aj rôznou mimoškolskou činnosťou žiakov. Učivo možno opakovať na každej hodine, po tematickom celku, na konci polroka, na konci šk. roka, ale aj na začiatku šk. roka. Bez opakovania dochádza rýchlo k zabúdaniu. Proces zabúdania sa spomaľuje: - ak sa učivo opakuje a precvičuje hneď po prebratí,- ak intervaly medzi opakovaniami nie sú príliš dlhé. Fixačné metódy slúžia na to, aby sme proces zabúdania spomalili a naopak, posilnili proces zapamätávania. Rozdelenie fixačných metód: A. Metódy opakovanie a precvičovania vedomostí a zručností: - ústne opakovanie žiakom - žiak reprodukuje učivo, učiteľ ho opravuje - metóda otázok a odpovedí (katechizmová) - učiteľ kladie otázky, žiaci odpovedajú. Učiteľ musí otázku formulovať jasne a presne. V položení otázky nesmie byť napovedaná odpoveď. - písomné opakovanie - žiak samostatne písomne odpovedá na otázky, alebo píše celok. - opakovací rozhovor - učiteľ rozhovorom so žiakmi spevňuje ich vedomosti. - opakovanie s využitím učebnice a inej literatúry - rozlišujeme opakovanie zamerané na presné zapamätanie si textu a opakovanie zamerané na porozumenie textu. - domáca úloha - je pokračovaním učebnej činnosti žiaka v škola. Prispieva k prehlbovaniu vedomostí, vedie k aplikácii učiva na skutočnosť. Dôležité je, aby žiak úlohe rozumel, aby vychádzala z preberaného učiva. B. Metódy precvičovania a zdokonaľovania zručností (motorický tréning) Na proces zdokonaľovania praktických zručností vplýva aj ich precvičovanie, čiže motorický tréning. Ten môže byť zameraný na zdokonaľovanie: - technických, - pohybových a - umeleckých zručností. Motorickým tréningom sledujeme to, aby si žiak osvojil komplex pohybov v úzkej spojitosti s vedomosťami.

6.6 Diagnostické a klasifikačné metódy

- plnia viaceré významné funkcie: a) motivačná - správne hodnotenie podporuje záujem o ďalšie učenie. b) didaktická - hodnotenie poskytuje učiteľovi spätnú väzbu (kontrola jeho práce). c) výchovná - správne objektívne hodnotenie vedie žiaka k sebakritike. d) spoločenská a profesijná - správne a objektívne hodnotenie pripravuje žiaka na zaradenie sa do spoločnosti. e) kontrolná - výsledky hodnotenia umožňujú učiteľovi posúdiť úroveň práce žiakov. Vo výchovno - vzdelávacom procese sa najčastejšie uplatňujú tieto diagnostické a klasifikačné metódy: A. Klasické didaktické metódy - ústne skúšanie - môže mať orientačný charakter alebo môže byť spojené s klasifikáciou. - písomné skúšanie - diktáty, rôzne písomné práce, domáce úlohy… Ústne a písomné skúšanie má svoje výhody aj nevýhody, preto ich treba striedať. Prednosti ústneho skúšania spočívajú v tom, že učiteľ i žiaci môžu reagovať na vyjadrenia skúšaného. Žiaka je možné usmerniť, upozorniť. Písomné skúšanie má výhodu, že zabezpečuje rovnaké podmienky všetkým žiakom. - praktické skúšanie - využíva sa v predmetoch: pracovné vyučovanie, TV a aj pri geometrii. - didaktické testy - presné písomné skúšanie s viacerými prednosťami - rýchle vyskúšanie, rovnaké možnosti pre všetkých - klasifikácia - vyjadrenie žiakovho výkonu známkou, slovným hodnotením (krátkou charakteristikou). hodnotenie a klasifikácia žiakov nemôže byť iba subjektívnym pohľadom učiteľa na výkon žiaka. Tendencie smerujú k odstraňovaniu známkovania zo škôl a nahradeniu známok slovným hodnotením. Slovné hodnotenie má veľkú vypovedaciu hodnotu. B. Malé formy vedeckovýskumných diagnostických metód - metóda pozorovania žiaka - pozorovanie v určitých situáciách, rozbor žiackych prác… - exploračné metódy - rozhovor, dotazník, anamnéza C. Účinnosť vyučovacej metódy Vyučovacia metóda nemá slúžiť len na „prenos“ poznatkov, ale má byť: - informatívne nosná - má podávať plnohodnotné informácie - formatívne účinná - má formovať osobnosť - výchovne účinná - pôsobí na povahu žiaka - ekonomická - prirodzená (svojim priebehom a výsledkami) - nenásilná - využiteľná v praxi - v súlade so systémom vedy a poznávania - motivačne pôsobivá - primeraná žiakovi - primeraná učiteľovi - hygienická - aby neškodila fyzickému zdraviu (práca v laboratóriu) ani psychickému zdraviu (nepreťažovať žiaka - psychohygiena)

7. Ďalšie aspekty alternatívneho vzdelávania

7.1 Hodnotenie

Hodnotenie je založené na vlastných možnostiach a schopnostiach dieťaťa, hodnotí sa jeho pokrok oproti predchádzajúcemu stavu.

