
Pokiaľ ide o zverenie dieťaťa do opatery otca, je dôležité si uvedomiť, že otec má na dieťa rovnaké právo ako matka. Obaja rodičia sú rovnocenní a mali by mať rovnaké možnosti podieľať sa na výchove a starostlivosti o svoje dieťa. V slovenskom právnom systéme, podobne ako v iných krajinách, sa pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov berie do úvahy viacero faktorov, pričom prvoradým hľadiskom je záujem dieťaťa.
Právo otca na dieťa je rovnaké ako právo matky na dieťa. Obaja rodičia sú rovnocenní. Často sa však otcovia vzdajú skôr, ako začnú o dieťa bojovať. Po prijatí striedavej starostlivosti do nášho právneho poriadku sa postavenie otcov zlepšilo.
Predtým, ako sa otec rozhodne pre súdne konanie, je vhodné pokúsiť sa o mimosúdnu dohodu s matkou dieťaťa. Môže jej napríklad navrhnúť, že pokým si nevyrieši svoje rodinné problémy, bude Vaše spoločné dieťa u Vás.
Vo svojej otázke nepíšete, či bolo výživné určené súdom, pokiaľ áno, tak dočasné zverenie dieťaťa (bez rozhodnutia súdu) nie je dôvodom na to, aby ste prestali platiť výživné. Je to možné iba ak by ste sa s matkou na tom dohodli. Niekedy to rodičia robia tak, že si dajú potvrdenie, že výživné za určité obdobie bolo druhému rodičovi zaplatené (ak majú výživné určené súdom).
Ak súd v minulosti rozhodol o zverení dieťaťa matke, zverenie dieťaťa do opatery otca rozhodnutím súdu by bolo možné iba v prípade, ak by bola zmena pomerov podstatná. Súd vtedy zisťuje aj stanovisko matky.
Prečítajte si tiež: Príspevok na pestúnsku starostlivosť
To, či súd zverí dieťa otcovi alebo matke, závisí od množstva okolností, ktoré existovali aj pred samotným rozhodovaním súdu a v jeho čase. Zverenie dieťaťa do opatery otca nie je zasa až také jednoduché a často sa na Slovensku stretávame s tým, že dieťa je skôr zverené matke ako otcovi. Pramení to z histórie na Slovensku.
Vo Vašom prípade môžete podať návrh na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností a žiadať zveriť dieťa do opatery otca. Bude to však veľmi problematické. Dôležité je aj to, kedy naposledy súd rozhodoval a kde vtedy matka s dieťaťom žila a či už vtedy mala problémy s rodičmi a najmä aká zmena pomerov odvtedy nastala. Myslím si však, že ak je situácia na strane matky pre dieťa nevyhovujúca, je to dôvod na to, aby sa pôvodné rozhodnutie zmenilo. Pokiaľ sa prostredie pre dieťa u Vašej bývalej priateľky nezlepší, môže byť dieťa s Vami.
Riešenie, ktoré by pripadalo do úvahy vo Vašej veci je podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a súčasne podanie návrhu na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností (ak už súd vo veci zverenia dieťaťa do opatery rodiča rozhodoval). Môže nastať aj situácia, že by Vám súd zveril dieťa neodkladným opatrením a vo veci samej by Váš návrh zamietol a dieťa by sa tak vrátilo do starostlivosti matky.
Najvhodnejšie by bolo ak by ste žiadali zveriť maloleté dieťa do svojej starostlivosti (natrvalo), nakoľko pobyt u matky a jej rodičov na neho negatívne vplýva a domáhať sa tohto zverenia súdnou cestou (návrhom na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia o zverenie dieťaťa do Vašej starostlivosti).
V zmysle zákona o rodine platí, že v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Prečítajte si tiež: Podmienky náhradnej starostlivosti
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Pre rozhodnutie v otázke zverenia do osobnej starostlivosti teda súd vychádza najmä z kritérií, ktorými sú záujem dieťaťa, citové väzby, vývinové potreby, stabilita budúceho výchovného prostredia. Odporúčam Vám preto, aby sa Váš syn v súdnom konaní sústreďoval na tieto oblasti a preukázal, že uvedené kritéria dokáže zabezpečiť lepšie ako matka a to všetko v záujme dieťaťa.
Základným kritériom pre zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov je záujem maloletého dieťaťa. Na základe Vášho príspevku nepredpokladám, že s matkou dieťaťa dokážete dospieť k rodičovskej dohode. V takom prípade, Vám zostáva podať návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na miestne príslušný okresný súd.
