Námietka premlčania len na návrh: Podmienky a aplikačná prax

Úvod

Inštitút premlčania je zakotvený v právnom poriadku a umožňuje povinnému subjektu namietať uplynutie času stanoveného zákonom na vykonanie práva. V slovenskom právnom prostredí sa však objavujú otázky, kedy môže byť vznesenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi a ako by mal súd v takýchto prípadoch postupovať. Tento článok sa zameriava na analýzu tejto problematiky s prihliadnutím na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a ďalšie relevantné zdroje.

Všeobecný pohľad na premlčanie

Premlčanie sa definuje ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané. V dôsledku toho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Námietka premlčania práva je námietkou právnou a povinný subjekt ju môže uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného nevyplýva, že by žalovaný musel uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.

Rozpor námietky premlčania s dobrými mravmi

Dobrým mravom zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, lebo inštitút premlčania je inštitútom zákonným a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa zo zákona premlčuje. Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť.

Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektoré zo súhrnu základných spoločenských, kultúrnych a mravných noriem. Dobré mravy sú považované za kritérium, podľa ktorého sa v najrozmanitejších oblastiach práva posudzuje správanie subjektov práva s tým, že konanie proti dobrým mravom býva sankcionované. I keď pojem dobré mravy nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky definovaný, viaceré zákony obsahujú priamy odkaz na dobré mravy.

Samotná dôvodnosť vznesenej námietky premlčania však rozpor s dobrými mravmi nezakladá. Aplikácia tohto inštitútu by mala byť len výnimočná a nemala by zhojovať neznalosť zákona - t. j. neznalosť plynutia premlčacích dôb. Preto je potrebné pri skúmaní otázky, či je vznesenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi skúmať, či strana konania, ktorá sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi v súlade s § 3 ods. 1 OZ, postupovala s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti práve v súlade so zásadou vigilantibus iura, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich práv a výkone svojich práv a povinností z neho vyplývajúcich.

Prečítajte si tiež: Vedenie výsluchu a námietky

V niektorých prípadoch však môže byť vznesenie námietky premlčania považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. O takýto prípad môže ísť iba výnimočne, ak je výkon práva strany konania v občianskom súdnom konaní výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhej strany konania, pričom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak druhá strana konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinila a voči nemu by za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom.

Pre posúdenie tejto primeranosti je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby. Pri strete dvoch základných práv, a to existencie vlastníckeho práva a právnej istoty, s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti, musí súd rozhodnúť tak, aby, ak je to možné, zostalo zachované z obidvoch základných práv čo najviac a ak to možné nie je, tak ako v tomto prípade, dať prednosť tomu základnému právu, v prospech ktorého svedčí všeobecná idea spravodlivosti, prípadne iný všeobecný princíp, ako napríklad neminem leadere či zákaz bezdôvodne sa obohacovať a podobne.

Judikatúra Najvyššieho súdu SR

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa opakovane zaoberal otázkou rozporu námietky premlčania s dobrými mravmi. Z hľadiska vývoja aplikačnej praxe súdov je možné sledovať postupné odkláňanie sa od právneho názoru Najvyššieho súdu SR, že dôvodné vznesenie námietky premlčania nemožno považovať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Výber z judikatúry:

• Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 41/2012: Ak žalobca nevhodnou voľbou prostriedku ochrany svojich práv z objektívneho hľadiska vlastným zavinením vytvoril podmienky pre neskoršie úspešné vznesenie námietky premlčania práva žalovaným, uplatnenie námietky premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi.
• Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 226/2016: Treba považovať nielen za rozporné s dobrými mravmi, ale i za neslušné, aby mohli byť priznané účinky námietke premlčania vznesenej tým účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, ktorý si najskôr z pozície fakticky silnejšej strany vzťahu na druhom účastníkovi prakticky vynútil uzavretie dohody odporujúcej kategorickým ustanoveniam zákona a aj splnenie takto len domnelej povinnosti, vyplývajúcej druhému účastníkovi z neplatného právneho úkonu.
• Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 137/2017: Rozpor s dobrými mravmi spočíva v tom, že výkon práva sa prieči spoločensky uznávaným názorom, ktoré vo vzájomných vzťahoch určujú, aký má byť obsah ich konania, aby bol súladný so všeobecnými zásadami spoločnosti. Vo všeobecnosti ide o prípad konania v rozpore s dobrými mravmi vtedy, keď konajúci síce formálne postupuje v medziach svojho práva, ale realizáciou tohto práva sleduje poškodenie druhého účastníka právneho vzťahu.
• Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 249/2014: Za špecifických okolností však výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku by mohlo byť konaním umožňujúcim poškodiť druhého účastníka právneho vzťahu, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by zánik uplatňovaného nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo neuplatnil včas.
• Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 151/2012: Posúdenie dôvodnosti námietky premlčania zostáva na úvahe súdu, ktorý objektívne prihliada predovšetkým na to, za akých okolností bola námietka premlčania vznesená, za akých okolností k premlčaniu došlo (dôvody, pre ktoré nedošlo k uplatneniu práva) a prípadne samotnú ujmu, ktorá veriteľovi v dôsledku účinkov premlčania hrozí.
• Rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 441/2013: Uplatnenie námietky premlčania sa prieči dobrým mravom v tých výnimočných prípadoch, v ktorých je výrazom zneužitia tohto práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil.
• Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/2012: Námietka premlčania zásadne dobrým mravom neodporuje, ale môžu nastať situácie (napr. v pomere blízkych príbuzných či spolupracovníkov alebo spolumajiteľov firmy a pod.), že uplatnenie tejto námietky je výrazom zneužitia práva na úkor strany konania, ktorá márne uplynutie premlčacej doby nezavinila, a voči ktorému by za takej situácie zánik nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo neuplatnil včas.
• Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 176/2011: Vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. O takýto prípad však môže ísť iba výnimočne.
• Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 542/2013: Uplatnenie námietky premlčania je vo všeobecnosti potrebné považovať za výkon práva v súlade s dobrými mravmi. Ak strana konania, voči ktorej sa táto námietka uplatnila, chce vylúčiť účinky tejto námietky pre rozpor s dobrými mravmi, mala by v zásade tento rozpor v konaní uplatniť a tento rozpor aj náležite preukázať.

