Právomoc na rozvod a maloleté deti: Komplexný pohľad

Rozvod je náročná životná udalosť, ktorá sa dotýka všetkých členov rodiny, najmä maloletých detí. Súdne konanie o rozvode so sebou prináša množstvo otázok a rozhodnutí, ktoré majú zásadný vplyv na budúcnosť celej rodiny. Tento článok sa zameriava na právomoc súdov v konaniach o rozvod manželstva a úpravu pomerov k maloletým deťom, s cieľom poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike.

Rozvod manželstva a súdne konanie

Súd môže manželstvo rozviesť len na návrh jedného z manželov. V konaní o rozvode súd skúma, či sú vzťahy medzi manželmi vážne narušené a trvalo rozvrátené, a či manželstvo nemôže plniť svoj účel. Súd prihliada na príčiny rozvratu, na záujem maloletých detí a na to, ako si manželia plnili svoje povinnosti v manželstve. Súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie. Ak sa potvrdí, že manželstvo je rozvrátené, súd manželstvo rozvedie aj napriek nesúhlasu druhého z manželov.

Návrh na rozvod sa podáva na príslušnom súde, ktorým je súd v obvode, v ktorom mali manželia posledné spoločné bydlisko v Slovenskej republike. K návrhu sa prikladá fotokópia sobášneho listu, rodných listov detí a doklad o poslednom spoločnom bydlisku manželov. Návrh musí byť podpísaný a datovaný. Návrh na rozvod manželstva je spoplatnený súdnym poplatkom.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Rozvod bez pojednávania

Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Súhlas účastníkov s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania alebo výslovné vzdanie sa práva na prejednanie veci sa vzťahuje aj na odvolacie konanie.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rozvodu

Definovanie verejného záujmu sa odvíja od posúdenia konkrétnej veci, od účastníkov, ich záujmov a vzťahov k iným subjektom, prípadne aj od povahy predmetu konania. Či je nevykonanie ústneho pojednávania vo veci rozvodu manželstva pri zhodnom postoji účastníkov a preukázaní hmotnoprávnych podmienok rozvodu manželstva, v rozpore s požiadavkou verejného záujmu, to už je na posúdení sudcu.

Z listín má mať súd preukázanú v prvom rade existenciu manželstva, teda je potrebné predložiť sobášny list. Súd si aj v konaní o rozvod manželstva môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Ak teda návrh jedného z manželov spolu s vyjadrením druhého poskytuje odpovede na všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o rozvode manželstva (hlavne vyplývajúce z § 23 ods. 1, 2 a 3 a § 18 a 19 Zákona o rodine), t. j. pomenovanie príčin rozvratu vzťahov medzi manželmi, otázky vzájomného spolužitia, doba oddeleného žitia, spoločné hospodárenie, postoj manželov k ďalšiemu trvaniu manželstva a pod., a vo vyjadreniach manželov nie sú zásadné rozpory, v zásade možno skonštatovať, že vo veci možno rozhodnúť na základe listinných dôkazov. Návrh navrhovateľa ako aj vyjadrenie odporcu musia obsahovať vyjadrenie, že navrhovateľ (odporca) súhlasí s rozhodnutím bez pojednávania.

Aj keď súd rozhoduje bez nariadenia pojednávania, rozsudok musí verejne vyhlásiť. Upovedomenie o verejnom vyhlásení rozsudku sa oznamuje len na úradnej tabuli súdu a účastníci naň nie sú predvolávaní. Ak by konajúci sudca bol zástancom konania o rozvod s ústnym pojednávaním, môže sa po vyhlásení rozsudku opýtať účastníkov, či sa vzdávajú práva na podanie odvolania. V takýchto prípadoch niektorí sudcovia zvyknú pripraviť písomné vyhotovenie rozsudku, ktoré odovzdajú účastníkom ihneď po jeho vyhlásení a zároveň ho opatria právoplatnosťou. Manželia tak odchádzajú z budovy súdu právoplatne rozvedení bez potreby ďalšej návštevy súdu v ich rozvodovej veci. Účastníci však takýto postup môžu sudcovi navrhnúť.

Úprava pomerov k maloletým deťom

So samotným rozvodom manželstva je úzko spätá aj otázka úpravy vzťahov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Súd v rozhodnutí o rozvode manželstva určí, ktorému rodičovi na čas po rozvode bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Druhému rodičovi, ktorý nebude mať dieťa zverené do osobnej starostlivosti, súd určí vyživovaciu povinnosť, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd v rozhodnutí o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu určí, ktorému rodičovi bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Druhému rodičovi, ktorý nebude mať dieťa zverené do osobnej starostlivosti, súd určí vyživovaciu povinnosť, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sa rodičia dohodnú o úprave styku, takáto dohoda sa stane súčasťou rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

V zmysle zákona o rodine majú obaja rodičia rodičovské práva a povinnosti. Rodič nemá právo vykonávať rodičovské práva a povinnosti, ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, bol pozbavený rodičovských práv a povinností alebo mu bol výkon rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

Prečítajte si tiež: Spoločná právomoc v Lisabonskej Zmluve

Keďže rodičia maloletého dieťaťa nemôžu zastupovať svoje maloleté dieťa v súdnych konaniach, v ktorom sú účastníkmi rodičia aj deti, súd po preskúmaní podmienok konania ustanoví maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka. Funkcia kolízneho opatrovníka spočíva v povinnosti chrániť práva a právom chránené záujmy maloletého dieťaťa, pričom pri ochrane jeho práv zohľadňuje aj názor dieťaťa k prejednávanej veci, ak je to v jeho záujme.

