Skúsenosti s Nálepkovačom: Sociálny podnik pracovnej integrácie

Úvod

Nerovnomerný rozvoj regiónov na Slovensku, prejavujúci sa disparitou medzi okresmi, si vyžaduje cielené intervencie. Vláda SR prijala Zákon č. 336/2015 o podpore najmenej rozvinutých okresov, ktorý upravuje podmienky, systém a formy poskytovania podpory týmto okresom. Reakciou na túto situáciu bol prijatý zákon, ktorý upravuje podmienky, systém a formy poskytovania podpory najmenej rozvinutým okresom. Pre tieto okresy boli vypracované a schválené akčné plány, ktoré mali slúžiť ako záväzné dokumenty na odstraňovanie zaostávania. Jedným z nástrojov na zlepšenie situácie na trhu práce a zníženie nezamestnanosti sa stali aj sociálne podniky pracovnej integrácie, vrátane Nálepkova.

Regionálne disparity a akčné plány

Dôvodom vzniku akčných plánov rozvoja menej rozvinutých okresov v rokoch 2016 - 2019 bola na Slovensku potreba riešiť dlhodobú regionálnu disparitu prejavujúcu sa i v odlišnej miere evidovanej nezamestnanosti a podiele dospelých bez vzdelania a so základným vzdelaním z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie. V roku 2008 vláda SR prijala zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja, ktorý definoval Národnú stratégiu regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, prijatú uznesením vlády SR č. 296/2010, ako základný dokument na podporu regionálneho rozvoja na národnej úrovni. Bola koncipovaná v rámci rozvojovej politiky EÚ do roku 2020, ktorú určovala stratégia rozvoja Európy Európa 2020 (2010).

Vzdelávanie dospelých bez základného vzdelania (ISCED 100) a so základným vzdelaním (ISCED 244) je na Slovensku v gescii Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, ale i Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny, nakoľko väčšinu dlhodobo nezamestnaných tvoria práve dospelí bez základného vzdelania a so základným vzdelaním. Vytvorenú možnosť pre dospelých získať vzdelanie, či zvýšiť si stupeň vzdelania, považujeme za jeden z krokov smerujúcich k prerušeniu generačného cyklu chudoby a v kontexte rozvoja regiónov a okresov Slovenska za jeden z faktorov ich dlhodobého a udržateľného rozvoja.

Banskobystrický samosprávny kraj (Banská Bystrica)

Do kategórie menej rozvinutý okres bolo v Banskobystrickom samosprávnom kraji zaradených 5 z trinástich okresov kraja - Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota a Veľký Krtíš, pre ktoré boli vypracované jednotlivé akčné plány.

Okres Lučenec

Po zaradení okresu Lučenec medzi menej rozvinuté okresy dňa 15. decembra 2015 bol vládou SR 23. júna 2016 schválený na obdobie 2016 - 2020 Akčný plán rozvoja okresu Lučenec, ktorý pri analýze stavu poukázal na to, že medzi uchádzačmi o zamestnanie „je vysoký podiel nezamestnaných s neukončeným základným vzdelaním a základným vzdelaním, výrazne prevyšujúci krajský a aj slovenský priemer.“ V danom kontexte si akčný plán v prioritnej oblasti Podnikanie a lepšie pracovné miesta stanovil vytvorenie 5 subjektov sociálnej ekonomiky v lokalitách s najvyššou nezamestnanosťou. Pre ich úspešné fungovanie a v ich pôsobnosti sa mali zriadiť tréningové centrá, ktorých „úlohou bude pre ľudí so základným a nedokončeným vzdelaním poskytovať možnosť získania praktických zručností a zvyšovania finančnej gramotnosti za účelom pracovného uplatnenia sa v subjektoch sociálnej ekonomiky a neskôr na voľnom trhu práce“ (Akčný plán rozvoja okresu Lučenec, 2016, s. 24). V znení dodatku č. 3 z marca 2019 sa predchádzajúce tréningové centrá presunuli pod prioritu venovanú oblasti vzdelávania. (Akčný plán rozvoja okresu Lučenec v znení dodatku č. 3, 2019, s. 25). Do oblasti poskytovania kvalifikácie a rekvalifikácie v zmysle potrieb regiónu sa mali zapojiť dobudované 3 regionálne centrá vzdelávania so zameraním na praktické vzdelávanie - SOŠ Fiľakovo, SOŠ technická Lučenec a SOŠ hotelových služieb a dopravy Lučenec. Pri SOŠ technickej v Lučenci bolo za finančnej podpory Vlády SR v období rokov 2017 - 2018 zriadené Centrum odborného vzdelávania a prípravy, ktorého cieľovou skupinou sú i uchádzači o zamestnanie, ktorí sa na trhu práce neuplatnili a na voľné pracovné miesta na trhu práce nemajú požadované vedomosti a zručnosti“ (SOŠ technická Lučenec).