Vzhľadom na vyššie uvedené základné kritérium, bude súd skúmať všetky rozhodujúce aspekty, medzi ktoré patria najmä: citové väzby dieťaťa, zabezpečenie materiálnych podmienok, schopnosť rodiča ovplyvňovať orientáciu detského myslenia a konania vo vzťahu k základným zásadám ľudskosti a morálky, stabilitu výchovného prostredia resp. aj schopnosť rodičov dohodnúť sa a kooperovať pri výchove dieťaťa. V každom prípade pri zverení dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, musí súd rešpektovať právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného a rovnocenného osobného styku s druhým rodičom.
Pokiaľ ide o získanie detí do opatery otca do času, kým nerozhodne súd je možné riešiť predbežným opatrením. V predbežnom opatrení je potrebné súdu popísať v čom vidíte nevyhnutnosť predbežnej úpravy zverenia. Je vhodné priložiť k predbežnému opatreniu aj konkrétne dôkazy, pretože slová nemusia postačovať.
Prečítajte si tiež: Sprievodca: Rodičovský príspevok pre otcov
Okrem toho existujú možnosti náhradnej osobnej starostlivosti, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť svojmu dieťaťu starostlivosť. V neposlednom rade zákon o rodine pozná inštitút osvojenia (adopcia), kedy nie je dieťa zverená do osobnej starostlivosti, ale vzniká rovnaký vzťah medzi osvojiteľom a osvojencom, ako medzi rodičmi a dieťaťom.
Úprava výkonu rodičovských práv a povinností je širší pojem, pod ktorý sa zaraďuje aj zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti. Je to závislé najmä od konkrétneho prípadu. Podstatným rozdielom sa stáva, či je návrh na zverenie dieťaťa podložený dohodou rodičov alebo ide o jednostranný návrh, voči ktorému bude druhý rodič namietať. V druhom prípade súd zisťuje skutočný stav, pričom nie je viazaný návrhmi rodičov. Keďže druhá alternatíva je nielen časovo a finančne náročnejšia, ale najmä zaťažujúca pre dieťa, súd má povinnosť účastníkov viesť k zmierlivému riešeniu.
Vždy odporúčame osloviť oboch. Ich úlohy a postavenie sa značne líši a z povahy ich postavenia sa nemôžu suplovať. Advokát je právnym poradcom a zástupcom jedného z rodičov, pričom má povinnosť presadzovať jeho záujmy a práva. Naproti tomu mediátor je nezávislá a nestranná osoba, ktorá má oboch rodičov viesť k zmierlivému riešeniu a k dohode.
Je nevyhnutné zdôrazniť, že na žiadnom súde nepôsobí mediátor (s výnimkou probačných a mediačných úradníkov v trestných veciach). Mediátori sú viazaní zákonom o mediácii a podľa tohto zákona sú nezávislými podnikateľmi, ktorí vykonávajú mediačné služby. Niekoľko rokov ale na vybraných poručených súdoch funguje tzv. koordinátor, ktorý je vyšším súdnym úradníkom a zamestnancom súdu. Jeho základnou úlohou by mala byť edukácia rodičov v rámci možností dosiahnutia rodičovskej dohody, prípadne môže rodičom s dohodou priamo pomôcť. Napriek tomu nie je možné takéhoto zamestnanca súdu nazvať mediátorom, resp. s mediátorom zameniť.
To závisí najmä od schopnosti rodičov dosiahnuť dohodu. Ak ju dosiahnu sami alebo za pomoci mediátora, súdne konania bývajú spravidla rýchle a ukončené na prvom pojednávaní. Ak dohoda nie je dosiahnutá a sudca musí autoritatívne rozhodnúť, konanie sa značne predlžuje o čas potrebný na obstaranie podkladov (najmä psychologických posudkov), čo súdne konanie predĺži o mesiace.
Predpokladom zverenia dieťaťa do starostlivosti otca je buď racionalita matky, vážne dôvody na jej strane alebo jej nezáujem o dieťa. V roku 2022 bolo dieťa zverené do starostlivosti otca v 10,8 % prípadov.
V podmienkach slovenského súdnictva sa vo väčšine prípadov neskúma, ktorý rodič má napr. zodpovednejší prístup k vzdelaniu detí, možnosti zabezpečenia mimoškolských aktivít, vhodnejšie bývanie atď. V skratke môžeme povedať, že deti sú zverené do starostlivosti matky, ak neexistujú vyššie uvedené negatívne dôvody na jej strane alebo ak matka so starostlivosťou otca súhlasí.
