Náležitosti právomoci rozhodcovského súdu

Vstup do sveta zmlúv a záväzkov často sprevádza viera v bezproblémový priebeh. Avšak život prináša nečakané situácie a spory, ktoré môžu skončiť až v rozhodcovskom konaní. Ak ste sa ocitli v takejto situácii, je dôležité poznať svoje práva a možnosti. Tento článok sa zameriava na náležitosti právomoci rozhodcovského súdu, aby ste sa vedeli v tejto oblasti lepšie orientovať.

Rozhodcovská zmluva verzus rozhodcovská doložka

Rozhodcovská zmluva a rozhodcovská doložka sú dva spôsoby, ako sa strany môžu dohodnúť na riešení prípadných sporov prostredníctvom rozhodcovského konania.

Rozhodcovská doložka je jednoduché zmluvné ustanovenie, ktoré sa nachádza v hlavnej zmluve upravujúcej zmluvný vzťah. Toto ustanovenie určuje rozhodcovský súd alebo rozhodcu, ktorý bude oprávnený rozhodovať prípadné spory. Procesné podmienky rozhodcovského konania sa v tomto ustanovení zvyčajne nenachádzajú a riadia sa štatútom vybraného rozhodcovského súdu a zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZRK").

Rozhodcovská zmluva je samostatná zmluva, ktorej obsahom je okrem určenia rozhodcovského súdu alebo rozhodcu aj osobitná úprava viacerých procesných podmienok rozhodcovského konania, ktorá sa môže odlišovať od zákonnej úpravy v ZRK.

V tomto článku budeme používať pojem „rozhodcovská zmluva“ pre označenie zmluvy aj doložky.

Prečítajte si tiež: Právomoci Rozhodcovského Súdu

Arbitrabilita sporu

Arbitrabilita sporu je kľúčová otázka, ktorá určuje, či spor môže byť vôbec rozhodovaný rozhodcovským súdom. Zákon o rozhodcovskom konaní definuje, ktoré spory sú arbitrabilné, teda ktoré môžu byť predmetom rozhodcovského konania.

Zmluvná a zákonná arbitrabilita

Arbitrabilita sporu môže byť vymedzená samotnou rozhodcovskou zmluvou, v ktorej si strany zadefinujú konkrétny spor, ktorý môže byť rozhodnutý rozhodcovským súdom. Druhou možnosťou je uzavretie rozhodcovskej zmluvy na riešenie všetkých sporov z určeného hlavného zmluvného vzťahu, čo je bežnejší prípad.

Dôležité je rozlišovať medzi zmluvnou a zákonnou arbitrabilitou sporu. Zmluvná arbitrabilita je užší pojem ako zákonná arbitrabilita. Ak by ste uzavreli rozhodcovskú zmluvu pre konkrétny spor, tento spor musí byť vždy v súlade so zákonnou úpravou arbitrability sporu.

Pozitívne vymedzenie zákonnej arbitrability sporu

Spor musí spĺňať určité znaky, aby "netrpel" nedostatkom zákonnej arbitrability. Musí ísť o majetkový spor.

Ak zistíte, že Váš spor nespĺňa tieto znaky, môžete namietať nedostatok arbitrability kedykoľvek v priebehu rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd je povinný po vznesení opodstatnenej námietky konanie pre nedostatok právomoci zastaviť a postúpiť vec príslušnému orgánu.

Prečítajte si tiež: Vedenie výsluchu a námietky

Dôsledky nedostatku arbitrability

Nedostatok arbitrability sporu môže zostať nepovšimnutý, najmä ak sú rozhodcami "neprávnici". V takom prípade môže spor prebehnúť a skončiť rozhodcovským rozsudkom. Ak si nedostatok arbitrability všimnete až po vydaní rozhodcovského rozsudku, môžete podať návrh na všeobecný súd a žiadať o zrušenie rozsudku.

Rozhodcovský súd, rovnako ako aj všeobecný súd, musia prihliadať na splnenie podmienky dostatku arbitrability sporu z úradnej povinnosti, a to aj v prípade, ak je rozhodcovská zmluva uzavretá podľa právneho poriadku iného štátu alebo ak sa má cudzí rozhodcovský rozsudok vykonať na Slovensku.

Platnosť rozhodcovskej zmluvy

Rozhodcovské konanie môže prebiehať len na základe platnej rozhodcovskej zmluvy. V opačnom prípade musí byť konanie zastavené. Ak k zastaveniu konania nedôjde a bol vydaný rozhodcovský rozsudok, je možné ho z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zrušiť návrhom podaným na všeobecnom súde.