Prečítajte si tiež: Štiepanie palivového dreva

Okres Poltár

Akčný plán pre okres Poltár bol schválený vládou SR dňa 7. septembra 2016 aj z toho dôvodu, že v danom období bol v poradí piatym okresom s najvyššou mierou evidovanej nezamestnanosti na Slovensku. „Jadro nezamestnaných tvoria UoZ so stredoškolským vzdelaním, kým podiel UoZ so základným vzdelaním je pomerne nízky a podiel UoZ s neukončeným základným vzdelaním prevyšuje priemer Slovenska aj kraja“ (Akčný plán rozvoja okresu Poltár v znení dodatku č. 3, 2019, s. 5). Nástrojom umožňujúcim riešiť túto situáciu malo byť podľa Akčného plánu zriadenie Regionálneho centra vzdelávania, resp. Centra odborného vzdelávania a prípravy pri Spojenej škole v Poltári. Okrem denných žiakov malo slúžiť aj pre iné osoby, ktoré si chcú doplniť, obnoviť, rozšíriť alebo prehĺbiť kvalifikácie alebo nadobudnúť novú, čiastočnú alebo úplnú kvalifikácie, a to aj v spolupráci s príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Plánované Regionálne centrum malo okrem uvedeného okresu poskytovať edukačné aktivity i pre okresy Rimavská Sobota, Lučenec a Revúca a zároveň sa snažiť o spoluprácu s podnikateľskými subjektmi pri odbornej príprave podľa aktuálnych požiadaviek praxe regiónu. Obdobne i pre tento región Akčný plán navrhuje založiť tréningové centrum pre ďalšie vzdelávanie dospelých, s cieľom ich prípravy najmä na výkon jednoduchých pracovných činností.

Okres Revúca

O pár dní neskôr ako pre Poltár, bol vládou SR dňa 13 septembra 2016 schválený Akčný plán rozvoja okresu Revúca (2016). Zlý stav štruktúry obyvateľstva podľa dosiahnutého vzdelania naznačovali už výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, podľa ktorých bolo v okrese 17,9% obyvateľov bez ukončeného vzdelania a 22,9 % obyvateľov malo ukončených iba základné vzdelanie (Sčítanie obyvateľov, domov a bytov, 2011). Z evidovaných uchádzačov o zamestnanie v okrese na konci roka 2015 bolo takmer 51 % bez ukončeného vzdelania, resp. iba so základným vzdelaním a patrili do kategórie dlhodobo nezamestnaných (Akčný plán rozvoja okresu Revúca, 2016, s. 8). V tomto kontexte jedno z hlavných opatrení bolo zamerané na zabezpečenie intervencie v oblasti vzdelávania, na zvyšovanie kvalifikácie, tréningov atď., s cieľom zlepšiť štruktúru uchádzačov o zamestnanie a zatraktívniť trh práce v okrese pre potenciálnych podnikateľov (Akčný plán rozvoja okresu Revúca, 2016, s. 24). Plán rátal so založením 2 regionálnych centier vzdelávania, a to pri SOŠ gen. Viesta v Revúcej a SOŠ v Tornali, s víziou poskytovania i rekvalifikačných a kvalifikačných kurzov. Pri týchto vzdelávacích subjektoch plán odporúčal založiť aj tréningové centrá pre vzdelávanie dospelých so zameraním na jednoduché pracovné činnosti a na rekvalifikáciu. Tieto aktivity dopĺňa i snaha o vytvorenie klastra prípravy a vzdelávania pre trh práce, ktorý „bude zabezpečovať ucelený systém kariérneho poradenstva a vzdelávania pre potreby regionálneho trhu práce prostredníctvom akreditovaných programov vzdelávania a súboru diagnostických, motivačných a poradenských programov zameraných na diagnostiku pracovného potenciálu a identifikáciu vhodnej profesijnej orientácie s ohľadom na potreby regionálneho trhu práce“ (Akčný plán rozvoja okresu Revúca, 2016, s. 28).