Striedavá osobná starostlivosť sa tiež veľkej popularite neteší (v roku 2022 bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti v 11 % prípadov). Pri takomto type starostlivosti súd skúma najmä miesto bydliska oboch rodičov, ako aj ich schopnosť vzájomne komunikovať. V zásade platí, že ak rodičia bývajú dostatočne ďaleko od seba, dieťa do striedavej osobnej starostlivosti s najväčšou pravdepodobnosťou zverené nebude. Dôvodom je najmä dochádzka do školy alebo škôlky. Spoločná osobná starostlivosť rodičov je v zákone od 1. 1.
Akousi klasikou je na Slovensku zverenie dieťaťa do starostlivosti matky. V rozhodnutí, ktorým je dieťa zverené do jej starostlivosti, sa styk s otcom buď neupraví, alebo upraví. Neupravený styk znamená, že otec sa stýka s dieťaťom na základe dohody s matkou a môže fungovať jedine medzi racionálne zmýšľajúcimi a tolerantnými rodičmi. Ak existujú pochybnosti o tom, či matka pravidelný styk umožní, je styk potrebné upraviť. Súd v rozhodnutí vymedzí čas styku, miesto, kde má k odovzdávaniu a prevzatiu dieťaťa dôjsť, ako aj iné podmienky, ktoré sú s realizáciou styku spojené (napr. prítomnosť matky, povinnosť dieťa na styk pripraviť atď.). Či už je styk upravený alebo neupravený, platí, že matka je povinná styk umožniť. Zásadný rozdiel je však v tom, že ak je styk upravený, je šanca, že toto právo bude vynútiteľné v rámci výkonu rozhodnutia.
Vychádzajme teda z modelu, že dieťa je zverené matke a styk s otcom je upravený. Otec má právo realizovať styk s dieťaťom v stanovený čas, napríklad v piatok, ale vo štvrtok večer dostane od matky správu, že dieťa je choré a z tohto dôvodu sa styk realizovať nebude. Keďže má dieťa teplotu prvý deň, na návštevu lekára je priskoro. O tom, či matka hovorí pravdu, môžeme polemizovať. Náhradný termín matka otcovi neposkytne. Podľa jej názoru totiž existoval objektívny dôvod, pre ktorý sa styk nerealizoval. O dva týždne sa situácia zopakuje znovu. Otec na konci mesiaca zistí, že namiesto šiestich dní, ktoré mal stráviť s dieťaťom, s ním bol zopár hodín. Prosby o náhradné termíny zostávajú nevyslyšané. Kým bude nariadené pojednávanie, uplynie pol roka. Keď sa termín pojednávania blíži, matka styk otca s dieťaťom umožňuje.
Otec sa dostaví na pojednávanie a žiada súd, aby nariadil výkon rozhodnutia a vyzval matku, aby pod sankciou pokuty alebo straty výplaty sociálnych dávok poskytla náhradné termíny. Otec argumentuje, že aj právo na náhradný termín (ak sa styk nerealizoval z iného dôvodu ako z dôvodu na strane otca) je imanentnou súčasťou práva na styk, pričom tieto náhradné termíny poskytnuté neboli. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) totiž opakovane vo svojich rozhodnutiach zdôrazňuje, že je potrebné využiť všetky dostupné vnútroštátne prostriedky na to, aby bol vzťah dieťaťa s obidvomi rodičmi zachovaný. Zároveň však ESĽP tvrdí, že kompetencie štátu nie sú neobmedzené a ak sú už vzťahy tak vážne narušené, nemôže štát vynucovať budovanie vzťahu medzi dieťaťom a rodičom v rozpore so záujmom dieťaťa.
Súd však aj napriek tejto argumentácii sucho skonštatuje, že v čase rozhodovania sa styk realizuje a on už nemá čo vykonávať. To, že sa styk nerealizoval, resp. sa realizoval nepravidelne napríklad 4 mesiace, nie je podľa súdu dôležité. Súd bude teda vyčkávať až do času, keď bude situácia natoľko vybičovaná, že dieťa nebude s otcom vôbec. Potom vyzve matku, aby láskavo dieťa otcovi na styk odovzdala. Keď tak neurobí dobrovoľne, uloží matke pokutu alebo pozastaví výplatu sociálnych dávok. Ak nefunguje ani to, pristúpi k dramatickému odňatiu dieťaťa, ktoré si budú pamätať všetci zúčastnení. Dôsledkom bude hlavne to, že dieťa už nebude chcieť za otcom dobrovoľne ísť. Vzťahy medzi otcom a dieťaťom už budú v tomto čase vážne narušené.
