Následky res iudicata v slovenskom práve

Článok sa zaoberá komplexnou problematikou res iudicata (prekážka rozsúdenej veci) v slovenskom právnom systéme. Analyzuje jej podstatu, účinky a dopady na rôzne oblasti práva, vrátane civilného sporového konania, rozhodcovského konania a exekučného konania. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto dôležitú právnu inštitúciu a jej praktické dôsledky.

Úvod do res iudicata

Princíp res iudicata, alebo prekážka rozsúdenej veci, je základným kameňom právneho systému, ktorý zabezpečuje právnu istotu a zabraňuje opakovanému prejednávaniu už právoplatne rozhodnutých vecí. Tento princíp je zakotvený v Ústave Slovenskej republiky a v Civilnom sporovom poriadku (CSP). Podstata res iudicata spočíva v tom, že akonáhle súd právoplatne rozhodne o určitej veci, táto vec sa stáva záväznou pre strany sporu a súdy nemôžu o nej opätovne konať a rozhodovať.

Definícia a právny základ

Res iudicata je jednou z vlastností súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje, že sa stáva záväzným a zásadne nezmeniteľným. Civilný sporový poriadok zakotvuje legálnu definíciu pojmu právoplatnosť tak, že právoplatnosť je jednou z vlastností súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje, že súdne rozhodnutie sa stáva záväzným a zásadne nezmeniteľným.

Nadobudnutie právoplatnosti rozsudku

Pri určovaní momentu nadobudnutia právoplatnosti rozsudku je potrebné rozlišovať dve situácie:

1. Ak proti rozsudku nemožno podať odvolanie: Rozsudok nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia. Ide spravidla o situáciu, kedy sa osoba oprávnená podať odvolanie vzdala tohto práva bezprostredne po vyhlásení rozhodnutia.
2. Ak je proti rozsudku odvolanie prípustné: Súd rozsudok po jeho vyhlásení najneskôr do 30 dní vyhotoví a odošle stranám sporu. Po doručení rozsudku plynie každej strane sporu, ktorá sa nevzdala práva podať odvolania, 15-dňová lehota na podanie odvolania.

Odvolanie a jeho účinky

Podať odvolanie môže tá strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže byť podané nielen proti celému rozhodnutiu, ale aj proti jednotlivému výroku, napr. proti výroku o trovách konania. Odvolanie sa podáva na okresný súd, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Tento zabezpečí základné procesné úkony, ako doručenie odvolania druhej strane sporu, doručenie vyjadrenia druhej strany sporu odvolateľovi a pod., a v prípade, ak v rámci autoremedúry nevyhovie odvolaniu v celom rozsahu, postúpi celý spis na krajský súd.

Prečítajte si tiež: Vedenie výsluchu a námietky

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, odvolanie včas, rozhodnutie nenadobúda právoplatnosť, pokým o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo.

Záväznosť a účinky právoplatného rozsudku

Výrok právoplatného rozsudku je záväzný inter partes, t. j. je záväzný len pre strany príslušného sporu a nenadobúda všeobecnú záväznosť. Nová právna úprava Civilného sporového poriadku rozšírila záväznosť súdneho rozhodnutia okrem samotných strán sporu aj na ich právnych sukcesorov, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán sporu po právoplatnosti rozsudku. Proti právoplatnému rozsudku nemožno podať riadny opravný prostriedok, výnimočne, po splnení prísne stanovených zákonných predpokladov možno podať mimoriadny opravný prostriedok.

Vyznačenie právoplatnosti

Podľa vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, len čo súdny tajomník alebo iný poverený zamestnanec súdu zistí, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, vyznačí v systéme deň, keď rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Ak nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť len čiastočne, v zázname je potrebné túto skutočnosť uviesť.

V prípade, ak má účastník konania záujem dať si vyznačiť doložku právoplatnosti na origináli súdneho rozhodnutia, právoplatnosť rozsudku sa vyznačuje na infocentre okresného súdu, ktorý rozhodnutie vydal. Okresný súd vyznačuje aj právoplatnosť rozhodnutia súdu druhého stupňa v prípade, ak v danej veci konal v prvom stupni. Ak by sa spis ešte nachádzal na súde druhého stupňa, možno na žiadosť účastníka v tomto prípade doložku vyznačiť aj na tomto súde.

Vzhľadom na elektronizáciu súdnictva sa súdne rozhodnutie a následne aj doložka právoplatnosti doručuje do elektronickej schránky účastníka konania. V tomto prípade súd vyhotoví doložku právoplatnosti ako elektronický úradný dokument postupom podľa § 821 ods. 6 zákona o e-Governmente, ktorý obsahuje európsky identifikátor judikatúry (ECLI) toho rozhodnutia, ktorého právoplatnosť sa vyznačuje. Súd vyhotovenú doložku právoplatnosti doručí spolu s rozhodnutím do elektronickej schránky strany sporu.

