Námietka premlčania dlžníka veriteľa v konaní o poddlžníckej žalobe

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou námietky premlčania v kontexte konania o poddlžníckej žalobe. Poddlžnícka žaloba predstavuje špecifický právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi uspokojiť svoju pohľadávku voči dlžníkovi prostredníctvom pohľadávky, ktorú má dlžník voči svojmu vlastnému dlžníkovi (poddlžníkovi). V tomto konaní sa môže poddlžník brániť rôznymi spôsobmi, pričom jedným z nich je námietka premlčania pohľadávky, ktorú má dlžník voči nemu.

Poddlžnícka žaloba a jej špecifiká

Podľa ustanovenia § 109 Exekučného poriadku, v poddlžníckej žalobe ide o právny vzťah, ktorý oprávnenému dovoľuje, aby vo vlastnom mene uplatňoval právo povinného vyplývajúce z hmotnoprávneho vzťahu povinného k jeho dlžníkovi. Ide len o procesné oprávnenie uspokojiť sa z pohľadávky povinného voči jeho dlžníkovi. Preto sa nemôže prihliadať na práva a povinnosti vyplývajúce z prípadných hmotnoprávnych vzťahov medzi oprávneným a dlžníkom povinného, ale v tomto vzťahu sú právne významné iba práva a povinnosti vyplývajúce z hmotnoprávnych vzťahov medzi povinným a jeho dlžníkom.

Premlčanie v občianskom práve

Premlčanie je právny inštitút, ktorý oslabením subjektívneho práva veriteľa zvýhodňuje dlžníka. Všeobecná trojročná premlčacia lehota plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej lehoty od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“. Zákonodarca všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu nestanovuje absolútne, zákon v konkrétne vymedzených prípadoch môže určiť i osobitnú premlčaciu dobu čo do okamihu začiatku jej plynutia, ako aj čo do jej dĺžky.

Námietka premlčania

Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 Občianskeho zákonníka.

Špecifické prípady premlčania

Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa keď sa poškodený dozvie o škode, a o tom kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí ak ide o škodu na zdraví. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna a objektívna. Začiatok subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle, a ich plynutie a skončenie je tiež odlišné.

Prečítajte si tiež: Vedenie výsluchu a námietky

Vznesenie námietky premlčania a dobré mravy

Vo veci sp. zn. 7 Cdo 226/2016 Najvyšší súd k možnému rozporu uplatnenia námietky premlčania s dobrými mravmi poukázal na viaceré súdne rozhodnutia, na základe ktorých uviedol, že „vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania odporcom (žalovaným) mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. O takýto prípad môže ísť iba výnimočne a v rozpore s dobrými mravmi môže byť len taký výkon práva, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhého účastníka konania, pričom vo vzťahu ku vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy…“.

Premlčanie v spotrebiteľských vzťahoch

Logická je i úvaha, že pripustením uplatnenia druhej vety § 103 aj v spotrebiteľských vzťahoch by sa dĺžka premlčacej doby dostala do rozporu s už spomenutým § 101 Občianskeho zákonníka v neprospech veriteľa.

Prečítajte si tiež: Námietka zaujatosti voči policajtovi: Detaily a postup

Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri námietke zaujatosti notára?

tags: #námietka #premlčania #dlžníka #veriteľa #v #konaní