Pri budovaní medziľudských vzťahov, špeciálne vzťahov medzi rodičmi a deťmi, zohráva základnú úlohu čas. Každá hodina, ktorú nemohlo dieťa stráviť so svojím rodičom, môže priniesť vážne negatívne dôsledky. Nesmieme zabúdať ani na fakt, že dieťa je pod vplyvom matky, ktorá mu môže priamo alebo nepriamo vštepovať nenávisť voči otcovi.
Aké možnosti ešte otec má? Zákon hovorí, že v prípade, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s dieťaťom, súd môže zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Treba si však uvedomiť, že styk sa nerealizoval z dôvodu choroby dieťaťa, a teda o bezdôvodnosti bránenia bude minimálne polemika. Súd bude ďalej skúmať, či by bola zmena v záujme dieťaťa. Dieťa bolo totiž dlhší čas v starostlivosti matky, má vytvorené sociálne väzby, navštevuje tam školu.
Pre dosiahnutie úspechu je vo veciach týkajúcich sa maloletých detí rozhodujúci čas. V prípade, ak veci nefungujú, je nevyhnutné ihneď konať a bez váhania využiť všetky možnosti, ktoré nám právny poriadok poskytuje.
To, že otec dieťaťa nie je zamestnaný automaticky nemusí znamenať, že dieťa nemôže byť zverené do jeho osobnej starostlivosti. Ak by však otec dieťaťa chcel mať dieťa vo svojej osobnej starostlivosti súd bude zisťovať akým spôsobom chce zabezpečovať jeho osobnú starostlivosť z finančnej stránky. Tzn. že nezamestnanosť (môže byť i krátkodobá) automaticky nemusí znamenať nemožnosť zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Rovnako skutočnosť, že je nezamestnaný žiadnym spôsobom neovplyvňuje jeho povinnosť platiť výživné na svoje maloleté dieťa. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine je každý rodič povinný podieľať sa na výživu svojho maloletého dieťaťa aspoň v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.
Súd sa však ani v tomto smere neuspokojí s jednoduchým zistením, že otec dieťaťa je nezamestnaný. V prvom rade je potrebné skúmať, prečo je otec dieťaťa nezamestnaný. V mnohých prípadoch sa totiž rodičia dobrovoľne vzdávajú vyššieho príjmu, aby nemuseli platiť také vysoké výživné. Súd totiž skúma schopnosti a možnosti povinného rodiča z výživného. Tzn. že súd bude skúmať, či je v jeho schopnostiach a možnostiach zamestnať sa, dosahovať vyšší príjem a tým lepšie zabezpečiť potreby svojho maloletého dieťaťa.
Nárok na výživné Vaša sesternica nestratí tým, že jej otec je nezamestnaný. Za určitých okolností (kedy napríklad z objektívnych dôvodov si nevie jej otec nájsť zamestnanie) to však môže ovplyvniť výšku výživného. Podľa ustanovenia § 75 ods. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Po zistení odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa (t.j. nákladov na starostlivosť o Vašu sesternicu a tiež nákladov na starostlivosť o spoločnú domácnosť) a schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd pristúpi k určovaniu výšky výživného.
Váš manžel nie je oprávnený požiť záznamy, ktoré si zrejme urobil na mobilný telefón bez Vášho súhlasu. Uvádzam tiež, že ak bývate spolu v jednom dome /byte/, manžel Vás nemôže z domu /bytu vyhodiť a ani vysťahovať na ulicu, lebo ide o Vaše obydlie.
Ak bola Vaša dcéra zverená starej mame na základe súdneho rozhodnutia, je dôležité preukázať, že v súčasnosti nastala podstatná zmena pomerov, a že ste schopní vytvoriť pre dcéru stabilné prostredie. Súdy posudzujú najmä záujem maloletého, no prihliadajú aj na to, či ste vyliečení z drogovej závislosti, máte prácu a dokážete sa o dieťa riadne starať. Odporúčam zdokumentovať potvrdenie o ukončení liečby, pracovnú zmluvu či iné dôkazy o tom, že životné podmienky dieťaťa budú vhodné. Vhodné je prediskutovať plán návratu s Vašou matkou, prípadne využiť mediáciu, aby sa predišlo konfliktom. Najprv pred vykonaním krokov - podanie návrhu na súd, odporúčam vec konzultovať so soc.