Písomná forma

Zákon vyžaduje pre rozhodcovskú zmluvu písomnú formu. Keďže rozhodcovská zmluva má súkromnoprávny charakter, písomná forma sa vyžaduje aj pre akúkoľvek jej zmenu alebo doplnenie, inak je táto zmena alebo doplnenie zmluvy neplatné.

Vôľa oboch strán uzavrieť rozhodcovskú zmluvu nemusí byť vyjadrená na jednej listine. Ak je rozhodcovská zmluva uzavretá prostredníctvom prejavu vôle zachytenom na viacerých listinách, musí ísť o listiny vzájomne vymenené medzi zmluvnými stranami a v rámci ich zmluvného vzťahu. Listiny môžu byť vzájomne vymenené medzi zmluvnými stranami dokonca aj v rámci už vzniknutého sporu, na ktorý sa má rozhodcovská zmluva vzťahovať.

Prečítajte si tiež: Námietka zaujatosti voči policajtovi: Detaily a postup

Rozhodcovská zmluva sa dá uzavrieť aj prostredníctvom vzájomnej korešpondencie. Môže nastať aj taká situácia, že jedna strana doručí list s rozhodcovskou zmluvou druhej strane s lehotou na vyjadrenie sa, pričom ak v stanovenej lehote táto druhá strana nevyjadrí svoj záujem/nezáujem rozhodcovskú zmluvu uzavrieť, má sa za to, že s ňou súhlasí.

Osobitné ustanovenia pre spotrebiteľov

Ak je zmluvnou stranou spotrebiteľ, tento musí rozhodcovskú zmluvu uzavrieť s výslovným súhlasom (nie konkludentne), pričom poskytovanie tovaru alebo služieb spotrebiteľovi nemôže byť podmienené uzavretím takej rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej sa všetky prípadné spory budú rozhodovať len v rozhodcovskom konaní. Inak by bola rozhodcovská zmluva neplatná.

Vymedzenie rozsahu a druhu sporov

Ďalšou podstatnou náležitosťou rozhodcovskej zmluvy je vymedzenie rozsahu a druhu sporov, ktoré sa majú v rozhodcovskom konaní rozhodnúť. V prípade, ak je rozhodcovská zmluva uzavretá len pre konkrétny spor, a tento má nedostatok zákonnej arbitrability, predmetná zmluva je neplatná.

Námietka neplatnosti rozhodcovskej zmluvy

Neplatnosť alebo aj neexistenciu rozhodcovskej zmluvy môžete namietať najneskôr pri Vašom prvom úkone vo veci samej, inak Vám uvedené právo zaniká. Rozhodcovský súd však má oprávnenie posúdiť príčinu, pre ktorú ste sa omeškali s podaním námietky a môže Vám omeškanie odpustiť a o námietke rozhodnúť.

V prípade, že už disponujete rozhodcovským rozsudkom, je možné podať voči nemu z dôvodu neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy žalobu o zrušenie na všeobecný súd.

Nestrannosť rozhodcu

Rozhodcom má byť nestranná osoba. Ak zmluvné strany pochybujú o nepredpojatosti rozhodcu, ktorý má rozhodnúť ich spor, môžu voči nemu podať námietky.

Postup pri podávaní námietky

Postup pri podávaní námietky si môžu zmluvné strany dohodnúť, najneskôr však do začatia samotného rozhodcovského konania. Rovnako sa postupuje aj v prípade, ak sa strana dozvedela, že rozhodca nemá spôsobilosť na výkon svojej funkcie. Rozhodcom musí byť plnoletá fyzická osoba plne spôsobilá na právne úkony, bezúhonná a so skúsenosťami na výkon funkcie rozhodcu.

Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke predpojatosti rozhodcu pokračovať v rozhodcovskom konaní, ale zatiaľ nemôže vydať rozhodcovský rozsudok. Rozhodnutie o námietke voči rozhodcovi vydáva vybraná osoba.

Ak sa o námietke predpojatosti rozhodcu rozhodlo vo Váš prospech a rozhodca napriek tomu vydal rozsudok, tento je možné zrušiť žalobou podanou na všeobecný súd. Rozhodcovský rozsudok možno zrušiť aj v prípade, že ste námietku predpojatosti rozhodcu nie zo svojej viny nemohli uplatniť a existovali pre ňu objektívne dôvody.

Zriadenie a činnosť rozhodcovského súdu

Rozhodcovský súd sám o sebe nemá žiadnu právnu formu a právnu subjektivitu tak odvodzuje od svojho zriaďovateľa - právnickej osoby. Zriadenie súdu a jeho pobočiek, jeho zrušenie, predpisy tohto súdu (štatút a rokovací poriadok) a zoznam rozhodcov je zriaďovateľ povinný oznamovať v Obchodnom vestníku. Až do splnenia tejto oznamovacej povinnosti nie je rozhodcovský súd oprávnený vydávať rozhodcovské rozhodnutia.