Na základe tohto prehľadu Najvyšší súd judikoval, že pri riešení otázky, či sa vznesenie námietky premlčania spotrebiteľom výnimočne prieči dobrým mravom, súd skúma aj to, či dodávateľ dostatočne predvídal dôsledky svojho konania a náležite vyhodnocoval správanie spotrebiteľa a tiež to, či pri uplatňovaní svojich práv voči spotrebiteľovi postupoval s náležitou mierou starostlivosti a opatrnosti v súlade so zásadou, podľa ktorej právo patrí bdelým.

Vplyv na spotrebiteľské spory

Uvedené závery platia aj v spotrebiteľských sporoch. Najvyšší súd Slovenskej republiky z 28. mája 2019 sp. zn. 1 Cdo 203/2018 uvádza, že pri riešení otázky, či sa vznesenie námietky premlčania spotrebiteľom výnimočne prieči dobrým mravom (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), súd skúma aj to, či dodávateľ dostatočne predvídal dôsledky svojho konania a náležite vyhodnocoval správanie spotrebiteľa a tiež to, či pri uplatňovaní svojich práv voči spotrebiteľovi postupoval s náležitou mierou starostlivosti a opatrnosti v súlade so zásadou, podľa ktorej právo patrí bdelým. Tieto závery platia aj v spotrebiteľských sporoch - aj keď konkrétne v danej veci neboli dané tak extrémne okolnosti.

Prečítajte si tiež: Námietka zaujatosti voči policajtovi: Detaily a postup

Praktické aspekty premlčania v rôznych situáciách

Vymáhanie pohľadávok

Ak ide o vymáhanie pohľadávky splatnej ešte v roku 2007, tak dlh už bude premlčaný, a teda úhradu vykonať nemusíte. Môžete v tomto smere informovať aj protistranu. Ak sa Vám ozval veriteľ s výzvou k úhrade pohdľadávky z roku 2015 a vo veci nebol vydaný žiadny rozsudok alebo platobný rozkaz, z ktorého by vyplývala Vaša povinnosť uhardiť nejakú sumu, potom je nárok veriteľa premlčaný.

Dlh voči operátorovi

Ak ide o dlh z roku 2008 od operátora a vo veci nie je žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by Vás zaväzovalo k úhrade dlžnej sumy, potom nič neuhradzujte.

Dlh na poistnom

Ak Vám bola doručená výzva k zaplateniu poistného v roku 2021, ktoré zaniklo v roku 2018, vzhľadom na skutočnosť, že nebola podaná žaloba v premlčacej dobe do 3 rokov od zániku poistenia /niekedy v roku 2018/ potom je nárok veriteľa premlčaný.

Exekúcie

Exekúciu je možné začať iba na základe rozhodnutia súdu, ktorý uzná dlh. Tým dôjde k prerušeniu pôvodnej doby premlčania dlhu a začne bežať nová, stanovená zákonom na 10 rokov. Akonáhle je exekúcia právoplatne zahájená, premlčacia lehota sa zastaví.

Uznanie dlhu

Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Riešením vo Vašom prípade ak by bola pohľadávka premlčaná, je spísať uznanie dlhu s dlžníkom, a to s tým, že uznáva premlčaný dlh a uhradení ho buď v splátkach alebo v celosti v dohodnutej dobe.

Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri námietke zaujatosti notára?

Výživné

Spätne môžete vymáhať výživné za obdobie posledných 10 rokov.

Preklúzia vs. premlčanie

Následkom preklúzie dochádza k zániku práva. Prestáva existovať, takže po uplynutí prekluzívnej lehoty už právo nemožno vôbec uplatniť. Po premlčaní právo nezaniká, ale je určitým spôsobom oslabené.

tags: #namietka #premlcania #len #na #navrh #podmienky