Prečítajte si tiež: Námietka zaujatosti voči policajtovi: Detaily a postup

Vznik a zánik res iudicata

Samotná právoplatnosť ešte nezakladá oprávnenému možnosť vynucovať rozsudok zákonnými prostriedkami, túto možnosť mu zakladá až druhá vlastnosť rozhodnutia, vykonateľnosť.

Okamih straty právoplatnosti zrušeného rozsudku odvolacieho súdu

Rozsudok nadobúda účinky zaručujúce mu jeho nezmeniteľnosť a zároveň i zaväzujúcu moc za predpokladu, že bol riadne doručený a že ho už nemožno napadnúť riadnym opravným prostriedkom (§ 159 ods. 1 O.s.p.). Obdobne, aj v prípade uznesenia, nastáva jeho záväznosť (ak sa uznesenie nevyhlasuje), okamihom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania (§ 170 ods. 1 O.s.p.). Aj dovolacie konanie, v ktorom dovolací súd uznesením rozsudok odvolacieho súdu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie, je zavŕšené až doručením tohto rozhodnutia poslednému z účastníkov konania. Až týmto okamihom stráca pôvodný rozsudok odvolacieho súdu, ktorý bol zrušený, právoplatnosť. Ak táto podmienka splnená nie je, nemôže zatiaľ odvolací súd o odvolaní znovu rozhodnúť (bráni tomu prekážka rozsúdenej veci).

Res iudicata a rozhodcovské konanie

Prekážku rozsúdenej veci pre exekučné konanie netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku, je materiálne vykonateľný. Z povahy rozhodcovského konania, ktoré je v zákonom vymedzených prípadoch alternatívnou možnosťou k súdnemu sporovému konaniu, totiž vyplýva, že jeho rezultátom môže byť titul, splnenia ktorého sa možno domáhať vykonaním exekúcie. Rozhodcovské konanie nemá charakter exekučného (vymáhacieho konania), preto ním nemôže byť založená prekážka tzv. „duplicitnej" exekúcie.

Námietka voči rozhodcovi a jej preskúmanie súdom

Základom dôvery v rozhodcovské konanie je bezpochyby osoba rozhodcu, ktorá nevyvoláva pochybnosti v tom, či bude pri riešení sporu rozhodovať nezávisle a nestranne. Ak má jedna zo strán pochybnosti o nezávislosti alebo nestrannosti rozhodcu, Zákon o rozhodcovskému konaní dáva možnosť stranám, aby sa dohodli na postupe podávania námietok voči rozhodcovi. Štandardne je spôsob podávania námietok upravený v rokovacom poriadku, resp. rozhodcovských pravidlách príslušného rozhodcovského súdu, čo predpokladá aj zákon.

Ustanovenie § 9 ods. 5 Zákona o rozhodcovskom konaní pripúšťa ďalší „stupeň“ preskúmania námietky voči rozhodcovi, a to súdom, doslovne je možné „požiadať, aby o námietke rozhodol súd“. Zákon napríklad bližšie nešpecifikuje, kto má byť účastníkom takéhoto konania o námietke voči rozhodcovi. Hoci z textu zákona to nevyplýva, komentár jednoznačne konštatuje, že stranami tohto konania sú účastníci konania. Z podstaty veci prichádzajú do úvahy aj ďalšie subjekty, napríklad rozhodcovský súd, najmä ak bol príslušný rozhodca ustanovený rozhodcovským súdom, prípadne samotný rozhodca alebo člen(ovia) senátu, ak neinformovali náležite o svojej nestrannosti alebo nezávislosti.

Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri námietke zaujatosti notára?

Problémy spojené s preskúmaním námietky súdom

Vzhľadom na krátkosť rozhodcovského konania v praxi dochádza k vydaniu rozhodcovského rozsudku často pred rozhodnutím súdu o námietke voči rozhodcovi. Upozorňuje na problémy vznikajúce z dôvodu, že ohľadne jedného rozhodcovského konania paralelne prebieha súdne konanie o námietke a konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku. Na základe súčasného legislatívneho stavu nemá strana inú možnosť ako podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 a nasl. Pomerne ľahko sa teda môže stať, že ohľadne toho istého rozhodcovského konania bude súd rozhodovať o námietke rozhodcu na základe žiadosti podanej podľa § 9 ods. 5 Zákona o rozhodcovskom konaní a zároveň sa bude viesť ďalšie konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného v tom istom konaní (jedným z dôvodov na zrušenie je aj ak ustanovenie rozhodcovského súdu bolo v rozpore s ustanoveniami Zákona o rozhodcovskom konaní).

