
V procesoch verejného obstarávania dochádza k množstvu úkonov a rozhodnutí, pri ktorých sa niekedy vyskytnú situácie, keď sú konkrétne úkony alebo rozhodnutia vykonané nezákonne. Tento článok sa zameriava na posúdenie zákonných možností nápravy týchto nezákonností prostredníctvom autoremedúry.
Podľa článku 20 odsek 1 Ústavy SR má každý právo vlastniť majetok, ktorý požíva ochranu. Vlastnícke právo umožňuje vlastníkovi nakladať s vecou podľa vlastného uváženia, vrátane držania, užívania, brania plodov a scudzenia. Avšak, vlastník niekedy vec nevlastní, hoci ju vlastní.
Ak niekto užíva nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, jedným z riešení je inštitút vypratania nehnuteľnosti. Najjednoduchšie vypratanie (domu, bytu) je možné dosiahnuť v rozhodcovskom konaní, ak nájomná zmluva obsahuje rozhodcovskú doložku. Rozhodcovské konanie je výhodné pre svoju rýchlosť.
V prípade, ak dva subjekty uzavrú nájomnú zmluvu, prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Dôležitým prvkom je práve dojednanie doby nájmu. Nájom sa končí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
Príslušným prvostupňovým súdom je súd, v ktorého územnej pôsobnosti sa nachádza nehnuteľnosť. V návrhu je potrebné popísať vznik právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom a presne špecifikovať nehnuteľnosť podľa listu vlastníctva, ako aj okolnosti dojednania nájmu.
Prečítajte si tiež: Vedenie výsluchu a námietky
Prenajímateľ by nemal vypratávať nehnuteľnosť sám, bez právoplatného rozhodnutia súdu. Vylúčenie ofenzívnej svojpomoci vyplýva z ustanovenia § 6 Občianskeho zákonníka. Svojpomoc je prípustná len výnimočne, ak hrozí bezprostredný zásah do práva a je primeraná.
Vypratanie nehnuteľnosti "na vlastnú päsť" je riskantné a môže byť protiprávnym konaním. Vlastník sa musí obrátiť na súd, inak riskuje trestné stíhanie, ak nesplní podmienky svojpomoci. Aj právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie o vyprataní nehnuteľnosti nie je podkladom na to, aby vlastník vstúpil do nehnuteľnosti. Je chránený akýkoľvek oprávnený užívateľ domu alebo bytu, nielen vlastník, a to proti komukoľvek.
Ak odporca nesplní povinnosť uloženú súdom v určenej lehote, navrhovateľ sa môže obrátiť na exekútora a podať návrh na výkon exekúcie. Exekúcia sa vykoná vyprataním nehnuteľnosti. Exekútor priberie k tomuto úkonu vhodnú osobu, napríklad zástupcu obce.
Exekútor upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie vyprataním nehnuteľnosti. V upovedomení je uvedená lehota 14 dní na vznesenie námietok proti exekúcii. Ak súd námietky zamietne, exekútor vydá príkaz na vykonanie exekúcie vyprataním nehnuteľnosti a určí lehotu vypratania.
Vypratané veci sa odovzdajú povinnému alebo jeho plnoletému rodinnému príslušníkovi. Ak nie je prítomný nikto, kto by mohol veci prevziať, spíšu sa a dajú obci do úschovy.
Prečítajte si tiež: Námietka zaujatosti voči policajtovi: Detaily a postup
Užívanie nehnuteľnosti nájomcom po uplynutí doby nájmu sa posudzuje ako bezdôvodné obohatenie. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka je bezdôvodným obohatením majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Najčastejšie sa postupuje tak, že sa nechá vypracovať znalecký posudok, ktorým sa určí bežné nájomné v danej lokalite.
Právny inštitút autoremedúry bol zakotvený v § 136 ods. 10 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, ktorý bol účinný do 17. apríla 2016. Následne bol nahradený zákonom č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní (ZVO), kde je autoremedúra zakotvená v § 171 ods. 2.
Podľa § 171 ods. 1 ZVO sa konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok začína dňom doručenia námietok Úradu pre verejné obstarávanie. Podľa § 171 ods. 2 ZVO môže kontrolovaný z vlastnej iniciatívy vykonať nápravu vo veci, ktorá je obsahom námietok (autoremedúra).
Autoremedúru možno definovať ako úkon nápravy už vykonaného úkonu z vlastnej iniciatívy verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Ide o sebareflexiu, priznanie nezákonnosti úkonu a prejav vôle nahradiť tento úkon novým, zákonným úkonom. Pôvodný úkon sa v podstate stornuje a verejný obstarávateľ má možnosť vykonať tento úkon nanovo. Aj samotný úkon autoremedúry musí byť vykonaný zákonne, v súlade so ZVO a s princípmi verejného obstarávania.
Ak verejný obstarávateľ vykoná autoremedúru v súlade so ZVO, Úrad pre verejné obstarávanie zastaví konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok. Verejné obstarávanie sa vráti do štádia pred vykonaním stornovaného úkonu.
Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri námietke zaujatosti notára?
Ak autoremedúra nie je vykonaná v súlade s § 171 ods. 2 ZVO, Úrad pre verejné obstarávanie ju nemusí akceptovať ako dôvod na zastavenie konania. Napríklad, ak verejný obstarávateľ nezašle do siedmich dní od doručenia námietok rozhodnutie o autoremedúre všetkým známym uchádzačom s odôvodnením a uvedením spôsobu a lehoty na vykonanie nápravy. V takom prípade Úrad pre verejné obstarávanie na rozhodnutie o autoremedúre neprihliadne a rozhodne vo veci samej.
Môže nastať aj situácia, keď verejný obstarávateľ nevykoná autoremedúru v celom rozsahu, a teda stornuje svoje úkony len čiastočne. V tomto prípade Úrad pre verejné obstarávanie čiastočne zastaví konanie a čiastočne rozhodne vo veci samej.
Každé rozhodnutie o autoremedúre a s tým súvisiace dokumenty sú súčasťou dokumentácie k verejnému obstarávaniu. Úrad pre verejné obstarávanie prejudiciálne vyhodnocuje, akým spôsobom a v akom rozsahu bola autoremedúra vykonaná. Ak samotné rozhodnutie o autoremedúre vykazuje známky nezákonnosti, prichádza do úvahy aj podanie osobitnej námietky proti inému úkonu vo verejnom obstarávaní.