Okres Rimavská Sobota

Vláda SR 24. júna 2016 zaradila okres Rimavská Sobota do kategórie menej rozvinutý okres z dôvodu vysokej miery nezamestnanosti v okrese, ktorá v prvom štvrťroku 2016 bola na úrovni 27,2 %, kým priemer na Slovensku v tomto období bol 10,1 % (Akčný plán rozvoja okresu Rimavská Sobota, 2016, s. 3). Analýza stavu pred prípravou Akčného plánu rozvoja okresu Rimavská Sobota (2016) poukázala na to, že v okrese „bolo k 31.12.2015 vedených v evidencii úradu práce celkom 12 831 uchádzačov o zamestnanie, z toho až 52,4 % bez vzdelania, alebo s ukončeným základným vzdelaním, čo je takmer o štyri pätiny viac, ako je celoslovenský priemer“ (Akčný plán rozvoja okresu Rimavská Sobota v znení dodatku č. 3, 2019, s. 7). K tomuto stavu prispievala i vysoká miera demotivácie ukončiť aspoň SOŠ, ktorú žiaci opúšťajú bez ukončenia vzdelania po dovŕšení povinnej školskej dochádzky, čo sa odrazilo na nízkej vzdelanostnej úrovni, ako i na nedostatočných pracovných návykoch. Akčný plán sa preto okrem iného orientoval i na vybudovanie centier praktického vzdelávania na vybraných stredných školách a 2 tréningových centier - v Rimavskej Sobota a v Hnúšti. Cieľovými skupinami mali byť nezamestnaní dospelí s nízkym stupňom vzdelania a účelom tréningových centier ich rekvalifikácia.

Okres Veľký Krtíš

Posledným okresom v Banskobystrickom samosprávnom kraji zaradeným medzi menej rozvinuté okresy a so schváleným akčným plánom (7. septembra 2016) sa stal Veľký Krtíš. „Z uchádzačov o zamestnanie k 30. 6.2016 má viac ako 30 % neukončené základné vzdelanie alebo ukončené len základné vzdelanie“ (Akčný plán rozvoja okresu Veľký Krtíš, 2016, s. 5). Podobne ako v iných okresoch, aj pre Veľký Krtíš navrhuje akčný plán zriadiť regionálne centrá vzdelávania pri školách - Spojená škola Modrý Kameň, SOŠ Želovce a SOŠ Veľký Krtíš a najmenej 3 tréningové centrá (Akčný plán rozvoja okresu Veľký Krtíš v znení dodatku č.4., 2019).

Opatrenia akčných plánov rozvoja menej rozvinutých okresov Banskobystrického samosprávneho kraja v oblasti vzdelávania, konkrétne zriadiť tréningové centrá, podporiť kvalifikačné a rekvalifikačné vzdelávanie na SOŠ, svedčia o podpore ďalšieho vzdelávania dospelých bez vzdelania a so základným vzdelaním.

Prečítajte si tiež: Nalepkovo a jeho Sociálny Podnik v Stavebníctve

Druhošancové vzdelávanie ako nástroj integrácie

V európskych krajinách existujú rôzne modely vzdelávania umožňujúce tým, ktorí predčasne ukončili iniciálne vzdelávania, získať základné vzdelanie alebo si zvýšiť stupeň vzdelania v tzv. druhošancovom vzdelávaní (vzdelávanie druhej šance, školy druhej šance). Druhošancové vzdelávanie vymedzujeme ako “príležitosť pre dospelých získať v pokračovacom, kontinuálnom cykle vzdelávania taký druh a stupeň vzdelania, ktoré sa normálne nadobúda v detstve alebo mladosti počas počiatočného, iniciálneho cyklu vzdelávania…” (Švec, 2008, s.225). Získanie stredoškolského vzdelania (stredné odborné, úplné stredné odborné, úplné stredné všeobecné vzdelanie) je považované za nevyhnutné pre adekvátne sociálne fungovanie, plnenie sociálnych rol kultúrne (rodovo i historicky) prisudzovaných obdobiu adultného veku, a to bez ohľadu na etnickú príslušnosť či pozíciu v sociálnej stratifikácii, najmä vo vzťahu k dospelým s nízkym alebo žiadnym vzdelaním a nízkou úrovňou základných zručností (Lukáč, Lukáčová, Pirohová, 2019, s. 517).