Res iudicata a medzitýmny rozsudok

Medzitýmny rozsudok predstavuje výnimku zo zásady, podľa ktorej súd rozhoduje o celej veci samej. Aj napriek tomu je kategorizovaný ako rozhodnutie súdu vo veci samej, t.j. ako meritórne rozhodnutie. Vec sama (meritum) je označenie pre nárok a jeho príslušenstvo, o ktorom má byť v konaní rozhodnuté; ide teda vlastne o predmet konania, ktorý je v spornom konaní vymedzený v petite žaloby.

Keďže ide o rozhodnutie súdu vo veci samej, tak rovnako aj medzitýmnym meritórnym rozsudkom sa smeruje do oblasti hmotněprávních vztahů, které závazně deklaruje nebo nově utváří. To znamená, že ide o autoritatívne deklarovanie alebo konštituovanie súdom toho, čo je v danom spore právo. Následne, právoplatnosť medzitýmneho rozsudku znamená jeho nezmeniteľnosť a záväznosť, t.j. rozsudok sa vyznačuje formálnou a materiálnou stránku právoplatnosti, ktorá má vo sfére hmotného práva záväzné účinky. Rovnako v intenciách procesného práva je prirodzeným dôsledkom právoplatnosti konania tzv. prekážka rozsúdenej veci (res iudicatae), tzn., že o nároku, ktorý bol predmetom sporu v tomto konaní už spravidla nie je možné opätovne konať a rozhodnúť. V tomto kontexte právoplatný medzitýmny rozsudok vyvoláva rovnaké právne účinky ako právoplatný konečný rozsudok, ktorým sa rozhodlo o celej veci samej, avšak s tým rozdielom, že v prípade medzitýmneho rozsudku súd rozhoduje len o základe alebo o dôvode uplatneného nároku.

Námietka premlčania a medzitýmny rozsudok

Námietka premlčania predstavuje jednostranný právny úkon dlžníka, ktorým sa dlžník môže úspešne brániť voči uplatnenému premlčanému právu. Účinným vznesením námietky premlčania dochádza k zániku nároku a súd nemôže uplatnené právo v súdnom konaní priznať. Na základe tejto skutočnosti sa právo stáva tzv. naturálnou obligáciou. Námietku premlčania môže dlžník vzniesť až do právoplatného skončenia veci, t.j. rozhodnutia vo veci samej. Táto skutočnosť explicitne vyplýva z vyššie uvedených a citovaných súdnych rozhodnutí najvyšších súdnych autorít, ktoré akcentujú, že námietku môže dlžník uplatniť kedykoľvek až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V prípade, ak rozhodnutie súdu vo veci samej nadobudne právoplatnosť, námietka premlčania dlžníka by spravidla prípustná už nemala byť.

Otázkou zostáva, či vyššie uvedené platí aj pre medzitýmny rozsudok, keďže, ako sme uviedli vyššie, medzitýmny rozsudok je výnimkou zo zásady rozhodovania súdom o celej veci samej. Medzitýmnym rozsudkom súd „nekonzumuje“ celú vec, ale rozhoduje o základe alebo dôvode uplatneného nároku. Inak však medzitýmny rozsudok predstavuje „plnohodnotný“ meritórny rozsudok súdu, tzn., že ide o autoritatívne konštatovanie alebo deklarovanie súdu o tom, čo je v spore právo. Súd medzitýmnym rozsudkom rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje procesným postupom podľa CSP. Má svoj skutkový aj právny základ. Aj medzitýmnym rozsudkom súd posúdi všetky otázky, ktoré vyplývajú z uplatneného nároku okrem okolností, ktoré sa spravidla týkajú iba výšky nárokov.

Ďalšie aplikácie res iudicata

Nútené nerozlučné procesné spoločenstvo

V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musia byť účastníkmi všetci spoluvlastníci, lebo právoplatný výrok súdu zaväzuje len účastníkov konania (§ 159 ods. 2 O.s.p.). Ide o tzv. nútené nerozlučné procesné spoločenstvo (§ 91 ods. 2 O.s.p.) všetkých spoluvlastníkov. Pokiaľ sa na konaní nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, súd nemôže návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva.

Nadobudnutie vlastníckeho práva

Ak by relatívna neplatnosť právneho úkonu mala mať za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorým účastník relatívne neplatného právneho úkonu do dovolania sa relatívnej neplatnosti oprávnenou osobou previedol svoje vlastnícke právo (nadobudnuté na základe právneho úkonu postihnutého vadou zakladajúcou relatívnu neplatnosť) na tretiu osobu (odlišnú od účastníkov relatívne neplatného právneho úkonu), potom by ochrana právnej istoty tretích osôb, zaručená v ustanovení § 40a veta prvá Obč. zákonníka slovami „právny úkon sa považuje za platný", minula svoj účel.

tags: #namietka #res #iudicata #slovensko