Prekážka litispendencie

Prekážka litispendencie sa uplatňuje aj v rozhodcovskom konaní. Za „tú istú vec“ sa považuje taký spor, v ktorom vystupujú rovnakí účastníci konania a ktorej premet konania je totožný (totožné skutkové a právne vymedzenie). Žaloba o plnenie znamená prekážku litispendencie pre žalobu o určenie.

Na námietku prekážky litispendencie bude musieť rozhodcovský súd vždy prihliadať. Prekážka litispendencie je taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a konanie začaté neskôr bude musieť príslušný rozhodcovský súd zastaviť.

Doručovanie v rozhodcovskom konaní

Doručovanie je v rozhodcovskom konaní upravené benevolentne, keď za doručenú listinu sa považuje aj taká listina, ktorá je zaslaná do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania alebo miesta trvalého pobytu adresáta. Podmienkou je len to, aby rozhodcovský súd relevantne preukázal „snahu doručiť písomnosti“.

Uvedené však neplatí pre rozhodcovský rozsudok, ktorý musí byť vždy doručený účastníkom konania do vlastných rúk. Ak do vlastných rúk preukázateľné doručený nebol, takýto rozhodcovský rozsudok nemohol nadobudnúť ani právoplatnosť, ani vykonateľnosť.

Ďalšie dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku

Medzi ďalšie dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku patrí prekážka res iudicata, nedostatok procesnoprávnej subjektivity účastníka konania, porušenie zásady rovnosti účastníkov konania a dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania.

Trovy rozhodcovského konania

Trovy rozhodcovského konania zahŕňajú registračný poplatok, poplatok za konanie, osobitné náklady a vlastné trovy strán.

Druhy trov

• Registračný poplatok: vyberá sa za výkon základných administratívnych úkonov súvisiacich s podaním žaloby a vzájomnej žaloby.
• Poplatok za konanie: vyberá sa za prejednávanie a rozhodnutie žaloby, vzájomnej žaloby a prípadne iných úkonov v rozhodcovskom konaní.
• Osobitné náklady: sú odôvodnené, skutočne vynaložené a preukázateľné náklady vznikajúce Rozhodcovskému súdu a rozhodcovskému senátu v súvislosti s rozhodcovským konaním, najmä náklady na vykonávanie dôkazov, výdavky svedkov, vyplácanie znalečného, tlmočného, preklady písomností, cestovné výdavky rozhodcov, atď.
• Vlastné trovy strán: sú ich účelne a skutočne vynaložené a preukázateľné náklady na právne zastupovanie, interné náklady, náklady dokazovania a iné náklady, ktoré stranám vzniknú v súvislosti s rozhodcovským konaním.

Platenie trov

Povinnosť strany zaplatiť registračný poplatok a poplatok za konanie vzniká dňom podania žaloby, vzájomnej žaloby alebo urobenia iného spoplatneného úkonu. Strany sú povinné zaplatiť preddavok na osobitné náklady vo výške a lehote určenej Tajomníkom, a to aj opakovane. Každá strana znáša vlastné trovy sama.

Vrátenie trov

Registračný poplatok sa nevracia. Rozhodcovský súd vráti poplatok za konanie v určitých prípadoch, napríklad ak sa konanie zastaví alebo ak žalobca vezme žalobu späť. Rozhodcovský súd vráti strane alebo stranám nespotrebovaný preddavok na osobitné náklady po vydaní rozhodnutia o trovách konania.

Rozhodnutie o trovách

Rozhodcovský súd môže o trovách konania rozhodnúť v rozhodcovskom rozsudku vo veci samej, v samostatnom rozhodcovskom rozsudku po vydaní rozhodcovského rozsudku vo veci samej alebo v rozhodcovskom uznesení o zastavení konania. Rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť podľa vlastného uváženia o tom, ktorá strana bude znášať trovy rozhodcovského konania; prihliadne pritom na to, ktorá strana mala v rozhodcovskom konaní úspech a v akej miere.

Doktrína kompetenz-kompetenz

Doktrína kompetenz-kompetenz vyjadruje jednu z nosných zásad rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy.

Právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať o svojej právomoci však nie je neobmedzená. Existuje možnosť, aby prišlo k preskúmaniu pozitívneho rozhodnutia rozhodcovského súdu o svojej právomoci štátnym súdom. V prípade, ak rozhodcovský súd zamietol námietku nedostatku svojej právomoci rozhodcovským uznesením, namietajúca strana sa môže domáhať, aby o námietke rozhodol štátny súd.

tags: #namietka #právomoci #rozhodcovského #súdu