V systéme základných a stredných škôl SR je legislatívne ukotvená možnosť druhošancového vzdelávania v Zákone č. 539/2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon). Termín druhošancové vzdelávanie sa však v texte uvedeného zákona nevyskytuje. Možnosť študovať na základných a stredných školách v dospelom veku je garantovaná princípmi výchovy a vzdelávania ako c) rovnoprávnosť prístupu k výchove a vzdelávaniu so zohľadnením výchovno-vzdelávacích potrieb jednotlivca a jeho spoluzodpovednosti za svoje vzdelávanie a f) celoživotného vzdelávania (§ 3 Princípy výchovy a vzdelávania, 245/2008 Z.z.).

Druhošancového vzdelávanie pre evidovaných uchádzačov o zamestnanie na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny bez základného vzdelania a so základným vzdelaním prebieha v rámci vzdelávania a prípravy pre trh práce, ktorým nie je možné si zvýšiť stupeň vzdelania, „to sa však nevzťahuje na dokončenie vzdelania na základnej škole alebo na strednej škole uchádzačom o zamestnanie na účely získania dokladu o ukončení vzdelania na základnej škole alebo na strednej škole v poslednom ročníku príslušnej školy na základe projektov a programov podľa § 46 ods. 3.(§ 44, ods. 2, Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti).

Tréningové centrá a sociálne podniky pracovnej integrácie

Tréningové centrum je subjekt, ktorý zabezpečuje ďalšie vzdelávanie dospelých v súlade s ustanoveniami zákona č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tréningové centrum je vzájomne prepojené so sociálnymi podnikmi pracovnej integrácie, kde sa vykonáva príprava na výkon jednoduchých pracovných činností. Cieľovou skupinou v týchto centrách sú najmä znevýhodnení uchádzači o zamestnanie. Z celkového času prípravy tvorí 80% praktická časť a 20% teoretická časť (Akčný plán rozvoja okresu Lučenec, 2016).

Nálepkovač: Príklad sociálneho podniku

Konkrétne skúsenosti sociálneho podniku pracovnej integrácie, ako je Nálepkovač, môžu poskytnúť cenné poznatky o fungovaní a dopade týchto iniciatív na znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. (Bohužiaľ, o Nálepkovačovi neboli poskytnuté žiadne informácie, takže táto sekcia je obmedzená na všeobecné informácie).

Prečítajte si tiež: Šugov a Medzev: Starostlivosť o seniorov

Výzvy a príležitosti

Sociálne podniky pracovnej integrácie, ako je Nálepkovač, čelia v praxi rôznym výzvam, ale zároveň prinášajú aj množstvo príležitostí:

• Výzvy:
  • Získavanie a udržanie kvalifikovaného personálu na odborné vedenie a mentorovanie znevýhodnených zamestnancov.
  • Zabezpečenie udržateľného financovania a konkurencieschopnosti na trhu.
  • Prekonávanie predsudkov a bariér spojených so zamestnávaním znevýhodnených osôb.
  • Motivácia a udržanie zamestnancov s nízkou kvalifikáciou a obmedzenými pracovnými návykmi.
• Príležitosti:
  • Zlepšenie kvality života a sociálneho začlenenia znevýhodnených osôb.
  • Rozvoj lokálnej ekonomiky a vytváranie pracovných miest v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou.
  • Posilnenie sociálnej súdržnosti a solidarity v spoločnosti.
  • Inovácie v oblasti vzdelávania a prípravy pre trh práce.

Programy ďalšieho vzdelávania

Programy ďalšieho vzdelávania zamerané na osvojenie jednoduchých pracovných zručností udržiavajú dospelých s nízkou úrovňou kvalifikácie na neistých a málo platených pracovných miestach, bez možnosti získať si lepšie ohodnotenú kvalifikovanú prácu a zachovávajú generačný cyklus vylúčenia a chudoby.

tags: #nalepkovo #sociálny #podnik #pracovnej #integrácie #skúsenosti