Namieta Zaujatosť Orgánov Činných v Trestnom Konaní

Úvod

Namieta zaujatosti orgánov činných v trestnom konaní je závažná otázka, ktorá môže ovplyvniť spravodlivosť a nestrannosť súdneho procesu. Ústava Slovenskej republiky a medzinárodné dohovory zaručujú každému právo na spravodlivý súdny proces, čo zahŕňa aj právo na nestranný súd a nestranného prokurátora. V tomto článku sa budeme venovať právnym aspektom a judikatúre týkajúcej sa námietky zaujatosti, s dôrazom na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva.

Právo na nestranný súd a prokurátora

Právo na nestranný súd je základným pilierom spravodlivého súdneho procesu. Toto právo je zabezpečené ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku (OSP) a Trestného poriadku (TP) o vylúčení sudcov, o ktorých nezaujatosti sú dôvodné pochybnosti. Podľa názoru Ústavného súdu SR, účelom inštitútu nepredloženia veci nadriadenému súdu upraveného v § 15a OSP je zabezpečenie plynulosti konania. Zákonodarca výslovne ustanovil ako dôvod nevylúčenia sudcu okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci. Ak sám sudca, voči ktorému bola námietka vznesená, vyhodnotí námietku tak, že táto spočíva v okolnostiach jeho postupu v prejednávanej veci, tak o námietke formálne nerozhoduje a nepredkladá ju nadriadenému súdu.

Podobne, právo na nestranného prokurátora je kľúčové pre zabezpečenie spravodlivého procesu v trestnom konaní. Prokurátor má povinnosť obstarávať dôkazy nielen v neprospech obvineného, ale aj dôkazy svedčiace v jeho prospech. Konanie prokurátora nemôže byť vedené nespravodlivými a nezákonnými prostriedkami, čo znamená, že prokurátor musí rešpektovať zásadu prezumpcie neviny.

Dôvody na vylúčenie sudcu a prokurátora

Subjektívna a objektívna nestrannosť

Pri posudzovaní nestrannosti sudcu alebo prokurátora sa rozlišuje medzi subjektívnou a objektívnou nestrannosťou. Subjektívna nestrannosť sa prezumuje, avšak táto prezumpcia môže byť vyvrátená, ak existujú dôkazy o opaku. Objektívna nestrannosť sa posudzuje na základe toho, či existujú legitímne pochybnosti o nestrannosti sudcu alebo prokurátora z hľadiska vonkajších okolností.

Konanie o námietke zaujatosti

Konanie o námietke zaujatosti je jednoinštančné a námietka zaujatosti podaná jednou zo strán sporovej veci sa nepredkladá na zaujatie stanoviska či vyjadrenie druhej sporovej strane. O námietke zaujatosti rozhoduje nadriadený súd, teda nie inštančne vyšší súd, čo svedčí o jeho procesnej povahe. Ústavne konformné konanie o námietke zaujatosti vyžaduje, aby pri rozhodovaní nadriadeného súdu bolo z vecného hľadiska skúmané, či namietané dôvody na vylúčenie zákonného sudcu možno považovať zo skutkového hľadiska za preukázané, pričom je primárne na účastníkovi konania, ktorý námietku zaujatosti podal, ponúknuť aj dôkazy o pravdivosti týchto dôvodov. Významné je aj vyjadrenie zákonného sudcu k pravdivosti uvádzaných dôvodov.

Prečítajte si tiež: Vedenie výsluchu a námietky

Postup sudcu v konaní

Formulácia ustanovenia § 15a ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku zahŕňa veľmi širokú škálu skutočností, ktoré možno považovať za „postup sudcu v konaní o prejednávanej veci“. A contrario počet možných typov skutkových okolností, ktoré neprichádzajú do úvahy ako „postup sudcu v konaní o prejednávanej veci“, je týmto značne zúžený. Ide o zrejmú snahu zákonodarcu obmedziť potrebu rozhodovania o námietkach zaujatosti v záujme urýchlenia súdneho konania, resp. obmedzenia priestoru pre zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Je to teda zákonom ustanovený obmedzujúci zásah do základného práva na súdnu ochranu.

Rozhodovanie o väzbe

Na základe analýzy rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR treba jednoznačne súhlasiť s názorom, podľa ktorého v rámci rozhodovania o väzbe pri súbehu námietky zaujatosti sudcu podanej stranou a námietky vlastnej zaujatosti podanej sudcom, zaujatosť ktorého namietla aj strana (pričom obe námietky majú zhodný obsah, resp. dôvody), treba predovšetkým (prioritne) rozhodnúť o námietke vlastnej zaujatosti podanej sudcom, a to postupom podľa § 32 ods. 1 Trestného poriadku.

Procesný postup pri námietke zaujatosti

Ustanovenie § 31 Trestného poriadku v nadväznosti na ustanovenie § 30 Trestného poriadku rieši nielen to, kto rozhoduje o prípadnom vylúčení orgánov činných v trestnom konaní. Ak z dôvodov uvedených v § 30 oznámi svoju zaujatosť sudca alebo prísediaci, podľa § 31 ods. Ak z dôvodov uvedených v § 30 oznámi svoju zaujatosť zapisovateľ, alebo vznesie námietku jeho zaujatosti procesná strana, podľa § 31 ods. V ostatných prípadoch o vylúčení z dôvodov uvedených v § 30 rozhoduje podľa § 31 ods. 3 Trestného poriadku orgán, ktorého sa tieto dôvody dotýkajú, a to aj bez návrhu.