Rodičovská dohoda

Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. V konaní pred súdom sa rozhoduje o zverení dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, o výške výživného a o styku s maloletým. Je možné sa aj pred súdom dohodnúť na týchto otázkach (dohodu súd schváli ak je v záujme dieťaťa) s tým, že budete disponovať rozhodnutím súdu. Pokiaľ sa neviete dohodnúť, súd autoritatívne rozhodne.

Rodičovská dohoda by mala upravovať, ktorému rodičovi budú na čas do rozvodu (alebo na čas po rozvode) zverené maloleté deti do osobnej starostlivosti, v akej výške bude druhý rodič platiť tomuto rodičovi výživné a akým spôsobom bude upravený styk rodiča, ktorému deti neboli zverené do osobnej starostlivosti. Tento styk môže byť upravený presným režimom, t.j. že v dohode uvediete presné dni, prípadne rozsah dní, kedy sa budete môcť s Vašimi deťmi stretávať alebo sa styk neupraví vôbec. Ak sa styk neupravuje.

Z pohľadu slovenského právneho poriadku sú rodičovské dohody vykonateľné, až keď ich schváli súd.

Striedavá starostlivosť

Od 1. júna 2010 vstúpila do účinnosti novela zákona o rodine, ktorá do nášho právneho poriadku zaviedla nový právny inštitút tzv. striedavú starostlivosť rodičov o deti po rozvode. Striedavá starostlivosť je osvedčenou formou porozvodovej starostlivosti o dieťa uplatňovaná napr. Nórsku, USA, v Nemecku a dokonca aj Českej republike, ktorá rešpektuje najmä právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, a to aj vtedy, ak sa rodičia nevedia medzi sebou o výkone rodičovských práv a povinností dohodnúť.

Prečítajte si tiež: Podmienky rozvodu v zahraničí

Súd je pri rozhodovaní alebo schvaľovaní dohody rodičov o výkone rodičovských práv a povinností zo zákona povinný rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Striedavá starostlivosť vlastne znamená, že maloleté dieťa sa zverí striedavo raz jednému a raz druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie opakovane, pričom súd zároveň vymedzí práva a povinnosti rodičov uplatňujúce sa počas týchto období. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, súd musí skúmať, či bude osobná striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa.

Znemožňovanie styku s dieťaťom

Veľmi často sa v praxi stretávame s prípadmi, keď sú deti „zajatcami“ svojich rodičov, ktorí si, zväčša možno aj nevedome , prostredníctvom nich riešia ako bývalí partneri svoje nezhody. Rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, často zneužíva svoju pozíciu tým, že robí problémy, popudzuje dieťa proti druhému rodičovi a bráni dieťaťu v styku s druhým rodičom, a to bez ohľadu na to, či existuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo súdom schválená dohoda o úprave rodičovských práv a povinností alebo nie. Takýmto konaním sa znižuje podiel druhého rodiča na výchove dieťaťa. Druhý rodič, ktorému je styk s dieťaťom opakovane bezdôvodne a zámerne znemožňovaný, má samozrejme zákonné prostriedky na svoju obranu, avšak takýto proces môže byť často zdĺhavý a náročný na psychiku nielen rodičov, ale predovšetkým dieťaťa.

Ak vám bývalý partner zámerne a opakovane znemožňuje styk s dieťaťom vo vymedzenom čase, môžete:

• podať návrh na výkon rozhodnutia súdu
• podať návrh, aby súd zmenil rozhodnutie o osobnej starostlivosti a upravil výkon rodičovských práv a povinností inak.

Rozvod s cudzím prvkom

Pri rozvodoch s cudzím prvkom je potrebné uplatniť nariadenie Brusel IIa, ktoré určuje právomoc vo veciach rozvodu. O rozvode by mohli rozhodovať slovenské súdy, za predpokladu, že ste s manželom obaja občanmi SR. Hoci by malo byť konanie o rozvod spojené s úpravou výkonu rodičovských práv k maloletým deťom, pri konaniach s cudzím prvkom to tak nemusí vždy platiť.

Psychologická pomoc deťom pri rozvode

Rozvod sa detí veľmi dotýka. Prechádzajú dôležitou životnou zmenou a potrebujú oboch rodičov, ale aj blízkych príbuzných k tomu, aby lepšie porozumeli tomu, čo sa v ich živote mení a čo ostáva rovnaké. V prípade, že si rodičia všimli, že sa ich dieťa s tým, čo sa u nich doma v období rozchodu/rozvodu deje trápi, poradenský psychológ môže byť odborníkom, ktorý deťom pomáha vyznať sa v ich svete emócií, rôznych myšlienok a trápení, môže im pomôcť postupne sa vyrovnávať a psychicky sa adaptovať na zmeny, ktoré v ich životoch nastávajú.

tags: #právomoc #na #rozvod #a #maloleté #deti