Pokiaľ dôjde k rozvodu manželstva rodičov maloletého dieťaťa, súd v rozsudku o rozvode manželstva upraví aj výkon rodičovských práv a povinností k dieťaťu na čas po rozvode. V rozsudku súd predovšetkým určí, komu bude maloleté dieťa zverené do starostlivosti a kto bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd tiež určí, ako má rodič, ktorému dieťa nebolo zverené, prispievať na jeho výživu, resp. pokiaľ medzi rodičmi došlo k dohode, schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Prijatím zákona č. 217/2010 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 217/2010 Z. z.) bol do slovenského právneho poriadku zavedený inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa (ďalej ako „striedavá starostlivosť“). Podľa Dôvodovej správy k zákonu č. 217/2010 Z. z. Podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie. Keďže zákon dobu zverenia nezakotvuje, je určená rozhodnutím súdu resp.
Jedným zo spôsobov zániku manželstva je zánik manželstva rozvodom. Pokiaľ z manželstva pochádzajú maloleté deti v zmysle ustanovenia § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) „s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.“ Hmotnoprávna úprava stretávania sa s maloletým je upravená v § 24 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“).
Z ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že „v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Zásadne súd koná súčasne s rozvodom o všetkých spoločných maloletých deťoch manželov bez ohľadu na to, či sa narodili počas trvania manželstva, alebo pred jeho vznikom.“ (B. Pavelková: Zákon o rodine-komentár. C.H.Beck. 2013).
Pokiaľ je matka počas konania o rozvod manželstva tehotná, a to bez ohľadu na štádium tehotenstva, nemôže súd vydať rozsudok, ktorý by sa vzťahoval aj na nenarodené dieťa, pretože v zmysle ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) nemá nenarodené dieťa spôsobilosť na práva a povinnosti, teda právnu subjektivitu, ktorú nadobudne až narodením. Právna úprava starostlivosti na čas po rozvode sa netýka osôb, ktoré už dovŕšili vek 18. rokov, a teda nadobudli plnoletosť. Pokiaľ by dieťa nadobudlo plnoletosť počas konania, súd musí obligatórne konanie zastaviť. V prípade, ak by dieťa nadobudlo plnoletosť po právoplatnosti rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností, nezaniká automaticky celý výrok obsiahnutý v súdnom rozhodnutí, zaniká len účinnosť výroku o zverení do osobnej starostlivosti. Ostatné rodičovské práva a povinnosti ostávajú zachované.
Inštitút striedavej starostlivosti je v právnom poriadku Slovenskej republiky pomerne novým inštitútom, ktorý bol zavedený až novelou z roku 2010. Pre lepšie vysvetlenie uvádzame, čo znamená „striedavá starostlivosť“. Ide o situáciu, keď rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, a preto dieťa žije striedavo s jedným a druhým rodičom v pravidelných časových úsekoch. Frekvencia osobnej starostlivosti môže byť rôzna, všetko závisí na dohode rodičov. Z právneho hľadiska nie je možné vysloviť záver, ako optimálne nadstaviť striedavú starostlivosť. Je to skôr otázka psychologická. Doba, po ktorú dieťa trávi čas u každého z rodičov môže byť nastavená rôzne. V praxi pôjde najčastejšie o model 2-2-3-2-2-3 týždne. Nejde o príliš krátke ani o príliš dlhé intervaly, čo zabezpečuje plynulý prechod z jednej domácnosti do druhej. Nie je však vylúčené ani striedanie po mesiaci, po 14. Striedavá starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov.
Predmetom tohto článku bude najmä výklad ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ktorého celé znenie si dovoľujeme uviesť: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. V prvom rade by sme chceli upriamiť pozornosť na druhú vetu citovaného ustanovenia. Z uvedeného je možné jasne vyvodiť záver, že nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí. Bude sa to týkať najmä prípadov, keď obaja z rodičov majú záujem na výchove dieťaťa, avšak jeden z nich vyžaduje výlučnú starostlivosť o dieťa. Najčastejšie pôjde o rodiča, ktorý sa o dieťa osobne a v prevažnej miere stará, a z toho dôvodu odmieta nariadenie striedavej starostlivosti. Zákon preto pamätá aj na tieto prípady a nepovažuje názor tzv. preferenčného rodiča za relevantný, nakoľko neodôvodnené odmietanie striedavej starostlivosti je v zásade zneužívaním práva dieťa vychovávať. Zdôrazňujeme, že v týchto prípadoch je rozhodujúce skúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa.
tags: #zverenie #dieťaťa #do #starostlivosti #otca #podmienky