7.2 Metódy a formy

Alternatívne školy preferujú také postupy, metódy a formy, ktoré uľahčujú učenie. Často sa využívajú tvorivé a sociálne hry, dramatické, komunikatívne, prosociálne zamerané cvičenia, cvičenia na uvoľňovanie, rozvoj zmyslov, bádateľské postupy a projekty, dialóg.

7.3 Organizácia vyučovania

Triedno- hodinová systém je často nahradený flexibilnou vyučovacou dobou podľa potrieb žiakov a učiteľa, epochálnym vyučovaním, vyučovaním v blokoch podľa potreby.

8. Pedagogika Márie Montessori

Mária Montessoriová (1870 Taliansko- 1952 Holandsko) bola popredná talianska lekárka a pedagogička. Mária M. sa narodila 31. augusta 1870 v Chiaravalle, v provincii Ancona. Čoskoro sa však dostala do Ríma, kde ako jediné dieťa šťastne žila so svojimi rodičmi. Túžila po štúdiu, čo v tej dobe nebolo pre dievča vôbec bežné. Začala študovať na univerzite v Ríme, kde roku 1896 získala ako prvá žena v Taliansku doktorát medicíny. Stala sa docentkou antropológie a intenzívne spolupracovala s psychiatrickými klinikami. Tu prišla do styku s vývojovo narušenými deťmi a postupne dospela k presvedčeniu, že sú oveľa učenlivejšie, ako sa všeobecne predpokladalo. Preto rezignovala na svoje univerzitné miesto a lekársku prax, aby mohla viesť tzv. ortofrenickú školu pre slabomyseľné a zaostalé deti. Začiatkom 20. storočia vytvorila model, tzv. domovy detí (Casa dei bambini), z ktorých prvý založila v San Lorenze, bedárskej štvrti Ríma v roku 1907. Bol to domov pre troj- až šesť ročné deti z robotníckych vrstiev. Tu realizovala svoju vlastnú pedagogickú koncepciu založenú na nezvyčajne liberálnom postoji k deťom, na povzbudzovaní ich samostatnosti v špeciálne upravenom prostredí. Každé dieťa sa zamestnávalo podľa svojich záľub a nové poznatky získavalo predovšetkým hrou. Aplikovala tu svoje dobré skúsenosti týkajúce sa podnetového prostredia. Poprvýkrát začala používať a ďalej rozvíjala materiál pre zmyslovú výchovu vytvorený pôvodne pre mentálne retardované deti, školský materiál na nácvik čítania, písania a počítania. Zamestnávala deti praktickými činnosťami, ako sú utieranie prachu a zametanie. Neskôr sa začala venovať prednáškovej a spisovateľskej činnosti. Prácu Márie Montessoriovej ocenil aj Sigmund Freud po roku 1926, keď bol vo Viedni založený Montessori - Institut. "Pomôž mi, aby som to urobil sám", táto prosba s ktorou sa na M. Montessoriovú obracali deti, sa stala heslom jej pedagogiky.

9. Inovácie v edukácii

Edukácia je v ostatných rokoch predmetom sústredenej pozornosti celej spoločnosti. Sme svedkami skôr kritických hlasov, ako hlasov, ktoré by chválili jej realizačnú stránku, resp. reálne vyučovanie v školách, výsledkom čoho nie sú optimálne ani jej výsledky. V plejáde uvedených pohľadov najčastejšie rezonujú pohľady o nedostatočnej inovácii, modernizácii edukácie. Nestaviame sa do role arbitrov týchto a podobných názorov, prikláňame sa k tým, ktoré hovoria, že inovácii v školách by mohlo byť oveľa viac.

9.1 Požiadavky na edukáciu

Aká by mala byť edukácia? Čo by mala mať na zreteli? mobilizovať aktivitu dieťaťa, resp. Prvý prístup, resp. prvé požiadavky na edukáciu sú z konca 19. a začiatku 20. storočia. Druhý prístup, resp. požiadavky sú z obdobia polovice 20. storočia. Tretí prístup je z dokumentu Učiace sa Slovensko a Národný program výchovy a vzdelávania. Je to reflektovanie súčasnosti, keď si uvedomujeme dôležitosť a význam zmysluplného vzdelávania. Ak porovnáme uvedené tri skupiny požiadaviek, uvedomíme si, že už viac ako 100 rokov voláme po inom vyučovaní, resp. Porovnajme napr. Za viac ako sto rokov sa škole nepodarilo zásadnejšie zmeniť niektoré prístupy k žiakom, napr. docenenie žiaka ako „sui generis“, ale veľa ostávame dlžní aj napr. Ak by sme z tohto zorného uhla posudzovali a očakávali zlepšenie edukačnej praxe, potom by nemal byť žiadny problém.

#

tags: #alternativne #formy #vyucovania #mentalne #postihnutych #metody