Podľa § 31 ods. O sťažnosti rozhoduje orgán bezprostredne nadriadený orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 31 ods. Podľa § 31 ods. Z dikcie ustanovenia § 31 ods. Zmyslom ustanovenia § 31 ods. 3 veta druhá Trestného poriadku v nadväznosti na ustanovenie § 31 ods. 4 Trestného poriadku v prípade konania na súde prvého stupňa je, aby nedochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní a k povinnosti odročiť vykonanie už nariadeného úkonu trestného konania, resp. znova určovať termíny už nariadených procesných úkonov, napr. hlavného pojednávania, len v dôsledku námietky zaujatosti, ktorá môže byť v konečnom dôsledku celkom neopodstatnená a motivovaná výhradne snahou procesnej strany zabrániť vykonaniu už nariadeného úkonu.

Z uvedenej právnej úpravy pri porovnaní s úpravou procesného postupu rozhodovania o námietke zaujatosti vznesenej procesnou stranou voči sudcovi (resp. všetkým sudcom) senátu odvolacieho súdu alebo najvyššieho súdu, o ktorej rozhoduje iný senát toho istého súdu (§ 31 ods. 6 Trestného poriadku) je zrejmé, že k rozhodnutiu vo veci samej, najmä rozhodnutiu o vine a treste, musí predchádzať definitívne vyriešenie otázky vylúčenia namietaného sudcu, resp. sudcov senátu, ktorý je vo veci povolaný na také rozhodnutie. V prípade rozhodovania senátu krajského súdu, ako súdu prvého stupňa, ktorý sám rozhodol o procesnou stranou vznesenej námietke zaujatosti, k takému stavu však dochádza až po právoplatnosti rozhodnutia o tejto námietke.

Prečítajte si tiež: Námietka zaujatosti voči policajtovi: Detaily a postup

Judikatúra Ústavného súdu SR

Ústavný súd Slovenskej republiky sa opakovane zaoberal otázkou námietky zaujatosti a jej vplyvu na základné práva účastníkov konania. V rozhodnutiach Ústavného súdu SR sa zdôrazňuje, že rozhodnutie vo veci samej musí predchádzať definitívne vyriešenie otázky vylúčenia namietaného sudcu, resp. sudcov senátu, ktorý je vo veci povolaný na také rozhodnutie. Rozhodnutie nadriadeného súdu, ktorým bola zamietnutá sťažnosť oprávnenej osoby proti uzneseniu súdu prvého stupňa o nevylúčení sudcov z vykonávania úkonov trestného konania, nemôže spätne konvalidovať chybný procesný postup spočívajúci vo vydaní rozhodnutia vo veci samej, a preto zistenie tohto pochybenia v odvolacom konaní je dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 258 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku a vo veciach, v ktorých treba postupovať už podľa nového Trestného poriadku, dôvodom zrušenia rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm.

V jednom prípade senáty Najvyššieho súdu SR na základe striktného rozlišovania medzi úkonmi trestného konania a rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní dospeli k záveru, že vznesená námietka zaujatosti procesnou stranou nie je prekážkou vykonania už nariadených úkonov trestného konania. Táto však až do momentu právoplatného rozhodnutia o nej predstavuje prekážku rozhodnutia vo veci samej, najmä o vine a treste. Tomuto rozhodnutiu musí predchádzať definitívne vyriešenie otázky vylúčenia namietaného sudcu, resp. sudcov senátu, ktorý je vo veci povolaný na také rozhodnutie. Ak bolo vo veci samej rozhodnuté v dobe neprávoplatného rozhodnutia o vznesenej námietke zaujatosti, ide o podstatnú chybu konania, ktorá je dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 258 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku i napriek tomu, že nadriadený súd zamietol sťažnosť oprávnenej osoby proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o nevylúčení namietaného sudcu, resp.

Judikatúra ESĽP a teória zdania

V kontexte námietky zaujatosti je dôležité zohľadniť aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), ktorá podporuje tzv. teóriu zdania. Podľa tejto teórie, nielenže sudca alebo prokurátor nesmie byť zaujatý, ale sa musí aj objektívne javiť ako nezaujatý. Ak existujú objektívne dôvody na pochybnosti o nestrannosti, môže to byť dôvodom na porušenie práva na spravodlivý súdny proces.

Rozhodovacia činnosť ESĽP v spojitosti s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor") tiež vyplýva, že súd, ktorý prerokováva námietku účastníka konania o zaujatosti sudcu, nerozhoduje o merite veci. Jeho rozhodnutie sa týka len zloženia súdu, ktoré nie je „občianskoprávneho charakteru“ v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože ide o právo procesné. Pokiaľ by malo zloženie súdu vplyv na hlavné konanie a rozhodnutie na ňom prijímané, je potrebné pripomenúť, že podstata konania sa musí priamo týkať práv a záväzkov súkromného charakteru.

Možnosti ochrany práv v prípade zaujatosti

V prípade, že účastník konania má odôvodnené obavy o zaujatosti sudcu alebo prokurátora, má právo podať námietku zaujatosti. Ak je námietka zamietnutá, má možnosť podať sťažnosť na Ústavný súd SR, ak sa domnieva, že došlo k porušeniu jeho základných práv. Ústavný súd SR je oprávnený preskúmať, či konanie o námietke zaujatosti bolo ústavne konformné a či nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.

Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri námietke zaujatosti notára?

Ak Ústavný súd SR zistí porušenie základných práv, môže zrušiť rozhodnutie všeobecného súdu alebo prokurátora a vrátiť vec na nové konanie. V prípade závažného porušenia práva na spravodlivý súdny proces môže Ústavný súd SR priznať účastníkovi konania aj finančné zadosťučinenie.

tags: #namietka #zaujatosti #orgánov #činných #v #trestnom